Krátko po tom 12. septembra 1990 v Moskve ministri zahraničných vecí Veľkej Británie, ZSSR, USA, Francúzska, NSR a NDR podpísali Zmluvu o konečnom usporiadaní vzťahov s Nemecko. V zmluve Veľká Británia, Sovietsky zväz, USA a Francúzsko na jednej strane a predstavitelia oboch nemeckých štátov na druhej strane potvrdili vytvorenie spoločného štátu, ktorého súčasťou sú územia NSR, NDR a Západného Berlína.
Oficiálne zjednotenie nastalo 3. októbra 1990. Od polnoci prestala Nemecká demokratická republika ako štát existovať. Západný Berlín prestal fungovať ako samostatná politická jednotka so zvláštnym medzinárodným statusom.
V súlade s moskovskou zmluvou z 12. septembra 1990 Nemecká spolková republika ako zjednotené Nemecko získala úplnú suverenitu vo svojej vnútornej a zahraničnej politike.
NDR musela prevziať západné zákony, predpisy, policajti si obliekli západonemecké uniformy, vojaci, ešte pred rokom stojaci v šíku armád Varšavskej zmluvy, sa z večera do rána stali členmi Saveroatlantickej aliancie. Nemecká demokratická republika sa zo dňa na deň stala členským štátom Európskej únie. Zvyšok postkomunistickej Európy, vrátane vtedajšieho Česko-Slovenska, sa na integráciu s Európskou úniou musel pripravovať takmer pätnásť rokov. Východné Nemecko na to nepotrebovalo ani len pätnásť mesiacov.
Do bývalej NDR sa doteraz napumpovalo 1 250 miliárd eur. Životný štandard tam dosiahol osemdesiat percent životnej úrovne západu. Nie divu. Z pomoci sa 80 percent vynakladá na dôchodky, podporu v nezamestnanosti a zdravotníctvo. Hospodárska produktivita sa rovná dvom tretinám západonemeckej produktivity a hospodárska výkonnosť východných krajín posledných sedem rokov stagnuje. Nezamestnanosť je dodnes dva razy vyššia v západných spolkových krajinách.
Môže za to predovšetkým chybná stratégia Helmuta Khola. V rámci nej sa modernizovala štruktúra, ale zakonzervoval socialistický človek. Ľudia z východu veria tomu, že majú nárok na večné bolestné za komunizmus. Väčšine obyvateľov východných spolkových krajín chýba odvaha riskovať a prevziať zodpovednosť. Východní Nemci sa prispôsobili len v jednej veci - neustále zvyšujú nároky. Keď je to už beztrestné, naučili sa rýchlo protestovať.
Nie všetci na západe Nemecka na prerobili. Zarobili predovšetkým veľké západonemecké koncerny, ktoré sa takmer zadarmo dostali k východonemeckým podnikom. Väčšinou však len preto, aby ich zavreli. Aj preto je vo východných spolkových krajinách veľká miera nezamestnanosti. Približovanie ekonomickej úrovne k západnej a východnej časti Nemecka sa spomalilo od konca deväťdesiatych rokov minulého storočia. Naopak, východ čoraz viac zaostáva. V jednej ekonomickej anekdote sa hovorí, že HDP na jedného obyvateľa stúpa len vďaka tomu, že sa východ Nemecka vyľudňuje.
Jedinou spokojnou vrstvou obyvateľstva, ktorá húfne neuteká na západ, sú dôchodcovia. Za niekdajšiu socialistickú prácu berú súčasné kapitalistické dôchodky. Jedna domácnosť dôchodcov dostáva v priemere 2 500 eur.
Nezamestnanosť sa podľa údajov z konca februára 2005 nachádzala na historicky najvyššej úrovni od konca druhej svetovej vojny. Ukazuje sa, že východné spolkové krajiny dodnes výrazne zaostávajú za pôvodnými krajinami s trhovým hospodárstvom. V neutešenej situácii je aj vývoj nezamestnanosti, ktorá až na drobné sezónne výkyvy rastie niekoľko rokov.
| Spolková krajina | Nezamestnanosť | Miera nezamestnanosti |
| II.05 | II.05 | |
| Mecklenbursko-Predpomoransko | 210 729 |
23,6 % |
| Sasko-Anhaltsko | 294 869 |
22,8 % |
| Brandenbursko | 275 527 |
20,6 % |
| Sasko | 443 936 |
20,1 % |
| Berlín | 331095 |
19,6 % |
| Durínsko | 239 070 |
19,4 % |
| Brémy | 59 137 |
18,5 % |
| Šlezvicko-Holštajnsko | 177139 |
12,7 % |
| Severné Porýnie - Vestfálsko | 1 083 382 |
12,3 % |
| Dolné Sasko | 484 346 |
12,3 % |
| Sársko | 56 633 |
11,3 % |
| Hamburg | 92 042 |
10,6 % |
| Porýnie-Falcko | 197 023 |
9,8 % |
| Hesensko | 287 282 |
9,3 % |
| Bavorsko | 588 083 |
9,1 % |
| Bádensko-Württembersko | 396 141 |
9,2 % |
| Východné Nemecko | 1 795 226 |
20,7 % |
| Západné Nemecko | 3 421 208 |
10,4 % |
| Nemecko | 5 216 434 |
12,6 % |
| Zdroj: Spolkový úrad práce | ||