StoryEditor

Slovensko splnilo rozpočtové kritérium

04.04.2006, 00:00
eficit verejného rozpočtu dosiahol vlani 2,95 percenta z hrubého domáceho produktu, čo je tesne pod trojpercentnou hranicou maastrichtského kritéria na vstup do eurozóny. Pôvodne ministerstvo financií rozpočtovalo deficit na úrovni 3,4 percenta HDP a predbežný odhad rezortu bol 3,1 percenta z HDP.

Deficit verejného rozpočtu dosiahol vlani 2,95 percenta z hrubého domáceho produktu, čo je tesne pod trojpercentnou hranicou maastrichtského kritéria na vstup do eurozóny. Pôvodne ministerstvo financií rozpočtovalo deficit na úrovni 3,4 percenta HDP a predbežný odhad rezortu bol 3,1 percenta z HDP. "Ak by sme výsledok očistili o jednorazové vplyvy, tak by bol deficit ešte nižší a dosiahol by 2,4 percenta HDP," povedal minister financií Ivan Mikloš. Negatívny vplyv na deficit malo najmä odpustenie pohľadávok voči zahraničiu vo výške 13,6 miliardy korún.

Prekvapujúci výsledok
K lepšiemu výsledku verejných financií prispel nadpriemerný výber daní, vyšší ekonomický rast Slovenska a pokles na strane výdavkov. Zníženie podielu schodku verejných financií na HDP pod trojpercentnú úroveň prekvapilo aj ekonómov. "Očakávali sme lepší výsledok ako rozpočtovaných 3,4 percenta, ale deficit pod tromi percentami HDP je príjemným prekvapením," uviedol analytik UniBanky Viliam Pätoprstý. Podľa analytika Ľudovej banky Mária Blaščáka sa však lepšie hospodárenie verejných financií dalo očakávať po zverejnení nižšieho deficitu štátneho rozpočtu. "Treba však dodať, že aj keď výdavky štátneho rozpočtu boli minulý rok nižšie, presunuli sa do roku 2006, čo predvlani ešte nebolo možné," hovorí Blaščák
Výsledok hospodárenia verejných financií za minulý rok nezahŕňal náklady na dôchodkovú reformu, ktoré by podľa Mikloša zvýšili jeho podiel na HDP na 3,6 percenta. "Sociálna poisťovňa poskytla do druhého piliera 9,2 miliardy korún," povedal Mikloš. Nový európsky Pakt stability a rastu umožňuje tieto náklady nezapočítavať do marca budúceho roka. Potom už bude musieť byť deficit nižší ako tri percentá z HDP aj po zarátaní vplyvu dôchodkovej reformy.

Schodok bude klesať
V tomto roku by mal podľa predpokladov ministerstva deficit hospodárenia verejnej správy dosiahnuť 2,7 percenta HDP. "Toto číslo nepovažujem za rizikové. Najväčšie riziká by mohli vyplývať z takého povolebného vývoja, ktorý by mohol mať vplyv na pokles fiškálnej disciplíny, teda napríklad rušenie reforiem," povedal Mikloš.
Ekonómovia sú však optimisti. "Keďže ani jedna z politických strán už nevystupuje výraznejšie proti plánu prijatia eura, zatiaľ nie je dôvod obávať sa, že by mohli nastať výrazné riziká," myslí si analytik ČSOB Marek Gábriš. Najväčšou výzvou z maastrichstkých kritérií tak zostáva pre Slovensko inflácia, aj keď odborníci nepodceňujú ešte ani fiškálne kritérium. "Stále sa niečo môže vyvinúť neželaným spôsobom. Napríklad hospodárenie Sociálnej poisťovne alebo zdravotných poisťovní," tvrdí Blaščák.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
09. november 2024 03:27