Mnohé lyžiarske strediská prichádzajú pre extrémne teplú zimu o tržby a ak sa situácia nezlepší, môžu zaznamenať stratu. Odškodnenia navrhovaného podpredsedom Ľudovej strany-HZDS Milanom Urbánim sa však zrejme ani v prípade takéhoto scenára nedočkajú. Ich situáciu totiž nemožno podľa kompetentných v žiadnom prípade porovnávať s poľnohospodármi, ktorým vláda kompenzuje straty úrody v dôsledku suchého počasia. Práve k poľnohospodárom prirovnal Urbáni prevádzkovateľov lyžiarskych stredísk, keď odôvodňoval svoj nápad na odškodnenie.
"Je to porovnávanie neporovnateľného. Niečo také slovenská ani európska legislatíva nepripúšťa," tvrdí Branislav Zvara, hovorca ministerstva hospodárstva. Rezort je podľa jeho slov o situácii lyžiarskych stredísk podrobne informovaný, nemôže však nič robiť. "Nemáme ani fondy, ani kompetencie na ich odškodnenie. Pomocnú ruku by im skôr mohli podať bankové subjekty," uzatvára Zvara.
Zlý precedens
Ak by vláda predsa len našla peňažnú rezervu na odškodnenie lyžiarskych stredísk, ekonómovia a politici upozorňujú, že by sa takýmto nesystémovým opatrením vytvoril precedens. Ktokoľvek by si potom mohol od štátu nárokovať kompenzáciu strát, ktorú mu spôsobili zmeny počasia.
"Je to rovnako kuriózny návrh, ako keby sa malo, povedzme, dotovať SPP za to, že pre slabšiu zimu malo nižšie tržby," myslí si Juraj Kotian, šéfanalytik Slovenskej sporiteľne. "Určite by to bol precedens a dalo by sa naozaj hľadať veľa ďalších alternatív, kto všetko by mohol chcieť odškodnenie v prípade lepšieho či horšieho počasia," dodáva.
Ani lyžiarske strediská nepovažujú Urbániho nápad za dobrý. Napríklad generálny riaditeľ lyžiarskeho strediska SKI PARK Ružomberok Robert Jurenka ho označil za hlúposť. "Prečo by mal niekto dotovať straty súkromných podnikateľských subjektov,?" pýta sa. Podľa neho musí predsa každý pri vstupe do takéhoto projektu počítať s rizikami vplyvu počasia. "Podnikateľské plány by mali byť pripravené aj na nepriaznivý vývoj externého prostredia, vláda totiž nemá prostriedky na to, aby plošne eliminovala takéto riziká podnikania," pritakáva analytik Tatra banky Juraj Valachy.
"Návrh v podstate kopíruje to, čo chcú realizovať v Rakúsku -- tam vláda navrhla zníženie, respektíve odpustenie daní. No my, keď budeme mať stratu v tomto roku, tak neviem z akých daní si budeme odpúšťať," konštatuje Roman Mitruk, predseda Predstavenstva SKI Plejsy. Podľa neho by skôr pomohlo, keby vláda odpustila dane lyžiarskym strediskám na niekoľko rokov.
Chýba aj politická podpora
Riešenie v rovine kompenzácií sa zdá nepriechodné aj politicky. "Biznis v lyžiarskych strediskách je dlhodobý a jedna teplá zima lastovičku skepsy ešte nerobí. Teda nie je ani dôvod na takýto nesystémový prvok," myslí si predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj. Riešenie vidí v legislatívnej norme, ktorá by stanovila turistické strediská za verejný záujem. "Už pred rokom hovorili hlavné lyžiarske strediská, že by uvítali takúto úpravu. Pravdepodobne by však bola dočasná, kým by sa z hľadiska konkurencieschopnosti vyrovnali alpským strediskám," vysvetľuje Rafaj. Už cez víkend sa skepticky k Urbániho návrhu pre agentúru SITA vyjadril aj podpredseda najsilnejšej vládnej strany Smer-SD Vladimír Maňka.
Verejný záujem
Maroš Sýkora, hovorca finančnej skupiny J&T, ktorá taktiež podniká v zimnom cestovnom ruchu, potvrdil Rafajove slová. "Podpora cestovného ruchu nemôže byť nastavená vo forme kompenzácií. Vyvoláva to nekalé kontraproduktívne diskusie. Vo vyhlásení turistických centier za verejný záujem však nevidím problém, sami sme o to žiadali," potvrdzuje Sýkora.
A dôvod? "V najbližších piatich rokoch môže v rámci turistických stredísk vzniknúť až 20-tisíc pracovných miest a môže pritiecť 1,3 miliardy eur," uzatvára Sýkora.
Dôvody proti odškodňovaniu
-- zákony takúto podporu vylučujú
-- nejasné financovanie
-- jedna teplá zima nie je dôvod na nesystémové kroky
-- vznikol by precedens do budúcnosti