USA oberú Európu o pracovné miesta (komentár)

Optimizmus zo zverejnených lepších čínskych makrodát ako aj pokles cien ropy poslali včera akciové trhy v US vyššie. Darilo sa všetkým segmentom akciového trhu. Najväčšiu zásluhu na raste malo zníženie pravdepodobnosti útoku na Sýriu, no slušnú úlohu zohrali aj slová hlavného pozorovateľa politiky Fedu Hilsenratha pracujúceho pre denník Wall Street Journal, podľa ktorého je septembrové zníženie mesačného objemu nákupov stále neisté. Včerajší akciový kokteil: Dow Jones +0,94%, SP500 +1,00%, Nasdaq Composite +1,26%.

Potom, ako britský premiér Cameron nedokázal presvedčiť parlament o odvetnom útoku na Sýriu za použitie chemických zbraní, sa do podobnej situácie začína dostávať aj americký prezident Obama. Ten prekvapil svojim nedávnym rozhodnutím, že o súhlas s útokom požiada kongres. Kým v senáte by hlasovanie mohlo prejsť, snemovňa reprezentantov je útoku naklonená len veľmi málo. Podľa prieskumu reprezentantov uskutočneného denníkom Washington Post podporuje zo  433 kongresmanov útok len 26 z nich. Jasné nie povedalo 132,  skôr nie hovorí 114. To znamená, že spolu je proti 246 reprezentantov, čo je nadpolovičná väčšina (218). Hlasovanie v snemovni je tak viac-menej rozhodnuté.



V senáte je situácia o trochu iná. Proti je spolu 33 senátorov, kým za je 25. Nerozhodnutých je 42 senátorov, takže v hre sú stále obe možnosti.



To, ako skončí hlasovanie, bude mať na finančné trhy kľúčový vplyv. Asad totiž má na svojej strane veľmi veľkú armádu a už teraz povedal, že v prípade útoku majú čakať Spojené štáty všetko. Preto sa do hry dostáva aj scenár, kedy Rusko a Irán zabezpečia odstránenie chemických zbraní zo Sýrie. Tento scenár by prial akciám, no ropu by mohol poslať rázne nadol.

Dnes v noci bude mať Obama svoj prvý prejav, v ktorom sa Američanom bude snažiť predať útok na Sýriu. Podpora zo strany verejnosti je pre útok nízka a preto je otázne, či jeho slová zmenia nízke preferencie.

Určite vyššiu sledovanosť než Obama bude mať večer naplánovaná prezentácia spoločnosti Apple. Na dnešnej konferencii v Kalifornii by spoločnosť mala predstaviť nový iPhone 5S a hovorí sa aj o možnosti telefónu 5C, ktorý bude lacnejším variantom aktuálneho modelu. Tiež sa hovorí aj o novom väčšom telefóne, no ako poznáme Apple, všetko je možné. Akcie Apple včera vzrástli o 1,60% v optimizme pred dnešným veľkým dňom pre Apple.

Inovácie, ktoré Apple má, sa zatiaľ nepretavujú aj do vytvárania nových pracovných miest v odvetví výroby. Veľa iných firiem ale začína postupne presúvať výrobu do US. Za rast pracovných miest vďačí US hlavne expanzii produkcie lacného zemného plynu. Podľa konzultačnej spoločnosti Boston Consulting Group sa stáva americká ekonomika natoľko konkurencieschopná, že do konca dekády získa od ostatných krajín ich export v objeme 70-150 mld. USD ročne. Najviac exportu sa bude do US presúvať z Európy a Japonska. Podľa BCG týmto presunom výroby môže US ekonomika získať až 5 miliónov pracovných miest.

Brussel, ktorý sa posledné roky zameral hlavne na zelené energie, si ale chybu pri dotácii slnečnej energie a odmietaní frakčnej ťažby priznáva len ťažko. Eurokomisár pre priemysel Antonio Tajani ale začína priznávať, že to mohla byť chyba: „Favorizujem zelenú agendu, ale nemôžeme z toho urobiť náboženstvo... Nemôžeme obetovať európsky priemysel v prospech klimatických cieľov, ktoré nie sú realistické... Hrozí nám priemyselný masaker.“ Konzultačná spoločnosť IHS očakáva, že output chemického priemyslu v US sa do roku 2020 zdvojnásobí vďaka lacnejším energiám, kým v Európe poklesne o tretinu. A chemický priemysel nie je jediný, ktorý z lacných energií profituje. V Európe sa na lepšie časy ani nečrtá, nakoľko v októbri by mala Európska komisia zverejniť report, v ktorom chce zabrániť frakčnej ťažbe v UK a Poľsku.

Príkladom efektívnej energetickej politiky je Estónsko. Krajina je totiž jedinou z celej Európskej únie, ktorá je kompletne energeticky sebestačná. Estónsko má veľkú výhodu v tom, že zdroje, z ktorých sa plyn získava, sa ťažia povrchovo a bez použitia vody. Nedochádza tak k jej kontaminácii a tiež terén krajiny sa do dvoch rokov vracia do približne pôvodnej formy. Takto získaná energia je takmer o polovicu lacnejšia než import zemného plynu z Ruska. Ak sa ale eurokomisári rozhodnú, že ťažba sa bude musieť zastaviť, Estónska výhoda sa veľmi rýchlo stratí.