Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti

Slovensko je podľa neho prvá krajina Európskej únie, ktorá bude mať národnú Lisabonskú stratégiu s vlastnými prioritami, ktorá bude v budúcnosti povinná pre všetky krajiny únie. Lisabonská stratégia podľa Mikloša zatiaľ nie je veľmi úspešná najmä pre nedostatok politickej vôle uskutočňovať štrukturálne reformy, pre príliš veľa vytýčených cieľov a chýba tiež zameranie na tie oblasti, ktoré sú najdôležitejšie pre danú krajinu.
Stratégia je postavená na dokončení štrukturálnych reforiem a udržaní ich pozitívnych výsledkov. Druhým pilierom sú rozvojové oblasti zamerané na znalostnú ekonomiku. Financovaná by mala byť jednak z verejných zdrojov prerozdelením priorít, ako aj z európskych štrukturálnych fondov. "Ďalším zdrojom môže byť vysoký ekonomický rast," dodal Mikloš. V oblasti podnikateľského prostredia treba zlepšiť situáciu na slovenskom kapitálovom trhu a trhu rizikového kapitálu, ktorý podľa Mikloša takmer neexistuje. Ministerstvo už začína pripravovať konkrétny balík aktivít na rozvoj slovenského trhu s rizikovým kapitálom, zrejme čoskoro aj v spolupráci so Svetovou bankou. Podľa Mikloša tiež zvažuje začatie aktívnej spolupráce s niektorými susednými krajinami s cieľom vytvoriť stredoeurópsku akciovú burzu.
Stratégia predpokladá dokončenie rozbehnutých reforiem. Odmieta deformáciu trhového prostredia nesystémovými dotačnými zásahmi. Negatívnym príkladom je rozsiahle financovanie cestnej infraštruktúry výlučne z verejných zdrojov. Patrí sem aj nepriama podpora produkcie elektriny z jadra. V súčasnom systéme cenotvorby elektriny totiž všetci slovenskí spotrebitelia platia v cene elektriny prostredníctvom svojho dodávateľa aj tzv. náklady systému. Tie plynú na účet Slovenských elektrární, aby im kompenzovali ich odvody nariadené zákonom v prospech fondu na likvidáciu jadrových zariadení. "Reálne otváranie slovenských trhov v sieťových odvetviach umožní zaistiť kvalitné služby za primerané ceny," zdôrazňuje sa tiež v stratégii.
V stratégii sa tiež upozorňuje na environmentálny rozmer najmä v oblastiach energetiky, dopravy a priemyslu. Ide o to, aby environmentálne následky výroby niektorých tovarov či poskytovania služieb kde vznikajú dosahy na životné prostredie, nemusel znášať štát či iné verejné vlády (obce samosprávne kraje), ale sám výrobca. Odborná verejná diskusia o navrhovanej stratégii bude podľa Mikloša trvať asi do polovice januára, potom sa ňou bude zaoberať vláda. Následne budú vytvorené akčné plány pre všetky prioritné oblasti na najbližšie dva roky.