Rudolfovi z Ilavy diagnostikovali diabetes v 48 rokoch. „Veľmi ma smädilo, vypil som denne aj 10 litrov vody, nechutilo mi jesť a na toaletu som chodil každú polhodinu. K lekárovi som išiel až potom, ako ma nahovorili kolegovia v práci.“ Rudolf však ešte predtým schudol 16 kilogramov a zhoršil sa mu zrak. Až to ho presvedčilo o tom, že nie je v poriadku. „Na moje prekvapenie mi diabetológ nameral 29,7 mmol/l. Hneď som sa ocitol v nemocnici a začalo to. Samé vyšetrenia, skúmania, testy, laboratórne výsledky. Nemalo to konca kraja. Bol som dopichaný, zúfalý a psychicky na dne. V nemocnici som sa pohrával s myšlienkou radšej nebyť na tomto svete. Glykémia mi skákala hore-dole. Od 1,9 do 22,4 mmol/l.“
Odhodlaný dlho žiť
Po ustálení glykémie Rudolfa prepustili domov a na odporúčanie svojho diabetológa podstúpil ďalšie vyšetrenia. „Zistili mi dosť diabetických komplikácií, mám diabetickú nefropatiu, polyneuropatiu aj retinopatiu. Navyše mám esenciálny tremor rúk, trasú sa mi a chvejú. Nedokážem si ani aplikovať inzulín, pomáhajú mi však manželka, matka a dcéra.“ Rudolfa uznali za invalidného dôchodcu a s cukrovkou sa postupne zmieril. „Beriem to aj z pozitívnej stránky, pomáham dcére s deťmi, robím okolo domu, v záhrade. Rodina ma podporuje, majú dosť pochopenia a veľmi dobre mi pomáhajú regulovať cukor aj vitamíny. V súčasnosti je Rudolf spokojný a vďačný za každý deň, ktorý prežije. „Som odhodlaný ešte dlho žiť, preto sa nevzdávajte ani vy diabetici, s cukrovkou sa dá normálne žiť. Treba si len regulovať a kontrolovať hladinu cukru v krvi. Verte mi, ide to, keď človek chce.“