Voľby do europarlamentu na Slovensku už roky sprevádza nízka volebná účasť. Čím to je? Očakávate ju aj tento rok?
To je tradičná otázka, na ktorú som vždy odpovedal, že Slováci sú tak spokojní s prácou europarlamentu a fungovaním Európskej únie, že nemajú ani dôvod chodiť na voľby. Lebo ľudia väčšinou chodia voliť, keď sa chcú proti niečomu, nejakej strane, typu politiky či osobe postaviť. Slovákom zjavne Európska únia neprekáža, nijak ich neprovokuje, nemobilizuje, aby sa vyhranili buď za alebo proti. Navyše politické strany nevyhrocujú situáciu tak, aby volič bol postavený pred otázku – chcem toto alebo ono. Poviem príklad: nemáme tu ani jednu politickú stranu, ktorá by prišla s konceptom, že poďme bojovať za európsku federáciu. A zase inú stranu, ktorá by povedala, že my chceme vystúpiť z Európske únie. Nemáme tu rozpoltenosť obyvateľstva, takže aj preto sa vysoká účasť neočakáva.
Voliči sú zrejme aj unavení, mali sme parlamentné voľby, prezidentské voľby, prečo by mali chcieť ísť k tretím volebným urnám v priebehu roka?
Ak bude vyššia volebná účasť, tak to bude na jednej strane preto, že časť voličov bude chcieť ukázať svoju sympatiu a lojalitu k Smeru. Na druhej zas voliči PS budú chcieť podporiť ich silný proeurópsky program. Tu sa dá rátať s mobilizáciou voličov.
Boli ste desať rokov v Bruseli ako poslanec EP, ešte predtým tri roky v Štrasburgu v Rade Európy, kde ste boli aj podpredsedom parlamentného zhromaždenia. Takže, čo vám prinieslo pracovne tých 13 rokov v Únii?
Ja som sa európskou politikou zaoberal dlhé roky, bol som aj vedúci katedry politológie európskych štúdií, takže táto problematika mi bola veľmi blízka. Som od začiatku skutočne veľký fanúšik európskeho projektu a posledné roky, asi sedem až desať rokov, som aj európsky federalista. Som totiž presvedčený, že suverenita Slovenskej republiky sa najlepšie rozvíja práve v štruktúre Európskej únie. Inými slovami, že EÚ nám otvára priestor presadzovať slovenské záujmy, ale aj „slovenskosť“ v zmysle kultúry. Predstavte si, že sme medzi 23 absolútne rovnocennými jazykmi, ktorými sa hovorí vo všetkých inštitúciách EÚ. Sedíme za jedným stolom s takými mocnosťami, ako sú Nemecko, Francúzsko, Taliansko alebo Španielsko a máme rovnaký hlas. V tejto kooperácii vieme dokonca ovplyvniť aj svetové dianie... O takej suverenite sa nám nikdy ani nesnívalo, vždy sme boli iba satelit niekoho.
Takže by sme mali byť na naše pôsobenie v Únii hrdí?
Áno, mali by sme byť hrdí. A mnohým sa to môže zdať paradoxné, ale hlbšia integrácia EÚ iba zvýši našu suverenitu. Brusel nám nič „neberie“, ale opačne, rozširuje náš vplyv.
Exminister obrany Jaroslav Naď v nedeľnej diskusii povedal, že nehovorme ten Brusel, lebo Brusel, to sme aj my. Súhlasíte s ním?
Jasné, my sme súčasť, my spolurozhodujeme o EÚ. Ale u nás niektorí vytvárajú dojem, že Brusel je symbolom akejsi vzdialenej byrokracie. Aj v USA často lokálpatrioti v jednotlivých štátoch, ktorých je 51, si sťažujú na byrokraciu, no čo to zas v tom Washingtone vymysleli. Aj Slováci by mali chápať, že po Lisabonskej zmluve sme sú-štátím. Dokonca v niektorých otázkach sme viac federálni ako Spojené štáty americké alebo Kanada. V iných otázkach sme zas rozptýlenejší a voľnejší. Sme však súštátím, taká zmes konfederatívnych a federálnych pravidiel. Ľudia si aj často pletú EÚ a Severoatlantickú alianciu, NATO, čo sú dve veľmi rozdielne usporiadania. EÚ je súštátie a Severoatlantická aliancia je len obranná zmluva medzi štátmi....
Zostáva vám 85% na dočítanie.