Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré dokážu efektívne zachraňovať ľudské životy pacientov po infarkte myokardu. Napriek tomu až 15,1 % pacientov po prepustení z nemocnice do roka zomiera. Problémom je najmä fakt, že chronicky chorý pacient po infarkte myokardu nie je adekvátne nastavený na ďalšiu liečbu.
Zlyháva ponemocničná starostlivosť
Pacient by mal byť po prepustení z nemocnice po infarkte myokardu systematicky sledovaný z hľadiska rizikových faktorov a špeciálnych vyšetrení najmenej prvý rok po príhode. „My z nemocnice neprepúšťame zdravých ľudí, ale chronicky chorých, ktorí musia byť nastavení na adekvátnu liečbu a pohospitalizačnú starostlivosť, aby sa zlepšila kvalita ich života a predišlo sa úmrtiam,“ vysvetľuje doc. MUDr. Eva Goncalvesová, prednostka Kardiologickej kliniky a primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb Bratislava. Kardiovaskulárne ochorenia sú podľa nej liečiteľné, len nám chýba systém manažovania pacientov po ich prepustení z nemocnice.
Nemáme doliečovacie oddelenia
Slovensku chýbajú kardiologické oddelenia nižšieho stupňa na doliečenie pacientov po zákrokoch, ale aj kardiológovia. Všeobecní lekári sú preťažení a v systéme zdravotnej starostlivosti nie je definovaný ani optimálny manažment pacientov po infarkte, ktorým by sa mohli riadiť. Nedostatočná je aj edukácia pacienta a jeho ochota liečiť sa a zmeniť svoj životný štýl.
Odborníci sa v diskusii Talkie o zdraví zhodli, že je potrebné nastaviť správnu stratégiu, víziu a koncepciu manažmentu pacientov po infarkte myokardu, a to v kooperácii odborných spoločností, Ministerstva zdravotníctva SR a zdravotných poisťovní.
Silná antistatínová antikampaň
V manažmente pacientov sa podľa docentky Goncalvesovej aktuálne stretávajú aj s nedôverou v zdravotníckych pracovníkov a medicínu dôkazov. Medzi kardiologickými pacientmi sa rozmáha silná statínová antikampaň, ktorá spôsobuje, že pacienti neužívajú kardiológom predpísané lieky. „Máme nezvrátiteľné dôkazy o tom, že zníženie cholesterolu zastabilizuje tepny natoľko, že nedochádza k ďalším infarktom. Zníženie LDL cholesterolu pod hodnotu 1,8 mmol/l sa nám darí len u 20 % slovenských pacientov, hoci cieľové hodnoty LDL cholesterolu sú podľa najnovších odporúčaní Európskej kardiologickej a Európskej aterosklerotickej spoločnosti ešte nižšie,“ upozorňuje. Manažment pacienta po infarkte a včasnom ošetrení v nemocnici by mal podľa Goncalvesovej pokračovať u špecialistu, kardiológa alebo internistu. Pacient by si mal dávať pozor na vysoký krvný tlak, cholesterol a mal by úplne skončiť s fajčením.
Starostlivosť je poddimenzovaná
Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva MUDr. Kamil Száz hovorí, že problém s nedostatkom špecialistov, ale aj s nedostatkami v systéme toho, čo je v kompetencii špecialistov a čo nie, má ďalekú históriu. Všeobecní lekári alebo primárna zdravotná starostlivosť bola dlhodobo poddimenzovaná, išlo o neatraktívny odbor a lekári v tomto segmente zostarli. „Teraz majú veľa pacientov a nestíhajú ich liečiť tak, ako by mali. Pacienti sa prepadávajú aj v liečbe takých ochorení ako hypertenzia k špecialistom, prípadne sa vytvára nápor na nemocnice. Je to začarovaný kruh problémov,“ vysvetľuje Száz.
V Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb vznikne tento rok ambulancia, kde sa bude kardiológ starať o pacientov, ktorých národný ústav odliečil. „Toto riešenie veľmi vítame a takéto ambulancie by mohli na začiatok vzniknúť v každom kardiocentre, pretože doplniť počet kardiológov do okresov a krajov tak, aby bol dostatočný, je dlhodobý a náročný proces,“ dodal Száz.