Od júla budúceho roku si budú môcť domácnosti vybrať, od koho budú odoberať elektrinu a plyn. Preto sa vedie mnoho odborných diskusií, ako správne nastaviť trh a či má ceny určovať iba ponuka a dopyt, alebo regulátor. Veľa bude závisieť aj od parlamentu, či podporí novelu regulačného zákona, ktorú pripravilo ministerstvo hospodárstva.
Na otázky HN odpovedal poradca slovenského regulačného úradu pre otváranie trhu s energetikou, nemecký expert Hilar Gese. Ten na Slovensku pôsobí v rámci slovensko-nemeckého vládneho projektu, ktorý financuje Európska únia.
Ako funguje energetický trh v Nemecku, využívajú domácnosti možnosť vybrať si dodávateľa?
- V Nemecku sú od začiatku liberalizácie v roku 1998 všetky domácnosti oprávnenými odberateľmi. Každá domácnosť si môže vybrať dodávateľa. Ceny sú ešte regulované, ale v júli 2007 sa prejde na trhom tvorené ceny. To je práve predmet nášho poradenstva, hovoríme o výhodách a nevýhodách, ktoré máme v Nemecku. Cenové rozdiely medzi konkurentmi sú také malé, že nie veľa domácností má o zmenu dodávateľa záujem. Dlhodobé prieskumy ukazujú, že sa na to podujmú asi štyri percentá zákazníkov.
Pomôže otvorenie trhu slovenským domácnostiam?
- Keď sa v Nemecku zo dňa na deň otvoril trh, ceny klesli rapídne pre obyvateľstvo a ešte viac pre priemysel. Politici veľmi pružne reagovali a zaviedli rôzne dane. Tieto odvody približne nahradili to, čo sa liberalizáciou získalo, dve pätiny ceny sú dnes určované rôznymi zákonmi. Či to bude podobné aj na Slovensku, je teraz ťažké predpovedať. Dá sa počítať s tým, že ceny by sa minimálne nemuseli zvyšovať.
Mala by sa určitá miera regulácie cien pre domácnosti zachovať aj po júli 2007?
- Aj v Nemecku máme výnimky, ceny pre domácnosti sú ešte aj dnes pod dozorom krajinských vlád. Toto je situácia, ktorú chcel zachrániť aj nemecký minister hospodárstva, domácnosti sú najviac zraniteľné. Tu by sa dalo hovoriť o nejakom prechodnom čase, kde by sa regulácia dala udržať ako ochrana. Regulácia pre domácnosti funguje tiež v krajinách, kde je liberalizovaný trh. Môže to tak byť aj na Slovensku.
Slovenské ministerstvo hospodárstva pripravilo novelu regulačného zákona. Čo si o nej myslíte?
- Myslím si, že zatiaľ nie je potrebná. Aj s jestvujúcou legislatívou sa dá dosiahnuť, čo chce vláda. Ide to len vtedy, keď sa všetky strany zúčastnia na konštruktívnych dialógoch. Dokázali to aj posledné týždne. Pred mesiacom sa rozprávalo o 12- až 15-percentnom raste cien elektriny, výsledok je nulové zvýšenie.
Ak by bola novela schválená parlamentom, Európska komisia celkom určite bude robiť Slovensku problémy. Je rozumné regulovať cenu za výrobu elektrickej energie? Európska únia sa snaží o opak a nikde inde v únii nie je táto zložka regulovaná. V zákone je viac vecí, o ktorých bude mať komisia pravdepodobne aj právne pochybnosti.
Novela rozpráva aj o ľahšom odvolávaní členov regulačnej rady, čo obmedzuje nezávislosť úradu...
- Nezávislosť regulačného úradu je podľa smerníc Európskej únie prvoradá. Keď nemáte nezávislosť regulačného úradu, nemôže sa celý systém dostať do pozície otvoreného trhu.
Ministerstvo hospodárstva v Nemecku sa žiadnym spôsobom nezúčastňuje na rozhodovacom procese regulátora. Samozrejme, existujú konzultácie medzi ministerstvom a regulátorom, ale do schvaľovania cien nehovorí.
V Nemecku štát nevlastní podiely v žiadnom energetickom podniku. Predstavte si, že by ministerstvo hospodárstva, ktoré spravuje v distribučných podnikoch 51 percent, elektrárňach 34 percent a plný podiel v správcovi prenosovej sústavy, súčasne bolo v pozícii, že by rozhodovalo o cenách pre tieto podniky. To je konflikt záujmov, ktorý únia nemôže akceptovať.
Predpokladám, že aj diskusia v parlamente prinesie výsledok, že sa netreba tak ponáhľať so zmenou legislatívy.
Ako sa pozeráte na možnosť regulovať podnikateľské tarify, ktorú navrhuje novela?
- To je otázka, ktorú by mohli omnoho lepšie zodpovedať sami podnikatelia. Ja si predstavujem šéfa nejakého privátneho podniku, ktorému niekto predpíše, koľko má platiť za plyn a elektrickú energiu. To nebude nikto akceptovať. Keby sa to skutočne takto začalo praktizovať, očakávam vlnu sťažností na európskych súdoch.
Akým spôsobom vznikli informácie o údajných prechodných termínoch (odklad času, kedy bude Slovensko musieť prejsť z regulovaných cien na trhové, pozn. red.) mi nie je známe. Informácie, ktoré mám z únie, hovoria presný opak. Liberalizácia je pre Európsku úniu daná prístupovými zmluvami a pre Slovensko by to malo byť rovnaké.
Aké sú rozdiely vo fungovaní slovenského a nemeckého regulačného úradu?
- V prístupe k transparentnosti nákladov. V takom komplexnom systéme ako energosústava sa nedá hovoriť o jednom probléme. Celý ten systém by sa podľa skúseností z Nemecka mohol pretransformovať na systém sledovania nákladov jednotlivých účastníkov trhu. Do určitej miery sa to deje, slovenský regulačný úrad má možnosti a aj ich využíva, ale dá sa to ešte zjemniť a zlepšiť.
Veríte, že na Slovensku sú stále rezervy v cenách energií?
- Nepoznám slovenské podmienky tak do hĺbky, ale možnosť nájsť rezervy existuje vždy a táto možnosť by mala opodstatniť pokus nájsť ich. Na to je regulačný úrad, ktorý sa tým zaoberá, a posledné týždne ukázali, že aj účinne.
V každom prípade nie je dobré oslabovať pozíciu úradu. Je potrebné ho posilniť, personálne, rozpočtovo, všetkými smermi, aby mali jeho pracovníci možnosť zaoberať sa kontrolou tak podrobne, ako je to zvykom napríklad v Nemecku. Zaťaženie zamestnancov úradu je veľmi vysoké, posledné mesiace na nich tlačila aj vláda, a tak mali ešte menší priestor zaoberať sa takýmito zásadnými otázkami.