RETRO: Ako nesprivatizovať zbrojovky, no predsa ich ovládnuť

Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi, sa dnes zdajú zvláštne, niektoré zostali doteraz. V rubrike Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom živote tých čias.
Privatizácia sa rozbiehala, ale najväčšie podniky ako ZŤS Dubnica, ZŤS Martin a PPS Detva zostávali štátne. Boli to už aj vtedy bývalé zbrojovky. Neustále sa zdôrazňovalo, že sú "postihnuté konverziou". Váhalo sa aj s ich odštátnením. Dostali sa popri energetických podnikoch do zoznamu nesprivatizovateľných firiem v zmysle zákona o strategických záujmoch štátu, s výnimkou PPS Detva.
Medzi strojárskymi podnikmi tu boli uvedené aj ZVS Dubnica a Konštrukta Defence Trenčín. Podniky však vykazovali stratu a stále sa diskutovalo o tom, ako ich oživiť. Nakoniec úradníci z ministerstva hospodárstva spolu so svojimi kamarátmi z týchto zbrojoviek prišli koncom septembra s nápadom, ako ich oživiť.
Presadili, aby vláda schválila založenie štátnej spoločnosti s názvom Holding. Do nej sa potom vložili účasti v spomenutých podnikoch po ich transformácii. Popridávali k nim ešte desiatku účastí v iných strojárskych spoločnostiach, kde mal Fond národného majetku podiel. Navonok to vyzeralo tak, že nešlo o privatizáciu. A skutočne Fond národného majetku nikdy nevydal rozhodnutie o privatizácii strategických podnikov, iba vložil ich 34-percentné účasti do štátneho holdingu. Výsledok však bol iný. DMD Holding (také meno nakoniec dostalo toto zoskupenie od zbrojárskych otcov) zásadne zmenil usporiadanie majetku zbrojoviek, veľmi ho skomplikoval a vytvoril tak predpoklady na ich skrytú privatizáciu. Cieľ oživiť výrobu v nich aj tak nesplnil, lebo sa postupne dostali do konkurzu.
Kupónka strojárstvu pomohla len niekde
V tom čase mnohé strojárske podniky už boli sprivatizované. Väčšinou ešte v rámci prvej vlny, kde sa vo veľkej miere použila kupónová metóda. Akcie získali aj investičné fondy. Účasti vlastnili aj drobní akcionári. Cez kapitálový trh ich od nich skupovali záujmové skupiny. Niektoré z nich sa zgrupovali z vlastníkov investičných fondov. Príkladom skupiny, ktorá nebola prepojená so žiadnym investičným fondom a predtým podnikala v inej oblasti je skupina HTC. Postupne ovládla niektoré časti Považských strojární, Kinex Bytča a ďalšie strojárske spoločnosti. Niektoré akcie strojárskych firiem získal najväčší fond z prvej vlny - VÚB Kupón. Inde sa k akciám z kupónky nakoniec dostal manažment (SES Tlmače, Železiarne Podbrezová).
Chlieb pre Slovákov
Strojárstvo sa považovalo za odvetvie, ktoré tradične živilo Slovákov ešte za Československa, malo dobrú exportnú výkonnosť a zabezpečovalo pomerne kvalifikované pracovné uplatnenie. Prevládali však v ňom výroby s nižším stupňom spracovania a tento trend sa zhoršoval. Systémové riešenia, ako zmena politickej a podnikateľskej klímy, úsilie o prilákanie zahraničných investorov, sa nepresadzovali. Stále prevládal odvetvový prístup, politici a manažéri si kládli otázky: Ako oživiť ten alebo onen sektor vrátane bankového.
Strojárstvo bolo stratové, najmä jeho pododvetvia ako výroba komponentov a cestné stroje. Podiel finálnych výrob bol nízky. Zahraničný kapitál bol vtedy veľmi opatrný. Okrem Volkswagenu, ktorý vstúpil do bratislavskej automobilky ešte za federácie, bol v dubnickej ZŤS nemecký Sauer. V mnohých podnikoch sa vytvorili kooperačné vzťahy s renomovanými zahraničnými výrobcami napríklad AVC Čadca, a to zachraňovalo ich situáciu. Zahraničným investorom to umožnilo spoznať pomery v našich strojárskych fabrikách, ale zo známych príčin sa do získania kapitálových účastí nehrnuli.