Keď sa pozriete do slnka alebo vám niekto zasvieti rovno do očí, nachvíľu sa vám pred nimi roztancujú čierne a farebné škvrny. Možno sa vám to stalo pri opaľovaní, možno pri pozorovaní slnka alebo aj doma pri lampe, do ktorej ste sa nechtiac zadívali. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, kde sa tieto škvrny pred očami berú a prečo ich vlastne vidíme?
Ľudské oko je komplikovaný orgán, ktorému sa svojimi funkciami nevyrovnajú ani tie najmodernejšie a najdômyselnejšie fotoaparáty. Niektoré otázky spojené s jeho fungovaním zostávajú dodnes nezodpovedané. Príčinu farebných obrazcov, ktoré sa tvoria pred očami po dlhšom pozorovaní svetelného zdroja, však poznáme.
Následný kontrast
Zaujímavé efekty sa nám pred očami zjavia nie len po dlhšom sledovaní ostrého svetla. Stačí sa na chvíľu pozorne zapozerať napríklad na niečo červené a potom uprieť pohľad na bielu stenu. Namiesto čisto bielej plochy uvidíte zelenomodrú farbu. Ako je to možné? „Keď sa zadívame na farebný obrazec, napríklad červený, receptory, ktoré slúžia na vnímanie príslušnej farby sa po chvíli unavia a ich vnímanie sa oslabí. Keď sa potom pozrieme na bielu plochu, uvidíme ten istý obrazec ale v komplementárnej farbe. Predchádzajúci podnet – červený obrazec, tak ovplyvní vnímanie nasledujúceho podnetu – bielej plochy. Tento fenomén sa volá sukcesívny alebo následný kontrast,“ vysvetľuje MUDr. Nadežda Bystrická z Nemocnice Podunajské Biskupice.
Ako film vo fotoaparáte
Tak ako je v klasickom fotoaparáte film, v našom oku sa nachádza sietnica, ktorá prijímaním svetelných a farebných podnetov umožňuje videnie. Na sietnici je 6,5 milióna čapíkov slúžiacich predovšetkým na farebné videnie cez deň a 120 miliónov tyčiniek umožňujúcich čierno-biele videnie v tme. Čapíky, ktoré zabezpečujú farebné videnie, existujú v troch druhoch. Každý z nich je maximálne citlivý na jednu z troch základných farieb. Keď budeme hodnú chvíľu sledovať jednu farbu, otupia sa len tie čapíky, ktoré slúžia práve na jej vnímanie. Ostatné sa však neunavia. Po upretí pohľadu inde dostáva zrakové centrum v mozgu informácie prevažne od týchto neunavených receptorov. No a mozog si to „vysvetlí“ tak, že sa díva na doplnkovú farbu.
Škvrny pred očami
Pri pozorovaní svetelného zdroja reaguje zrak podobným spôsobom. „Biele svetlo obsahuje svetelné lúče s vlnovou dĺžkou, ktoré zodpovedajú všetkým farbám svetelného spektra. Keď sa pozrieme priamo do svetla, spôsobí to únavu tyčiniek ale aj čapíkov všetkých troch druhov. Keď potom od svetla odvrátime zrak, sukcesívny kontrast spôsobí, že v zornom poli vidíme tmavú škvrnu v tvare svetelného zdroja, do ktorého sme sa pozerali,“ ozrejmuje MUDr. Bystrická.
Na vlastnej koži
Tzv. sukcesívny kontrast si ľahko vyskúšate aj na vlastnej koži. Skúste sa sústredene zadívať na niektorý z farebných kruhov na obrázku asi tak na 30 sekúnd. Keď sa po chvíli pozriete na vedľajší biely kruh, uvidíte ho zafarbený v komplementárnej farbe. Z fialového kruhu bude žltý, z modrého zas oranžový, a naopak. Neveríte vlastným očiam? Hoci až 90 % informácií o vonkajšom prostredí získavame práve zrakom, aj oči nás vedia niekedy poriadne oklamať. Sukcesívny kontrast je len jeden z mnohých očných klamov, ktoré nás môžu pomýliť.
(tab)
Foto: sxc.hu