Každý lekár sa podľa docenta Schronera v klinickej praxi stretáva s otázkami od pacientov. „Otázky od pacientov nás nútia k hlbšiemu zamysleniu sa nad problémom, umožňuje jeho lepšie pochopenie a odhalenie prípadných medzier v jeho riešení,“ hovorí hlavný odborník MZ pre diabetológiu. Najčastejšie otázky spísal v publikácii: Môžem sa opýtať, pán doktor? Niektoré z nich vám prinesieme v našom časopise.
Otázka:
Prečo si mám, hneď ako ste mi zistili cukrovku, pichať inzulín, hoci nemám ťažkosti? Navyše mojej spolužiačke, ktorej tiež zistili cukrovku, stačí brať len tabletky.
Odpoveď:
Verte mi, pichanie inzulínu je nevyhnutné. Vy máte iný typ cukrovky, ako má vaša spolužiačka. Máte cukrovku, ktorej sa hovorí LADA. Je to iná forma cukrovky 1. typu, rozvíja sa pomalšie a prvé príznaky sa objavia až v dospelosti. Tak ako u vás, stále je to cukrovka 1. typu, pri ktorej telo nevytvára inzulín a ten vám chýba a pritom bez neho nemôžete žiť. Preto je potrebné do tela inzulín dodať, ale zatiaľ to vieme len injekčne. Keby ste inzulín nedostala, skoro by ste upadla do bezvedomia a napokon zomrela.
Lekár ešte dodáva...
LADA je typ cukrovky 1. typu. Ide o pomaly sa rozvíjajúcu formu so začiatkom v dospelom veku. Výskyt tohto typu diabetu v populácii sa odhaduje asi na 20-30 percent všetkých diabetikov 1. typu. Priebeh a klinické prejavy cukrovky LADA pri diagnostikovaní ochorenia nie sú také dramatické ako pri klasickej forme, ktorá sa vyskytuje hlavne v detskom a adolescentnom veku.
Cukrovka 1. typu je podmienená imunologicky, organizmus vytvára protilátky proti vlastným beta-bunkám podžalúdkovej žľazy (pankreasu), ktoré v zdravom organizme produkujú hormón inzulín.
Nastáva porucha systému odolnosti, organizmus akoby bojoval sám proti sebe. Dochádza k pomalšiemu alebo rýchlejšiemu usmrcovaniu týchto beta-buniek, čo vedie k úplnému zániku tvorby inzulínu.
Pacienti s týmto typom cukrovky sú životne závislí od dodania hotového inzulínu do organizmu v podobe injekcie. V prípade jeho nedodania zvonka by došlo k rýchlemu rozvratu vnútorného prostredia, bezvedomiu a smrti pacienta.
Otázka:
Je cukrovka nákazlivá? Nemohol som ju niekde chytiť?
Odpoveď:
Cukrovku nie je možné od niekoho niekde chytiť. Cukrovka je ochorenie, ktoré čiastočne dedíme po predkoch, ale veľmi často si ho zapríčiňujeme sami zlou životosprávou. Teda nemôžete cukrovku chytiť. Môžete sa k nej dopracovať, ak budete jesť priveľa mastných a sladkých jedál a nebudete sa hýbať.
Lekár ešte dodáva...
Diabetes nepatrí medzi nákazlivé (infekčné) ochorenia. Vzniká na základe chybnej funkcie nášho vnútorného, najmä imunitného systému.
Infekčné choroby na rozdiel od diabetu vznikajú, ak sa z vonkajšieho prostredia do nášho organizmu dostanú choroboplodné zárodky: baktérie alebo vírusy, ktoré zase my môžeme preniesť na ľudí v našom okolí.
Je to podobné ako s autom. Auto môže fungovať zle, ale dôvody bývajú rôzne: poruchu motora nespôsobia krúpy, tie urobia len diery v streche.
Otázka:
Len ľudia s cukrovkou 1. typu si musia pichať inzulín?
Odpoveď:
Nie je to úplne pravda. Pri cukrovke 1. typu nie je iná možnosť. Mnohí cukrovkári 2. typu ale v niektorej fáze svojho ochorenia budú inzulín potrebovať tiež, či už na prechodnú dobu, alebo natrvalo.
Lekár ešte dodáva...
Aj u diabetikov 2. typu bude v niektorých prípadoch nutná inzulínová liečba. Je dokázané, že pri diabete 2. typu dochádza k postupnému zániku beta-buniek podžalúdkovej žľazy.
Dodanie inzulínu je ale nutné aj pri diabete v tehotenstve (gestačný diabetes), ak nie je kompenzovaný len diétou, a za niektorých okolnosti pri iných špecifických typoch diabetu, napríklad pri stavoch po odstránení podžalúdkovej žľazy (pankreatektómii).
U pacientov s diabetom 2. typu sa inzulín niekedy dáva len prechodne (niekedy na začiatku ochorenia s cieľom znovunastolenia citlivosti voči inzulínu, pri akútnych sprievodných ochoreniach, najmä infekčných a zápalových), v operačnom období, pri vážnych úrazoch, pri zlyhávaní vitálne dôležitých orgánov (napr. pečene, obličiek, srdca).