Na prudké zmeny poveternostných podmienok, ktoré vplývajú na náš organizmus, sa používa výraz meteosenzitivita. Nepatrí medzi oficiálne diagnózy, no jej vplyv na ľudský organizmus, je nepopierateľný.
Nejde len o ospalosť v daždivom počasí
Prudké zmeny počasia dokážu „zamávať“ s našou náladou, tlakom, hlavou, kĺbmi, či svalmi. Tieto symptómy zvyknú predpovedať zmenu počasia, často skôr ako oficiálna predpoveď počasia. Prečo je tomu tak? Barometrický tlak, teda tlak, ktorý vytvára hmotnosť atmosféry, vyvíja záťaž napríklad na naše svaly a okolité tkanivá. Čím je tlak nižší, tým je väčšia hmotnosť a tlak. Tkanivá sa pod ich vplyvom rozpínajú a nastupuje bolesť.
Meteosenzitivita teda nie je len ospalosť alebo bolesti hlavy v daždivom počasí. Je to oveľa vážnejšie.
Meteorologické zmeny môžu u niektorých ľudí zhoršiť chronické ochorenia, astmatické záchvaty, spôsobiť mŕtvicu alebo infarkt myokardu.
Meteosenzitivita nie je choroba modernej doby
Meteosenzitivita nie je choroba modernej doby. Už Hippokrates spomínal meteorologickú závislosť vo svojich spisoch okolo roku 400 pred Kristom. Starí Germáni si všimli, že vo veľmi chladnom počasí ľudia v nadmernej miere trpia bolesťami kĺbov a tento stav nazvali bolesť z počasia. Tibetskí lekári zasa verili, že akékoľvek ochorenie v nejakej miere súvisí s meteorologickými podmienkami. V neskorších dobách vedci predpokladali, že aj zmena stavu vetra, môže ovplyvniť pohodu človeka a neustále striedanie teplých a studených atmosférických frontov označovali za hlavnú príčinu problémov.
Rozlišujeme päť rizikových stupňov
Sledovanie vplyvu zmien počasia na ľudský organizmus, sa začalo skúmať na začiatku 60-tych rokov minulého storočia, kedy sa spojili nemeckí lekári s meteorológmi. Vzniklo tak aj meteorologické číslo, ktoré charakterizuje vplyv počasia na človeka. Dnes rozlišujeme 5 rizikových stupňov, ktoré vyjadrujú intenzitu pôsobenia počasia na meteosenzitívnych ľudí.
Prečo reagujeme na zmeny počasia?
Ľudské telo funguje tak, aby bolo schopné reagovať na akékoľvek zmeny poveternostných podmienok. A žiadna zmena počasia nezostane bez povšimnutia nášho tela. Dôvodom sú naše nervové receptory, ktoré podobne ako antény, zachytávajú zmeny počasia. Výsledkom je, že pod určitými signálmi nervových buniek sa celý organizmus prispôsobí, a v tomto prípade sa orgány dočasne prepnú do činnosti v stave stresu. Sú teda v pohotovosti a najviac oslabené systémy začnú zlyhávať.
U niektorých ľudí reaguje srdcovo-cievny systém, u iného nervový a ďalší sa sťažujú na tráviace problémy.
A prečo niektorí ľudia reagujú bolestivo na zmeny počasia a iní si ich takmer nevšimnú? Je za tým schopnosť tela prispôsobiť sa prírodným javom. Ak v našom tele fungujú adaptačné mechanizmy správne, človek reaguje na zmeny počasia tzv. za oknom. V opačnom prípade hovoríme o meteorologickej závislosti na meteosenzitivite.
Ženy sú citlivejšie na zmeny počasia
Na zmeny počasia je senzitívna približne tretina obyvateľstva, niektoré zdroje hovoria až o 70 % ľudí. Najväčšiu skupinu meteosenzitívnych ľudí, tvoria ženy. Ženský organizmus je totiž kvôli hladine hormónov a ich kolísaniu, vystavený zvýšenému zaťaženiu, a je náchylnejší aj na tzv. klimatický stres. Ženy sú aj tie, ktoré majú častejšie nízky tlak a ten zvyšuje reakciu na zmeny počasia. Do kategórie ľudí, ktorých trápi meteosenzitivita, patria aj starší ľudia, tehotné ženy, astmatici, reumatici a ľudia s oslabenou imunitou. Z psychologického hľadiska upadajú „do smútku a depresívnych stavov“ najmä melancholici.
Najhoršie sú však prudké zmeny počasia
K najnebezpečnejším poveternostným situáciám patria napríklad postup frontálneho rozhrania, kedy sa skokom mení počasie, počas dlhotrvajúcich horúčav, dusného počasia, pred prudkým ochladením, alebo pred búrkou, či príchodom tzv. fénu (suchý horský vietor).
Ako môžeme zmierňovať príznaky?
Čo môže pomôcť, ak trpíte meteosenzitivitou? K základným odporúčaniam patrí návšteva lekára, ktorý vám možno upraví liečbu. Určite ho navštívte pri opakovaných ťažkostiach. V každom prípade si pravidelne merajte svoj krvný tlak. Toto odporúčanie je ešte dôležitejšie, ak trpíte hypertenziou, alebo aj vtedy, ak máte k vysokému krvnému tlaku genetickú predispozíciu. Vysoký krvný tlak nebolí a bolesť hlavy pri zmene počasia nemusí byť vážnou hrozbou a zároveň môže byť indikátorom hypertenzie.
Najlepšou prevenciou pred komplikáciami, je zdravý životný štýl, strava bohatá na bielkoviny, vitamíny a minerály, dostatok spánku a psychohygiena. Sú to činnosti, ktoré vrátia človeku jeho duševnú rovnováhu. Pre manuálne pracujúceho človeka je najlepšou psychohygienou pokojná aktivita. Kniha alebo krížovky. Kto pracuje duševne, ten si výborne vyčistí hlavu pri športe.