O ochorení obličiek nemusíte vôbec vedieť, dokonca ani vtedy, keď vám obličky prestanú fungovať na neuveriteľných 90 percent! „Prvé dve štádiá bývajú prakticky bezpríznakové. Chronické ochorenie obličiek sa zvykne začať prejavovať od tretieho štádia, keď sú už funkcie obličiek zhoršené,“ uvádza nefrologička prof. Ľudmila Podracká.
V tomto štádiu sa podľa nej môžu objaviť močenie v noci, nechutenstvo, nepokoj, opuchy dolných a horných končatín, únava, slabosť, dýchavičnosť, nevoľnosti a vracanie, hnačky, zvýšený krvný tlak, zmena farby moču. „V neskorších štádiách sa ochorenie prejavuje aj vyrážkou, syndrómom nepokojných nôh, opuchmi viečok, svrbením tela, zápachom z úst a ďalšími príznakmi,“ dodáva.
Časté a závažné ochorenie
Chronická choroba obličiek je častým a závažným ochorením. Postihuje približne desať percent populácie vo svete, t. j. 850 miliónov ľudí. Je to dvakrát viac ako výskyt cukrovky a až dvadsaťkrát viac ako výskyt všetkých druhov rakoviny. Závažná je preto, lebo často prebieha nenápadne, ale pritom sa postupne zhoršuje a môže vyústiť až do nezvratného zlyhania obličiek. Vtedy je potrebná náročná a nákladná dialyzačná alebo transplantačná liečba. Okrem toho samotná prítomnosť choroby obličiek výrazne zvyšuje aj riziko kardiovaskulárnych ochorení a smrti.
Ako fungujú obličky?
„Obličky sú párový orgán uložený pri zadnej stene brušnej dutiny v úrovni posledných rebier. Každá váži priemerne 150 gramov. Ich hlavnou funkciou je očisťovanie krvi od splodín metabolizmu a toxínov a ich vylučovanie do moču,“ vysvetľuje docent Martin Demeš, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre nefrológiu.
Obličkami podľa neho denne pretečie viac ako 1 700 litrov krvi, prefiltrujú asi jednu desatinu (170 l) a zvyšok sa vráti do krvného obehu. Jemný glomerulový filter prepustí len vodu, elektrolyty a látky s malou molekulou. „V tubuloch sa potom 99 % prefiltrovanej tekutiny vstrebe naspäť do krvi, takže definitívny moč tvorí len asi stotinu filtrátu (1,5 l),“ dodáva.
Okrem filtračnej funkcie majú obličky podľa docenta Demeša aj ďalšie dôležité úlohy: udržiavajú stálosť vnútorného prostredia (vody, elektrolytov a pomeru kyslých a zásaditých látok), podieľajú sa na regulácii krvného tlaku a produkujú látky hormonálnej povahy (renín, erytropoetín, aktívny vitamín D), ktoré sú dôležité pre správnu funkciu kardiovaskulárneho systému, krvotvorbu a metabolizmus minerálov a kostí.
Základná diagnostika je jednoduchá
Spočíva v stanovení koncentrácie kreatinínu v krvi a vo vyšetrení moču na prítomnosť bielkoviny. Tieto vyšetrenia sú bežnou súčasťou preventívnej prehliadky u všeobecného lekára.
Kreatinín je produkt svalového metabolizmu, ktorý sa vylučuje do moču. Čím viac je znížená filtračná schopnosť obličiek, tým menej sa kreatinín vylučuje a jeho koncentrácia v krvi stúpa. Z koncentrácie kreatinínu v krvi vieme výpočtom odhadnúť tzv. glomerulovú filtráciu (GF), ktorá je odrazom hlavnej – filtračnej funkcie obličiek. Podľa veľkosti GF rozoznávame 5 štádií chronickej choroby obličiek: od normálnej GF (štádium 1) až po zlyhanie obličiek (štádium 5).
Bielkovina v moči môže byť prejavom poškodenia glomerulového filtra, ktorý normálne krvné bielkoviny neprepustí. Zistí sa jednoduchým testovacím papierikom vo vzorke moču. Presnejšie je stanovenie bielkoviny albumínu v moči (albuminúria), a to buď špeciálnym testovacím papierikom, alebo určením pomeru albumínu a kreatinínu v rannom moči v laboratóriu. Zvýšené množstvo albumínu v moči je často prvým príznakom poškodenia obličiek pri cukrovke.
Znížená glomerulová filtrácia alebo opakovane zvýšené vylučovanie bielkoviny (albumínu) do moču je dôvodom na podrobnejšie nefrologické vyšetrenie.
Diabetes – vysoké riziko
Docent Demeš upozorňuje predovšetkým na závažnosť ochorenia u diabetikov. „Práve diabetes je jednou z najčastejších príčin vzniku chronickej choroby obličiek. V súvislosti s ním sa môžete stretnúť aj s termínmi ‘diabetická nefropatia‘ či ‘diabetické ochorenie obličiek‘. Postihuje tretinu až polovicu pacientov s diagnózou diabetes mellitus približne 15 rokov od jej vzniku a výrazne zvyšuje riziko hypoglykémie či kardiovaskulárnych problémov. V najhoršom prípade sa podieľa aj na úmrtiach v dôsledku zlyhania srdca, ktoré zlyhá ešte skôr než obličky,“ uvádza.
Najčastejšou príčinou nefropatie je nedostatočná liečba cukrovky a podceňovanie jej stavu, pritom do roku 2030 sa odhaduje, že diabetes bude mať asi 10-12 % slovenskej populácie. „K tomu si môžeme pripočítať ďalšie stovky tisíc ľudí s tzv. prediabetom, teda s takou hladinou cukru v krvi, ktorá už nie je v poriadku. U takýchto ľudí je zvýšené riziko vzniku cukrovky, ale zatiaľ nemajú diabetes diagnostikovaný. Pacientov s cukrovkou vieme liečiť čoraz lepšie, budú žiť preto dlhšie, a pretože najviac postihnutí obličiek je u starších osôb, je jasné, že ľudí s cukrovkou a súčasne s ochorením obličiek bude rýchlo pribúdať,“ predikuje budúci vývoj MUDr. Jana Kalátová, primárka Dialyzačného strediska v Bratislave.
Na porovnanie – priemer krajín Európskej únie z hľadiska výskytu cukrovky v populácii je približne rovnaký ako na Slovensku, teda zhruba 10-11 %. Navyše tiež platí, že sa ochorenie cukrovkou posúva do mladších vekových skupín, čo bude v budúcnosti znamenať vysokú socioekonomickú záťaž pre celú spoločnosť.
Ako sa dá chronická choroba obličiek liečiť?
Chronickú chorobu obličiek vyliečiť nevieme. Ak je to možné, liečime špecifickú príčinu (základnú chorobu), ktorá chorobu obličiek vyvolala, napr. diabetes alebo hypertenziu.
Súčasne sa snažíme ovplyvniť faktory, ktoré spôsobujú zhoršenie (progresiu) choroby, a liečiť komplikácie. Vhodnou stravou, pohybovým režimom a liekmi môžeme dosiahnuť spomalenie poklesu funkcie obličiek a oddialenie ich zlyhania, keď už je potrebná dialyzačná liečba alebo transplantácia.
Ochorenie odhalí preventívka
Chronické ochorenie obličiek je nevyliečiteľné a kvalita života s ním závisí od štádia, v ktorom sa ochorenie zistí. Preto odborníci apelujú na preventívne prehliadky u všeobecného lekára, v rámci ktorých je možné odhaliť problémy s obličkami. „Diagnostika spočíva vo vyšetrení moču na prítomnosť bielkoviny a v stanovení koncentrácie kreatinínu v krvi,“ spresňuje docent Adrián Okša, predseda Slovenskej nefrologickej spoločnosti.
Všeobecný lekár potom pacienta odošle na špecializované nefrologické pracovisko. Liečba závisí od štádia ochorenia a fyzického stavu pacienta. „S jednou obličkou dokážeme žiť celkom plnohodnotne, pri nefunkčných obličkách je potrebná ich transplantácia alebo dialýza,“ dodáva skúsený nefrológ.
Pre zdravé obličky
Z hľadiska životného štýlu sú rizikové hlavne obezita a nadváha, nedostatok pohybu, nadbytok stravy, nedostatok kvalitného spánku, fajčenie a alkohol. Naopak, obličkám prospieva zdravá strava, zníženie množstva soli, draslíka a fosforu, primeraný pitný režim a pohyb.
Rizikové faktory
– Rizikové faktory, ktoré ovplyvniť nevieme:
vyšší vek,
výskyt chorôb obličiek v rodine,
nízka pôrodná hmotnosť,
rasová a etnická príslušnosť.
– Rizikové faktory, ktoré ovplyvniť vieme:
diabetes,
hypertenzia,
ateroskleróza,
obezita,
infekcie a zápalové ochorenia,
choroby močového traktu,
toxíny a niektoré lieky.
Ste v ohrození?
Ak máte diabetes, problémy so srdcom, viac než 60 rokov, obezitu, aterosklerózu, liečite sa na vysoký tlak, fajčíte alebo máte rodinnú predispozíciu – patríte do vysoko rizikovej skupiny chronickej choroby obličiek.
DESAŤ zásad, ako predísť chorobe obličiek
„Chronickej chorobe obličiek sa dá predísť, a to prevenciou a včasnou liečbou ochorení, resp. elimináciou rizikových faktorov, ktoré obličky poškodzujú,“ uvádza docent Adrián Okša. Patria tu:
1. Kontrola krvného cukru (glykémie) – denný príjem cukru u zdravého človeka nemá byť vyšší ako 25 gramov (5-6 čajových lyžičiek). Diabetes je najčastejšou príčinou nezvratného zlyhania obličiek!
2. Kontrola krvného tlaku – hypertenzia predstavuje vysoké riziko poškodenia obličiek, preto je dôležité mať normálny krvný tlak.
3. Redukcia hmotnosti – obezita je nezávislým rizikovým faktorom chronickej choroby obličiek, ale často sa spája s diabetom, hypertenziou a ďalšími rizikovými faktormi.
4. Zníženie príjmu soli – nadbytok soli zaťažuje obličky, pôsobí negatívne na cievy a zvyšuje krvný tlak. Denný príjem soli nemá byť vyšší ako 5-6 gramov (jedna čajová lyžička).
5. Vyvážená a zdravá strava – dostatok zeleniny, ovocia, celozrnných obilnín, vlákniny, strukovín, nenasýtených tukov a obmedzenie bielkovín z mäsa.
6. Dostatočný príjem tekutín – aspoň 1,5 litra nesladených tekutín za deň v bežných teplotných podmienkach.
7. Pravidelná fyzická aktivita – aspoň 150 minút rýchlejšej chôdze za týždeň.
8. Nefajčenie – fajčenie poškodzuje jemné štruktúry v obličkách a zvyšuje krvný tlak.
9. Obmedzenie používania liekov proti bolesti – pri častom alebo dlhodobom podávaní ibuprofénu, diklofenaku, naproxénu, nimesulidu, meloxikamu a i. sa znižuje filtračná schopnosť obličiek a zvyšuje krvný tlak.
10. Pravidelné preventívne prehliadky u všeobecného lekára – v nich je zahrnuté aj základné vyšetrenie funkcie obličiek.
Ako sa prejavuje chronická choroba obličiek?
V prvých štádiách sa nemusí prejaviť žiadnymi príznakmi, s výraznejším poklesom funkcie obličiek sa môžu objaviť opuchy najmä dolných končatín, zvýšený krvný tlak, únava, slabosť, dýchavičnosť, nechutenstvo, nauzea, vracanie, hnačky, obmedzené močenie, svrbenie tela, bledosť kože a slizníc, zvýšená krvácavosť, svalové kŕče, častejšie infekcie.