Životná úroveň sa zvyšuje

Odhady hovoria o desiatke rokov. Ale nič sa nehovorí o kvalite života meranej počtom lekárov, internetových pripojení, športových zariadení, alebo aj úrovňou vzdelania či očakávanou dĺžkou života.

Spor o úspech
Bývalá vládna garnitúra poukazuje na reformné kroky, ktoré uskutočnila, a pripisuje si zásluhy za rozvoj Slovenska. Tá súčasná tvrdí, že svojimi krokmi zmierňuje negatíva, ktoré mali rázne reformy tej bývalej na slabšie sociálne vrstvy. SDKÚ-DS, samozrejme, kritizuje novú vládu a očakáva, že takéto rasty ekonomiky nebude o pár rokov dosahovať. Z ich vyjadrenia sa dá vyrozumieť, že ak by pokračovali v riadení štátu oni, do siedmich rokov by sme dobehli Taliansko.

Ľudia sú spokojnejší
Máme sa teda lepšie? Podľa posledného spotrebiteľského barometra z konca mája sa takmer tretina Slovákov domnieva, že sa finančná situácia ich domácností za posledný rok zlepšila, len pätina zaznamenala zhoršenie pomerov. Vlani pritom zhoršenie svojej situácie deklarovalo takmer 40 percent domácností. V ďalších 12 mesiacoch vidí zhoršenie svojej situácie len 16 percent, viac ako polovica by nemala pocítiť žiadnu zmenu.

Produktivita rastie, platy pomalšie
Pozitívny je aj rast miezd, ziskovosť firiem a produktivita práce. Tá vzrástla vlani takmer dvojnásobne ako platy. Náš príjem sa teda nezvýšil o toľko, o koľko sme zvýšili náš výkon na pracovisku. Naproti tomu zisk v nefinančnom súkromnom sektore vzrástol vlani takmer o 26 percent a v prvom štvrťroku o viac ako štvrtinu. Časť našich výkonov sa presunula do profitu majiteľom kapitálu.
Zamestnanci v priemere zarobili v prvých troch mesiacoch tohto roka 18 511 korún na mesiac, čo je o sedem percent viac ako v rovnakom období minulého roka. Po odpočítaní inflácie tak priemerná mzda podľa Štatistického úradu vzrástla o 4,2 percenta, čo je najvyšší rast za posledný rok a pol. No už dlhší čas produktivita práce rastie rýchlejšie ako mzdy. V prvom štvrťroku vzrástla o 6,8 percenta.

Priemerná mzda Slovákov zaostáva za výplatami v susedných krajinách. Po zohľadnení kurzov tak priemerný Slovák zarobí približne 77 percent toho, čo priemerný Čech. Obdobne je to aj pri porovnaní s Poliakmi alebo Maďarmi. Je však potrebné pripomenúť, že nominálne vyjadrenie miezd neurčuje životnú úroveň, pretože nevyjadruje cenovú hladinu v tej-ktorej krajine. Pritom ak by rast výkonnosti našej ekonomiky pokračoval v nastúpenom trende z predchádzajúceho roka, mohli by sme v životnej úrovni v HDP na hlavu meranej cez paritu kúpnej sily už v tomto roku predbehnúť Maďarsko.

Pomyselné nožnice medzi úrovňou miezd na Slovensku a v okolitých krajinách sa postupne uzatvárajú a ak rast produktivity práce bude premietaný aj do rastu miezd, mohli by sme susedné krajiny dobehnúť o niekoľko rokov. Na to, aby zarábal Slovák toľko ako Nemec, si ešte počkáme niekoľko desiatok rokov.

Rastú úvery aj vklady
Čo-to o životnej úrovni vypovedá objem úspor, ale aj rast úverového zaťaženia domácností. Ak rastú úspory, znamená to, že ľudia viac zarábajú a môžu si dovoliť nahradiť okamžitú spotrebu spotrebou v budúcnosti. Rovnako pozitívne sa javí, aj keď len do určitej miery, rast úverov. Ten naznačuje, že ľudia očakávajú zlepšenie svojej situácie v budúcnosti. Samozrejme, že na to vplýva viacero faktorov, ako napríklad dostupnosť nehnuteľností a ochota obyvateľstva sa dlhodobo zadlžiť.

Od prvého mesiaca vládnutia novej vlády, teda od júla 2006 do apríla tohto roka, vzrástli vklady obyvateľstva o 11,6 percenta. Za rovnaké obdobie sa zvýšilo ich úverové zaťaženie o deväť percent. Od júla 2005 do apríla 2006, teda za porovnateľné obdobie druhej Dzurindovej vlády, sa vklady obyvateľstva zvýšili takmer o sedem percent. Rast úverov zaznamenal v tomto období výrazný rast, až 26 percent.