Vianoce majú byť sviatkami pokoja a mieru. Ale keď sa vám mesiac pred nimi do života postaví choroba ako cukrovka, ktorá vám otočí život hore nohami, o pokoji nemôže byť ani reč.
V novembri 2019 sme boli z nemocnice prepustení bez senzorov. Glykémiu sme kontrolovali iba glukomerom. Niekoľkokrát – odhadom pokojne aj dvadsaťkrát denne som Filipka pichala do prsta. Vstávať každučkú noc dvakrát a kontrolovať glykémiu bolo dosť náročné.
S pánom primárom sme boli dohovorení, že pri ďalšej kontrole o mesiac si povieme, pre aké senzory sme sa rozhodli - a tie sa objednajú. Kontrola bola začiatkom decembra, kde sme oznámili naše rozhodnutie pre senzory Dexcom G6. Sestrička odoslala poukaz firme a my museli len čakať.
Sladkosti od Mikuláša sme zakázali
Filipko bol v tom čase ešte na inzulínových perách, takže sme dosť riešili stravu. Nie, že by sme teraz neriešili všetko, čo zje, ale s pumpou sme viac odvážni. Teda nastalo obdobie maškrtenia – Mikuláš a vianočné pečivo. Boli sme mesiac po záchyte a stále som vo všetkom tápala. Počítali sme každučký sacharid v jedle. Prišlo mi nemysliteľné, že by zjedol celú čokoládovú postavičku alebo tanierik cukroviniek.
Nízkosacharidové pečivo od babičky
Klasický čokoládový kalendár sme vymenili za vrecúška s drobnosťami a sacharidové vianočné pečivo bolo nahradené nízkosacharidovým. Za to veľmi ďakujem mojej mamke, ktorá dostala neľahkú úlohu také pečivo upiecť. Nakúpili sme múky, ktoré majú nižší obsah sacharidov ako klasická múka. Cukor sme nahradili erytritolom a čakankovým sirupom.
Bolo veľmi fajn, že mohol maškrtiť bez toho, aby si musel spôsobovať bolesť vpichom inzulínovým perom. Spočiatku som si myslela, že nebudeme vôbec piecť koláčiky, ale mamka to vzala do svojich rúk a nenechala Filipka, aby si neužil Vianoce so všetkým.
Čakanie na senzory bolo nekonečné
Polovica decembra bola už za nami a senzory stále nikde. Bolo veľmi ťažké nechať Filipka niečo stále chrumkať, keď sme nemali ten luxus senzorov a možnosť reagovať na výkyvy glykémie zavčasu. Preto bol v strave obmedzovaný a jedol viac jedál prirodzene bez sacharidov. Občas si doprial mlsky s umelým sladidlom, ktoré mu s glykémiou ani nepohli.
Vlastne, keď tak nad tým premýšľam, nebolo by zlé sa aspoň sčasti k takémuto stravovaniu vrátiť. Pumpa nám dosť povolila opraty…
V škôlke sa vyšantil
V škôlke sme boli dohovorení, že sa Filipko vráti v novom roku, až bude mať senzory - a aj my budeme s cukrovkou viac zoznámení. Konala sa ale vianočná besiedka, kam sme boli pozvaní. Bolo krásne vidieť, ako po mesiaci doma, bol v škôlke zase rád. Keby mohol, zostal by tam rovno. Po počiatočnom ostychu sa rozhliadol a začal s deťmi vyčíňať ako predtým. Aspoň si s kamarátmi užil pekné popoludnie a my sme vedeli, že je tam stále vítaný a všetci sa na neho tešia.
Predčasný darček od Ježiška
Dni utekali ako splašené a obchodný zástupca z firmy stále nikde. Rozhodla som sa s ním telefonicky spojiť a máličko naňho zatlačiť. Najskôr tvrdil, že to do Vianoc bohužiaľ nestihne. Ale po mojom „citovom“ nátlaku sa nad nami zľutoval a prišiel nás domov navštíviť devätnásteho decembra. Všetko nám vysvetlil, nastrelil prvý senzor a už to išlo. Vďaka tomu sme si mohli užiť Vianoce pokojnejšie, bez pichania do prsta.
S každými ďalšími Vianocami toho riešime menej a mene. Možno to nie je ten najlepší prístup, ale tento rok tomu nechávame voľný priebeh. Koláčiky nevážime, rezeň a šalát nejako tipujeme, buď to vyjde, alebo to nevyjde. Hlavne chceme, aby si ten vianočný čas Filipko užil čo najpohodovejšie, bez zbytočných zákazov.
Veronika Kocková diastyl.cz