Dnes sa už na infarkt neumiera tak často, ako tomu bolo v minulosti. Vďaka pokrokom v medicíne mnohí pacienti srdcový infarkt prežijú, ale časť ich srdca ostáva naďalej poškodená. Rozsah poškodenia závisí od dvoch faktorov: aká veľká časť srdca bola postihnutá a aký čas ubehol, kým pacient dostal správnu liečbu. Po infarkte zostane na srdci jazva, napriek tomu srdce dokáže fungovať. Ostáva síce oslabené a nie je už schopné pumpovať do organizmu také množstvo krvi, ako u zdravého človeka, no správna liečba a nevyhnutné zmeny životného štýlu pomáhajú predísť fatálnym následkom.
Problémom je upchatie cievy
„Podstatou infarktu myokardu je upchatá koronárna tepna na srdci, čo spôsobí odumieranie srdcového svalu. A práve diabetici sú infarktom ohrození až štyrikrát viac ako ľudia, ktorí cukrovku nemajú,“ vysvetľuje MUDr. Monika Šauličová z diabetologickej ambulancie v Bratislave.
Najčastejšou príčinou upchatia koronárnej tepny je podľa nej proces aterosklerózy, ktorá nakoniec vyústi do trombotického uzáveru tepny. Ateroskleróza sa vyvíja pomaly, je bez akýchkoľvek príznakov a je to komplexný proces, ku ktorému prispieva aj samotná cukrovka.
Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie v roku 2016 podľahlo 17,9 milióna ľudí srdcovocievnym ochoreniam. Štatisticky tak ide o celosvetové prvenstvo spomedzi všetkých príčin úmrtí.
Aj na Slovensku vedú štatistiky úmrtnosti choroby srdca a ciev. Infarkt ročne prekvapí približne 14-tisíc ľudí. Približne 40 % z nich sú ľudia vo veku 45 – 64 rokov. Za štvrťstoročie sa na Slovensku podarilo odborníkom znížiť 30-dňovú úmrtnosť na infarkt o 80 %, čím sme sa dostali nad európsky priemer, ale zlyhávame v starostlivosti po prepustení domov. Ide najmä o ochotu pacientov sa ďalej liečiť. Aj preto až 15,1 % pacientov po prepustení z nemocnice do roka zomiera. Pre diabetikov aj nediabetikov je už aj na Slovensku liečba, ktorá pomáha chrániť ich srdcia.
Hrozí opakovaný infarkt
Bezprostredne po infarkte myokardu je pacient ohrozený rizikom vzniku srdcovej arytmie, ruptúry srdcového svalu či opakovaného infarktu. Preto je dôležité v prvých dňoch hospitalizácie, okrem samotnej liečby infarktu myokardu, zhodnotiť stav pacienta z dlhodobého hľadiska a nastaviť ho na dlhodobú liečbu s cieľom minimalizovať riziko ďalšieho infarktu myokardu, prípadne inej kardiovaskulárnej príhody. Už počas hospitalizácie sa začína s mobilizáciou s cieľom zabezpečiť samostatnosť a toleranciu fyzickej aktivity po prepustení.
Po prepustení z nemocnice
Pacient po infarkte po prepustení z nemocnice prechádza do starostlivosti ambulantného kardiológa a všeobecného lekára. Ostáva určitú dobu práceneschopný. Trvanie peénky sa môže líšiť a závisí najmä od závažnosti infarktu. Všeobecného lekára je potrebné navštíviť do 3 pracovných dní od prepustenia – je dôležité priniesť si so sebou aj prepúšťaciu správu z nemocnice.
Všeobecný lekár následne preberá starostlivosť o pacienta, informuje ho o ďalšom postupe a na odporúčanie ošetrujúceho lekára pacientovi predpíše potrebné lieky.
Obvodný lekár vykonáva tiež pravidelné kontroly zdravotného stavu, hodnotí pacientove subjektívne ťažkosti a objektívne nálezy, vrátane laboratórnych parametrov (predovšetkým celkový cholesterol, HDL a LDL cholesterol, triacylglyceroly, glykémiu, obličkové parametre, ionogram a i.), tlaku krvi a srdcovej frekvencie.
Návšteva ambulantného kardiológa by sa mala uskutočniť do jedného mesiaca od prepustenia z nemocnice. Počas tejto úvodnej návštevy by mal kardiológ vykonať kontrolné EKG a echokardiografické vyšetrenie (ECHO) a zhodnotiť niektoré laboratórne parametre (najmä cholesterol). „Ak má pacient súčasne aj cukrovku je nevyhnutné informovať svojho diabetológa o prekonanom infarkte a dodržiavať predpísanú liečbu. Dnes máme k dispozícii moderné lieky, ktoré chránia pacienta pred smrťou na srdcovocievne ochorenie,“ hovorí MUDr. Šauličová.
Snahou kardiológa je pomocou liečby minimalizovať vplyv rizikových faktorov na prežívanie pacienta po infarkte. Kardiológ by mal pacienta počas prvých dvoch rokov kontrolovať raz za 6 mesiacov, prípadne častejšie, ak je to potrebné.
Prečo je dôležitá kontrola po infarkte?
Prečo je dôležitá pravidelná návšteva kardiológa aj po infarkte? Pacienti, ktorí prekonali infarkt myokardu, majú zvýšenú šancu výskytu ďalšieho, alebo u nich hrozí vznik srdcovej arytmie či iných ťažkostí. Zmena životného štýlu, správne zvolená liečba a najmä jej dodržiavanie a pravidelná návšteva kardiológa by preto mali byť samozrejmosťou.
Pacient by mal byť po prepustení z nemocnice po infarkte systematicky sledovaný z hľadiska rizikových faktorov a špeciálnych vyšetrení najmenej prvý rok po príhode. Z nemocnice odchádza pacient s chronickým ochorením. To znamená, že musia byť nastavení na adekvátnu liečbu a následnú starostlivosť, aby sa zlepšila kvalita ich života a predišlo sa úmrtiam. Kardiovaskulárne ochorenia sú liečiteľné, dôležitý je prístup každého z nás k ochoreniu a našej ochote zmeniť životný štýl.
Ako sa lieči a čo prichádza po ňom?
Liečba infarktu je akútna a chronická. V akútnej fáze sa spriechodní cieva a obnoví prietok krvi, čím sa znovu zabezpečí výživa srdcového svalu. Ak sa toto udeje veľmi skoro, nemusí prísť k poškodeniu svaloviny srdca. Každý človek po infarkte dostáva už počas hospitalizácie v nemocnici okrem výkonu na spriechodnenie cievy aj lieky na ovplyvnenie zrážanlivosti krvi, respektíve proti tvorbe zrazenín a zhlukovaniu krvných doštičiek – tzv. antitrombotiká, alebo antiagregačné látky. Jej cieľom je jednak rozpustiť vytvorené zrazeniny a zabrániť tvorbe nových. Ďalšou dôležitou skupinou liekov sú tzv. statíny na ovplyvnenie hladiny cholesterolu. Okrem redukcie cholesterolu majú statíny aj ochranný a stabilizačný vplyv na vnútornú cievnu výstelku a znižujú tak pravdepodobnosť vzniku aterosklerotických plátov, ktoré predstavujú najväčšie riziko z hľadiska možného vzniku infarktu. K uvedeným dvom skupinám liekov sa pridružuje liečba ďalších diagnóz, ktorými pacienti s infarktom často trpia – predovšetkým artériovej hypertenzie a cukrovky. Kto prekonal infarkt ešte neznamená, že bude žiť aj naďalej tak ako doteraz.
Zmena životného štýlu je nevyhnutná
Cieľom pacienta po infarkte by malo byť optimalizovať rizikové parametre a obmedziť ich vplyv na zdravie. Medzi hlavné rizikové faktory infarktu patrí vysoká hladina cholesterolu (tukov) v krvi, hyperglykémia (vysoká hladina cukru v krvi), vysoký krvný tlak, obezita.
Čo pomáha?
- pravidelná fyzická aktivita, ktorá vedie nielen k redukcii hmotnosti, ale aj lepšiemu využitiu živín v organizme, vrátane tukov a cukrov. V mnohých prípadoch je vhodná konzultácia diétneho špecialistu
- prestať s fajčením - fajčenie cigariet znižuje prekrvenie srdca kyslíkom a zvyšuje srdcovú frekvenciu. Oba tieto deje zvyšujú riziko infarktu. Vylúčenie fajčenia je preto jednou z nevyhnutných súčastí zmien životného štýlu
- rehabilitácia - tá po infarkte začína už v nemocnici, kedy by mal pacient ešte pred prepustením tolerovať chôdzu a byť schopný samostatnej dennej činnosti. Fyzická aktivita s postupným zvyšovaním záťaže je vhodná už po prepustení z nemocnice
- zdravý jedálniček – odporúča sa zvýšiť príjem zeleniny a ovocia, jedenie dostatočného množstva vlákniny, používanie zdravých tukov, minimalizovať konzumáciu vysoko priemyselne spracovaných potravín a polotovarov, ako aj mastných jedál
Fyzická aktivita
Už v prvých týždňoch po infarkte je vhodné fyzicky zaťažovať organizmus, a to ideálne rýchlejšou chôdzou aspoň 30 minút denne, aspoň 5 dní v týždni. Za predpokladu splnenia tejto podmienky je po 4 – 8 týždňoch vhodné kontaktovať rehabilitačného lekára za účelom zhodnotenia stavu a zostavenia rehabilitačného tréningového programu. Pacient má po infarkte nárok na kúpele.
Tichý infarkt je častý u diabetikov
Infarkt myokardu môže prebiehať aj ticho a nepozorovane. „Niekedy môže prebehnúť tak, že o ňom človek nevie a dozvie sa to až následne pri vyšetrení na EKG alebo na ultrazvukovom zobrazení srdca,“ hovorí MUDr. Monika Šauličová.
Dôvodov, prečo je tomu tak, je podľa nej viacero. „Takzvaný tichý infarkt je pomerne častý u diabetikov. Oni necítia bolesť v dôsledku porušenia nervových zakončení cukrovkou a tým pádom nemajú pri infarkte typickú symptomatológiu,“ vysvetľuje lekárka. Tichý alebo nespozorovaný infarkt môžu tiež prekonať aj ľudia, ktorí majú vysoký prah bolesti a až na cielenú otázku si spätne spomenú, že pociťovali niečo zvláštne na hrudníku, ale nepripisovali tomu veľkú dôležitosť.
Tichý infarkt zanecháva jazvy a poškodenie srdca, čo môže viesť k potenciálne nebezpečnejšiemu ostrému infarktu. Zároveň pacienti, ktorí prekonali tichý infarkt a nedostanú liečbu, majú trikrát väčšie riziko úmrtia na ischemickú chorobu srdca a sú ohrození vznikom srdcového zlyhávania. „Preto by liečba cukrovky mala zohľadňovať nielen to ako znižuje hodnotu cukru v krvi, ale aj to ako chráni srdce a zlepšuje kvalitu života pacienta, dodáva MUDr. Šauličová.