Áno, patrím do rizikovej skupiny ľudí a uvedomujem si vážnosť situácie. Diabetes a komplikácie, ktoré spolu s ním už mám, mi jasne dávali najavo, že situácia je viac ako vážna. No poslušne hlásim: som pyšná na svoje telo, som pyšná na svoju rodinu a priateľov, ktorí stáli pri nás...
Pozitívum je, že sme si predĺžili minuloročné jesenné prázdniny a užili sme si všetko spolu ako rodina. Keď tak píšem, napadlo mi: Jeden za všetkých, všetci za jedného, ako traja mušketieri.
Volali mi vystrašené kamarátky
Už sa ku mne dostávali chýry, aký mám zlý priebeh, a volali mi vystrašené kamarátky. Zaklopem, priatelia, na drevo, keďže naozaj poctivo dlhodobo podporujeme našu imunitu, mali sme naozaj jeden z tých lepších priebehov, ako pri nachladnutí...
A ako sme na to prišli ? Úplnou náhodou. Končili sa prázdniny a doma sme mali školské testy na covid, a tak sme pretestovali naše deti. Mladší syn bol trošku prechladnutý, nič viac. Energie mal na rozdávanie, žiadne teploty, žiadne horúčky. Obe naše deti vyšli pri domácich testoch pozitívne. Tak sme sa otestovali aj my s manželom. Hádajte, aký bol výsledok? Celá rodina tehotná! Každý dve čiarky na školskom teste. Toto boli prvýkrát dve čiarky, ktoré ma nepotešili.
Nechcelo sa nám tomu veriť
Neverili sme tomu, ale všetci sme vyšli pozitívne. Nasledovalo nahlásenie v škole, v práci, lekárom, kde nás ubezpečovali, že môže ísť o falošnú pozitivitu.
PCR testy však potvrdili, že testy vyšli správne. Hneď som telefonovala špecialistom a tí mi dali inštrukcie, čo robiť v akej situácii, a nastavili liečbu. Za to som veľmi vďačná.
Užívali sme si spoločne strávený čas a učili sme sa s deťmi a niekedy aj s humorom.
Strata čuchu bola komická
Približne na tretí deň som piekla svoje zdravé bagetky. Skoro mi prihoreli. Otočím sa na manžela: „Ty to necítiš?“ pýtam sa ho. „Je to asi preto, lebo sú z tej tvojej zdravej múky,“ dostávam odpoveď. No vŕtalo nám to v hlave. To nie je možné. Bežala som do kúpeľne a začala som od radu ku všetkým čistiacim prostriedkom privoniavať. Nič som necítila. Môj manžel sa začal voňavkovať, potom prišiel s otvoreným chrenom a nič! Vôbec nič sme necítili. Bolo to čudné a zároveň smiešne. Nikdy predtým sme nič také nezažili.
Naše deti na nás nechápajúco pozerali, pretože, našťastie, im čuch ostal. Najlepšie bolo, keď som deťom piekla koláčik. Deťom rozvoniaval... Iba som sa smiala.
Tak, ako to prišlo, tak to aj odišlo
Našťastie bez vážnejších komplikácií. Teším sa, že už to máme šťastne za sebou, naše telo už ma obranné látky a môžeme sa konečne nadýchnuť čerstvého vzduchu. Povinná pre nás 312-hodinová karanténa sa skončila, choroba zbalila kufre, zobrala si svoj pas a odišla na dovolenku do teplých krajín.
Postcovidová reakcia
Po dočasnej strate čuchu a chuti a celkom už po odznení povinnej karantény som si všimla ďalší zvláštny príznak. Na stehnách sa mi objavili také kožné tmavé fľaky. Nie je to nič strašné, len neestetické a vôbec som netušila, že to môže byť ďalší z príznakov a prejavov ochorenia covid. Po dvoch mesiacoch to už takmer celé zmizlo.
Konečne si vychutnávame horkú kávu s nádhernou vôňou, cítime rôzne vône a vychutnávame si každý kúsok života. Pekne pomaličky a plnými dúškami.
Bála som sa...
Nikto nevie kedy, nikto nevie ako, nikto ani len netuší, čo bude a aký bude mať priebeh.
Bála som sa veľmi už od chvíle, ako som to prvýkrát počula, pretože som žila v strachu, čo ak...
Čo ak to moje telo nezvládne a budem v nemocnici? Predstavovala som si tie najhoršie scenáre, aj keď som veľký optimista, no všetci vieme, aké mám zdravie. Trošilinka horšie...
Preto si vážim okamih, že žijem, že mám rodinu, priateľov a ľudí, čo ma naozaj podržia, keď to najviac potrebujem. Treba si užívať všetko, čo nám život dáva, lebo to, že žijeme, je náš najväčší dar. Treba sa tešiť z toho, čo máme, usmievať sa, lebo život máme len jeden.
Ďakujem všetkým, ktorí pri nás stáli a pomáhali nám...