Čo je vašou prioritou na najbližších pár mesiacov?
- Fakt je, že sme v Slovenských elektrárňach našli ľudí s dobrými technickými znalosťami, ale je tu určitý nedostatok manažérskych schopností. Sú tu nedostatky v komunikačných procesoch a výmene informácií, aby rozhodovanie bolo čo najefektívnejšie. Jednotlivé zložky fungujú dobre, ale ich spolupráca nie je najlepšia.
Pracovníci tiež nemajú povedomie o účtovníctve. Keď sa ich spýtate, s akým rozpočtom pracujú, nevedia, alebo majú rôzne čísla. Naším prvým cieľom je začať pracovať na týchto ľuďoch. Rokujeme s ministrom školstva, radi by sme podporili akúsi univerzitu Slovenských elektrární. Veľa ľudí sme už poslali do Talianska učiť sa v Eneli. Začíname vyberať ľudí na štúdium v zahraničí, dvoch na Johns Hopkins University a jedného na Harvard. Máme rôzne kurzy vzdelávania, to je jednou z našich priorít.
Ďalšou je zvyšovanie efektívnosti vo všetkých smeroch a komunikácia. Už sme sa stretli s predstaviteľmi odborov, úradom jadrového dozoru a predstaviteľmi samospráv v okolí Bohuníc a Mochoviec. Podobné stretnutia plánujem aj s ľuďmi v okolí Novák a Vojan a vodných elektrární.
Aká je komunikácia so slovenskými odbormi? Talianski odborári z pohľadu Slováka svoje problémy často riešia štrajkom.
- Musíme si vymieňať najlepšie skúsenosti. Nemyslím si, že štrajk je najlepším spôsobom, takže by sme ho neradi bližšie predstavovali Slovákom. Možno by sme skôr mali importovať praktiky slovenských odborárov do Talianska. Ale musím povedať, že Enel má doma veľmi dobré vzťahy s miestnymi odbormi.
Chystáte veľké personálne zmeny?
- Prijali sme mnohých šikovných ľudí. Máme nového šéfa ľudských zdrojov, ktorý k nám prišiel z jednej z distribučných spoločností. Konkurencia na trhu je veľmi silná, musíme pozdvihnúť efektivitu našich pracovníkov. Naším prvým cieľom je rozvíjať ľudí zvnútra. Chceme mať najlepších pracovníkov na každej pozícii. Časom chceme mať na dôležitých pozíciách miestnych ľudí. Samozrejme, na určitý čas sem prišli ľudia z Talianska, aj manažéri, ktorí dosiaľ pôsobili v Španielsku, Bulharsku. Ja som prišiel zo Severnej Ameriky.
Aktuálnou otázkou dnešných dní je dostavba Mochoviec. Riaditeľ Enelu Fulvio Conti už oznámil, že spoločnosť má záujem dostavať 3. a 4. blok. Momentálne sa pracuje na štádiu realizovateľnosti, Enel si stále necháva otvorený priestor a definitívne sa vyjadrí až o rok. Postavíte Mochovce?
- Dnes s tým počítame. Naozaj veríme tomuto projektu, aj z ekonomickej stránky. Avšak, treba sa pozerať aj na históriu výstavby. Začalo sa s tou, ktorá bola prerušená pred vyše desiatimi rokmi. Technológia v poslednej dekáde pokročila. Takže musíme teraz krok za krokom prejsť všetky pôvodné zariadenia a rozhodnúť, či sú použiteľné alebo ich musíme nahradiť novšími technológiami. Samozrejme, otázka bezpečnosti je najdôležitejšia. Nemôžeme si dovoliť použiť ani jednu súčiastku, o ktorej nie sme presvedčení, že spĺňa bezpečnostné kritériá. O rok budeme ďalej aj v informáciách, ako sa bude vyvíjať situácia ohľadne kjótskeho protokolu, cien emisií CO2, aj cien elektriny na stredoeurópskom trhu. A budeme aj viac rozumieť regulačnému procesu.
Plánujete aj ďalšie investície do jadrovej energetiky v dlhodobom horizonte, napríklad v Jaslovských Bohuniciach alebo vo východoslovenských Kecerovciach, ktoré boli ako lokalita vybraté ešte za socializmu?
- Samozrejme. Myslíme si, že jadro bude základom energetiky v Európe. Enel sa zaujíma o rozvoj jadra a Slovensko jadro výrazne podporuje. To je pre nás výhodné nastavenie na budovanie ďalších nukleárnych zariadení. Teraz sú našou prioritou Mochovce.
V Taliansku sa ľudia v referende po černobyľskej tragédii vyslovili proti jadru. Nechystáte sa znova otvoriť diskusiu?
- Diskusiu by sme chceli otvoriť, ale musíme byť realisti. Nemyslím si, že v Taliansku bude nejaká atómová elektráreň v najbližších pätnástich rokoch.
Enel chce na Slovensku v najbližších rokoch investovať približne 70 miliárd korún. Napriek tomu ste prednedávnom upustili od zámeru postaviť niektoré z plánovaných elektrární na Ipli a Váhu.
- Projekty sú neekonomické. Poplatky za využívanie hydropotenciálu sa za posledné dva roky zvýšili štvornásobne, na dvojnásobok priemerných poplatkov v Európe. Kvôli regulačnému systému je dnes na Slovensku výhodnejšie vyrábať energiu z jadra, čím sa plytvá prirodzenými zdrojmi krajiny. Možno, keď sa o niekoľko rokov zmenia podmienky na trhu, svoj názor prehodnotíme.
Stále platí váš zámer investovať do veterného parku a iných obnoviteľných zdrojov?
- Áno. Myslíme si, že obnoviteľné zdroje sú dôležitá súčasť portfólia elektrární. Spolu s jadrom zaručujú udržateľný rozvoj. Pripravujeme výstavbu troch vodných elektrární a hľadáme vhodnú lokalitu na výstavbu parku veterných elektrární. Sledujeme aj možnosti biomasy a jej spaľovania v uhoľných elektrárňach, ale je to príliš drahé bez podpory regulačného systému.
Kúpou elektrární ste zdedili aj niektoré nevýhodné zmluvy. Nechystáte sa niektoré z nich, napríklad zmluvu s Paroplynovým cyklom, ktorá vás núti vykupovať elektrinu za vyššie ako trhové ceny, znovu otvoriť?
- Tieto zmluvy sme prebrali ako súčasť našej akvizície, a tak kým budú platné, nechystáme sa začínať rokovania o ich zmenách. Niektoré z nich nie sú v súlade s novou energetickou legislatívou, takže sa urobia drobné zmeny v tomto smere.
Spoločnosť PPC Holding čistí Paroplynový cyklus, predáva jeho pohľadávky za 300 miliónov. Je tu možnosť, že sa ho budú usilovať predať a Slovenské elektrárne sú prvým logickým kupcom. Nevediete už nejaké rokovania? Máte aspoň záujem?
- Nechcem komentovať žiadne špecifické transakcie. Ale vo všeobecnosti pozorne sledujeme investičné možnosti na Slovensku. Zaujíma nás možná privatizácia teplárenských spoločností, radi by sme vstúpili aj do niektorej z distribučných firiem. Samozrejme, museli by sme rokovať so strategickými partnermi, ktorí v nich už majú zastúpenie. Dosť práce máme však aj tu vnútri Slovenských elektrární.
Aký vývoj cien elektriny očakávate v stredoeurópskom regióne do budúcnosti? Čo budete robiť pre to, aby slovenskí spotrebitelia na vás kvôli cenám elektriny nemali ťažké srdce?
- Spotrebitelia sú naši zákazníci len nepriamo. Toto musíme ľuďom lepšie vysvetľovať. V médiách som zaregistroval, že ceny za elektrinu po prepočítaní na kúpnu silu sú na Slovensku jedny z najvyšších v Európe. Ale cena, za ktorú vyrábame my, je jedna z najnižších. Na porovnanie, je to asi polovica ceny, za ktorú predávajú výrobcovia v Nemecku, Taliansku, vo Francúzsku či v Španielsku. Podiel z účtov zákazníkov, ktorý ide slovenskému výrobcovi, je oveľa nižší ako inde v Európe.
K vývoju do budúcnosti predpokladám, že cenové hladiny silovej elektriny sa v priebehu niekoľkých rokov v strednej Európe viac-menej zjednotia a vytvorí sa jednotný trh.
Slovenské elektrárne majú v portfóliu aj uhoľné elektrárne vo Vojanoch a v Novákoch. Slúžia na zabezpečenie systému a stabilitu dodávok, ale náklady na výrobu sú tu vyššie ako inde. Chystáte sa rokovať s relevantnými úradmi, aby ste to zmenili?
- Musíme pracovať na dvoch stranách. Na našej strane musíme stále zefektívňovať náklady. Je pravda, že cena takto vyrobenej elektriny je drahá, a tak by to mal regulátor vo svojich výnosoch zohľadniť. Musíme pokračovať v diskusiách a uvidíme, čo sa s tým dá robiť.
Kde chcete vidieť Slovenské elektrárne v horizonte piatich rokov?
- Z hľadiska strategických investícií je päť rokov krátky čas. Zlepšenie našej pozície na trhu príde hlavne až v nasledujúcich piatich rokoch. Z hľadiska vízie chceme, aby Slovenské elektrárne boli centrom našich aktivít v stredoeurópskom regióne. Do piatich rokov by už mal byť na Slovensku vytvorený nový tím kvalitných kreatívnych ľudí, ktorí všetky aktivity Enelu v regióne budú riadiť.
O päť rokov by už mali byť dokončené niektoré plánované hydroelektrárne, chystajú sa environmentálne investície v Novákoch. Predpokladám, že Mochovce uvedieme do komerčnej prevádzky niekedy okolo roku 2012, 2013.
Dnes majú elektrárne dlhy vo výške približne 40 miliárd. Ako na tom chcete byť o päť rokov?
- Je jasné, že chceme mať dobrý rating, čo znamená lepšie podmienky pri získavaní úverov. Ale musíme zvážiť, že máme ambiciózny plán investovať 70 miliárd a tieto peniaze musia odniekiaľ pochádzať. To je ďalší dôvod, prečo budeme musieť viac a viac zefektívňovať našu činnosť. Pre investície bude veľmi dôležitý interný cash-flow spoločnosti.
Veľká časť týchto investícií bude smerovať do 3. a 4. bloku v Mochovciach. Okolo roku 2013 dosiahneme vrchol, odkedy nám investície začnú generovať nazad peniaze.
Zamestnanci sú zatiaľ optimistickí
Stredoeurópsky trh s elektrinou by sa mal v priebehu najbližších rokov zjednotiť a cenové hladiny elektriny v jednotlivých štátoch sa budú pravdepodobne vyrovnávať. Myslí si to nový generálny riaditeľ Slovenských elektrární Marco Arcelli z Enelu. "Európsky trh s elektrinou čakajú v najbližšej budúcnosti výrazné zmeny, o niekoľko rokov ho bude ovládať len päť až sedem veľkých skupín," hovorí Arcelli. Za najväčšieho konkurenta v regióne považuje český ČEZ.V slovenských elektrárňach sa príchodom nového strategického investora dejú veľké zmeny. "Ľudí trápia hlavne bytostné otázky, či sa nebude vo veľkom prepúšťať, aká bude nová mzdová politika a podobne. Enel sa snaží reagovať a zatiaľ kladie dôraz na komunikáciu vnútri firmy. Atmosféra je skôr pozitívna, mám pocit, že väčšina verí v zmeny k lepšiemu," odpovedal na otázku HN jeden z pracovníkov elektrární, ktorý si neželal zverejniť svoje meno a funkciu.
Taliani budú mať v najbližších rokoch ťažkú úlohu, elektrárne sú už teraz zadlžené 40 miliardami korún, čo je približne výška ich základného imania. Investor navyše v najbližších rokoch plánuje 70-miliardové investície. "Predpokladáme, že tieto investície nám začnú generovať peniaze okolo roku 2013," povedal Arcelli.
Talianska spoločnosť chce začať s výstavbou niekoľkých vodných elektrární, kvôli zvýšeniu poplatkov za využívanie slovenského vodného potenciálu však nepostavia všetky diela, ktoré pôvodne plánovali. Najvýznamnejšou investíciou má byť dostavba dvoch jadrových blokov v Mochovciach, o ktorej Enel definitívne rozhodne o rok.