Pod hlavičkou UNESCO vzniknú zvláštne jednotky na boj proti nezákonnému obchodu s kultúrnym dedičstvom. Jeho predaj tvorí vedľa príjmov z ropy jeden z najvýznamnejších zdrojov financií pre takzvaný Islamský štát.
Sú to už dva roky, čo začal takzvaný Islamský štát (IS) dobývať v Iraku a Sýrii jedno územie za druhým. Vedľa rafinérií alebo bánk, vrátane tej centrálnej v severoirackom Mosule, z ktorej si radikáli odniesli v hotovosti v prepočte okolo tristo miliónov eur, padla do ich rúk i na prvý pohľad možno nie tak lákavá korisť. Múzeá, archeologické náleziská, umelecké zbierky.
Časť starobylých skvostov, ako tomu bolo vlani v prípade sýrskej Palmýry, vo svojich propagandistických videách demonštratívne zničili. Oháňali sa pritom argumentom údajného modlárstva a tým, že pamiatky pochádzajú z predislamského obdobia. Mimo zábery kamier je však prax "obrazoborectva" v podaní IS iná. Islamisti totiž veľmi rýchlo pochopili, že bohatí zberatelia po celom svete sú za starožitnosti ochotní zaplatiť astronomické sumy.
Úderné jednotky
Tisíce historických predmetov, ktoré boli dostatočne malé na to, aby ich bolo možné premiestniť, tak v posledných mesiacoch zamierili z nimi ovládaných území k novým majiteľom, spravidla súkromným zberateľom na Západe. Najčastejšie vývozné trasy vedú cez Turecko a Jordánsko, výnimkou však nie je ani Kuvajt alebo napríklad Izrael.
"Kradnú všetko, čo môžu predať, a čo nemôžu predať, to zničia," komentoval pred časom barbarské vyčíňanie islamistov na dvetisíc rokov starých pamiatkach v Palmýre námestník irackého ministra kultúry Káis Hussein Rašíd pre denník The Washington Post.
Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) pritom až doteraz nemohla viac než sa len prizerať, ako sú pamiatky nevyčísliteľnej hodnoty rozoberané na kusy a rozpredávané k financovaniu terorizmu. S tým by sa teraz mali pokúsiť skoncovať nové úderné jednotky, zložené z expertov tejto organizácie a talianskych karabinierov. Ich vznik minulý týždeň v Ríme oficiálne potvrdili svojím podpisom šéfka UNESCO Irina Bokovová a taliansky minister zahraničia Paolo Gentiloni.
"Dohoda je dôležitým a inovatívnym krokom v našej snahe získať uznanie pre význam kultúrneho dedičstva. Vznik údernej jednotky, zameriavajúcej sa na boj proti nelegálnemu obchodu s kultúrnym dedičstvom, ktorá spája dohromady expertov na kultúrne dedičstvo s talianskymi karabiniermi, zvýši naše možnosti, ako reagovať pri budúcich vyhrotených situáciách," uviedla Irina Bokovová.
Útok na kultúru? Vojnový zločin
Organizácia zatiaľ nezverejnila žiadne ďalšie podrobnosti o praktickom fungovaní týchto nových zborov ani to, kde presne by mali pôsobiť. Iba uviedla, že v prípade potreby bude môcť na základe dohody po talianskej vláde žiadať vyčlenenie mužov a že budú spadať pod jej pôsobnosť.
UNESCO sa nijako netají ambíciami pokúsiť sa tých, ktorí sa na rozpredávaní a ničení kultúrneho dedičstva podieľajú, dostať pred medzinárodnú justíciu. Tá v tomto smere umožňuje klasifikovať priamy útok na budovy náboženského, vzdelávacieho či umeleckého účelu a historické pamiatky ako vojnový zločin. Prvého marca by sa tak mal pred súdom v Haagu spovedať z vojnových zločinov pre ničenie starobylých svätýň a pamiatok v malijskom Timbuktu v roku 2012 historicky prvý obvinený, niekdajší veliteľ islamských milícií Ansar Dine, Ahmad al Mahdi Al Faqí.
Rozsah vyčíňania radikálov v Mali sa však nemôže ani zďaleka merať s tým, čo robí IS v Sýrii a Iraku. A ďaleko za nájazmi IS zameranými na likvidáciu historických artefaktov zaostáva podľa odborníkov aj napríklad taká al-Kájda alebo Taliban, ktorí majú s ich predajom na čiernom trhu bohaté skúsenosti.
Kalifát vydáva licencie na vykopávky
Ako pred časom uviedla americká agentúra Bloomberg, stali sa tieto praktiky na území Sýrie a Iraku natoľko systematickými, že je to samo vedenie takzvaného chalifátu, ktoré vydáva licencie na archeologické vykopávky s cieľom speňažiť nálezy. Podľa dostupných informácií povolenie vydáva "ministerstvo cenných zdrojov", do ktorého patrí aj ťažba ropy a nerastov.
Americký archeológ Alex Joffe vo svojom článku pre magazín The National Interest vysvetľuje, že kalifát artefakty, ktoré hľadačom vydajú archeologické náleziská, neskôr zdaňuje. Každý objav podlieha 20-percentnej dani. Takto ukoristené nálezy sú potom vystavované potenciálnym kupcom na sociálnych sieťach ako Facebook, predajnom portáli eBay alebo cez mobilné aplikácie typu Whatsapp.
Zberatelia blízkovýchodných starožitností majú pritom paletu pri výbere širokú ako snáď nikdy predtým. V Paríži sídliaca organizácia Financial Action Task Force, ktorá sa zameriava na pranie špinavých peňazí, odhaduje, že Islamský štát má aktuálne pod kontrolou asi štyri a pol tisíc nálezísk a historicky cenných miest.
Odhady celkovej sumy, ktorá takto IS z nelegálneho obchodu s kultúrnym dedičstvom plynie, sa však rôznia. Expert z washingtonského Inštitútu pre politiku na Blízkom východe Matthew Levitt pred výborom americkej Snemovne reprezentantov na sklonku roku 2014 uviedol, že tvoria dokonca hneď po predaji ropy ich druhý najdôležitejší zdroj financií. V rovnakom duchu hovoria aj niektorí irackí predstavitelia. Podľa veľvyslanca v OSN Mohameda Alí Alhakího islamisti na čiernom trhu za starožitnosti môžu utŕžiť ročne až 100 miliónov dolárov.
Americké úrady sú však v odhadoch striedmejšie, hovoria o "niekoľkých miliónoch dolárov". Avšak sú to práve USA, ktoré predstavujú jednu z najčastejších cieľových destinácií kradnutých starožitností.