Ako sa k tejto otázke stavia naša legislatíva?
Ako žiak základnej školy som pred podaním prihlášky na strednú školu absolvoval rozhovor s posudkovou komisiou z ktorého vyplynulo, že kvôli diabetu nemôžem ísť študovať fotografickú školu, pretože sa tam pracuje s chemikáliami. Trochu mi to vadilo, ale keďže mi odsúhlasili elektrotechnickú priemyslovku, tak sa pre mňa nič svetoborné nedialo. Dá sa povedať, že môj príbeh skončil šťastne. Na priemyslovke som sa učil o tom, čo ma bavilo a navštevoval som fotografický krúžok. To mi už žiadna komisia zakázať nemohla.
Skúsenosti diabetikov na Slovensku, žiaľ, nekončia vždy dobrým kompromisom. Viacerí slovenskí diabetici nemohli ísť študovať to, čo chceli a čo ich bavilo a tiež sa pre diabetes nemohli zamestnať, hoci kvalifikačné predpoklady pre dané povolanie mali.
Na ilustráciu poslúžia diskusné príspevky uverejnené na facebookovej stránke časopisu Diabetik:
Dan M.:
„stalo sa mi, že keď sa zamestnávateľ dozvedel diagnózu, vyhodil ma - po 2 dňoch práce!!!“
Ľudmila B.:
„Mne sa to stalo tiež! Stačilo sa oháňať právnikmi a problém bol zažehnaný. Ale aj tak mi dali pocítiť, že sa ma chcú zbaviť.“
Marssella K.:
„... ja mám podobnú skúsenosť spred niekoľkých rokov. Pracovala som ako ošetrovateľka a aj ako zdravotná sestra. Keď som sa presťahovala a skúšala sa zamestnať ako zdravotná sestra, tak som s mojou diagnózou veľmi úspešná nebola. Mala som pohovor na očnej klinike a keď som im povedala, že mám diabetes, tak som taktiež pocítila diskrimináciu, pretože som tú prácu nedostala. Veľmi sa ma to dotklo, na Slovensku je veľmi často k chorým ľudom hrozný prístup. Mám diabetes 20 rokov a nemám žiadne vážne problémy. Momentálne žijem v Anglicku, už to bude pomaly 7 rokov a naozaj som sa tu s diskrimináciou nikdy nestretla. Tu môžete otvorene rozprávať o svojom probléme. Mám skvelého lekára a sestričky, ktoré sú ochotné vám pomôcť kedykoľvek to potrebujete. Za lieky neplatím a každé 2 týždne si telefonicky objednávam prúžky, ktoré mi bez problémov a akýchkoľvek zbytočných otázok predpíšu. Momentálne pracujem opäť v nemocnici, takže som si zase našla svoje miesto bez diskriminácie! Cítim sa skvele po zdravotnej stránke a dúfam, že ešte dlho budem!“
Povedať v práci o diabete?
Má diabetik svojmu zamestnávateľovi povedať o svojom ochorení? Zákony to nepožadujú, preto je rozhodnutie na každom diabetikovi. Pokiaľ má zníženú pracovnú schopnosť, musí ju oznámiť, ale nemusí konkretizovať, z akého dôvodu ju má. Ak to pracovné zaradenie vyžaduje, pred nástupom do zamestnania je potrebné absolvovať vstupnú lekársku prehliadku. Jej výsledkom je písomné stanovisko posudkového lekára, alebo pri niektorých povolaniach viacčlennej posudkovej komisie. Tá hodnotí, či dotyčný danú prácu môže, alebo nemôže vykonávať, alebo či ju môže vykonávať s nejakým obmedzením, ktoré v správe musí byť špecifikované. V posudku sa však diagnóza písať nesmie.
Piloti a legislatíva
Niektoré profesie vyžadujú aj od tzv. zdravého človeka splnenie určitých zdravotných predpokladov. Čo ak má o ne záujem diabetik?
Pre profesiu pilot sa Zákon o civilnom letectve č. 1143/1998 Z.z. v aktuálnom znení odvoláva na medzinárodný predpis: JAR-FCL 3 - FLIGHT CREW LICENSING (MEDICAL), v ktorom je vo všeobecnosti diabetes liečený antidiabetikami uvedený ako kontraindikácia. Diabetes liečený inzulínom je podľa časti JAR–FCL 3.295, bodu d) neakceptovateľný pre vydanie povolenia pilotovať.
Diabetes liečený diétou, inhibítormi alfa glukozidázy (AGIs), biguanidovými a sulfonylureovými antidiabetikami má v tomto predpise výnimku, ktorá umožňuje diabetikom prácu pilota s definovanými obmedzeniami. Títo diabetici síce nemôžu pilotovať Airbus A380 – najväčšie osobné dopravné lietadlo, ale pri splnení podmienok vyhlášky by mohli lietať na niektorých menších typoch lietadiel. Obávam sa, že u nás na Slovensku by žiaden diabetik „pre istotu “ nedostal od posudkovej komisie povolenie lietať. A domáhať sa u nás svojich práv, to je kapitola sama o sebe.
V zahraničí inak
Aj v tejto oblasti sa situácia mení a medzi diabetikmi nájdeme aj profesionálnych pilotov veľkých dopravných lietadiel. Prvé výnimky priniesla Kanada.
Kanaďan Steve Steele strávil osem rokov v kokpite lietadla spoločnosti Air Canada, keď mu zistili diabetes 1. typu a odobrali mu licencia pilota. Mal však záložný plán. Získal právnický titul a určitý čas pôsobil ako právnik. Potom sa s rodinou presťahoval do Hong Kongu, kde si našiel prácu ako inštruktor na leteckom simulátore. Popri tom spolupracoval s Canadian Diabetes Association a inými obhajcami zmien v predpisoch kanadských aerolínií pre pilotov s diabetom 1. typu. Najvyšší súd Kanady povolil testovací program, ktorého úlohou bolo dokázať, či je možné, aby piloti s diabetom 1. typu mohli lietať tak ako pred zistením diabetu. Na základe výsledkov tohto programu súd zmenil pravidlá pre obnovenie licencie pilotov, ktorým diagnostikovali diabetes a umožnil im pokračovať v lietaní za veľmi prísnych podmienok.
Steve Steel sa vrátil do Air Canada v novembri 2002. Pol roka pracoval ako 1. dôstojník (co-pilot) aby sa jeho zamestnávateľ a aj on sám presvedčili, že všetko je aj počas dlhých letov v poriadku. V októbri 2003 si mohol presadnúť do ľavého – kapitánskeho sedadla v kokpite Airbusu A320. V roku 2006 prešiel na Boening 767 a ako kapitán lietal na medzinárodných trasách po celom svete.
V roku 2008 bolo v Kanade 15 pilotov s diabetom 1. typu, ktorí lietali ako dopravní, alebo komerční piloti a dvaja dispečeri letovej prevádzky.
Ďalšie krajiny, v ktorých lietajú piloti s diabetom 1. typu, sú: Veľká Británia, USA, Thajsko a Austrália. Nemôžu však pilotovať veľké dopravné lietadlá tak ako v Kanade, ale iba malé súkromné lietadlá.
Prelet cez 22 krajín
Douglas Cairns je držiteľom platnej leteckej licencie vo všetkých menovaných krajinách. Je veľkým bojovníkom za zvýšenie povedomia o diabete a svojim príkladom chce dokázať, že človek s diabetom 1. typu môže bezpečne lietať po celom svete a udržiavať si hladinu glykémie v rámci limitov predpísaných US FAA. Ako prvý pilot s diabetom preletel v roku 2003 okolo zeme v propačnom sólo lete Diabetes World Flight viac ako 26300 námorných míľ cez 22 krajín sveta. Douglas v roku 2007 založil skupinu Pilots with diabetes združujúcu bývalých komerčných a vojenských pilotov Veľkej Británie, ktorí majú diabetes 1. typu. Cieľom skupiny (a webovej stránky) je zhromažďovať informácie, ktoré môžu pomôcť ľuďom s diabetom 1. typu, aby profesionálne lietali vo Veľkej Británii.
Nočné zmeny
Aj pri iných povolaniach hodnotí zdravotnú spôsobilosť posudkový lekár so špecializáciou pracovné lekárstvo, ktorý však už nemusí byť menovaný ministerstvom. Nie každý lekár s danou špecializáciou, ak nie je súčasne aj diabetológom, dokáže pri písaní posudku odložiť nabok vžité stereotypy o diabete a dokáže napísať objektívny a predsudkami neobmedzovaný posudok pracovnej schopnosti. Dokazujú to aj nasledujúce skúsenosti diabetikov:
kiti: „Diabetik som dva a pol mesiaca, zatiaľ pracujem na štyri zmeny a nemám žiadne ťažkosti. Závodná lekárka mi naznačila, že mi nedovolí pracovať v noci. Ako to vlastne je? Diabetologička proti tomu nič nemala, vraj keď sa cítim dobre, môžem pracovať. Glykémie sa mi upravili výborne, glykovaný hemoglobín mám 6,2 %.
Podobný problém s prácou v noci má aj Robo, ktorý má diabetes 1. typu 4 roky. Citujem z jeho listu, v ktorom opisuje svoje patálie s posudkovou lekárkou:
“Zmluvná posudková lekárka môjho zamestnávateľa sa vyjadrila, že človek, ktorý má nastavenú inzulínovú terapiu tak, že si 4x denne pichá inzulín, má podľa zákona zakázané vykonávať nočné zmeny. Ďalej mi ešte dodala, že keď sa dohodnem s diabetologičkou a prejdeme na taký režim, že si budem pichať inzulín 3x denne a ten nočný vynechám, nebudú v tom vidieť problém. Šiel som k diabetologičke, prešli sme na inzulín 3x denne, poslal som nový výpis od diabetologičky do zdravotného centra a aj tak mi zakázali robiť nočné!“
Lotéria s neistým výsledkom
Ako bude pri vstupnej alebo periodickej prehliadke postupovať posudkový lekár, ktorý nemá špecializáciu diabetológ, je pre diabetika, dá sa povedať, lotériou s neurčitým výsledkom. Najmä ak ide o prvú kontrolu.
Posudkový lekár by si mal vždy vyžiadať stanovisko ošetrujúceho diabetológa a až na jeho základe by mal vydať konečné rozhodnutie, takže pri dobrej kompenzácii a súhlase diabetológa by s vydaním kladného rozhodnutia pre diabetika a jeho výber práce nemali byť problémy. Prípady, ako je ten Robov však potvrdzujú, že niekedy ani odporúčania odborného lekára nie sú smerodajné.
Zákonník práce
Čo je teda smerodajné? Na túto otázku je jednoduchá odpoveď. Zákonník práce vo svojom aktuálnom znení, ak zdravotné požiadavky pre danú profesiu neupravuje iný zákon, alebo zákonný predpis.
Zákonník práce v §98 - Nočná práca v bode č. 3 hovorí o zdravotných požiadavkách na zamestnancov
(3) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby sa zamestnanec pracujúci v noci podrobil posúdeniu zdravotnej spôsobilosti na prácu v noci
a) pred zaradením na nočnú prácu,
b) pravidelne podľa potreby, najmenej raz za rok,
c) kedykoľvek v priebehu zaradenia na nočnú prácu pre zdravotné poruchy vyvolané výkonom nočnej práce.
Keď posudkový lekár neakceptuje ani stanovisko ošetrujúceho špecialistu a drží sa iba svojej skreslenej predstavy o tom, čo diabetik môže a nemôže, vznikne začarovaný kruh, z ktorého sa dá vyjsť von už len súdnou cestou.
Výnimky dávajú nádej
Je podľa vás diabetes s intenzifikovanou inzulínovou liečbou prekážkou nočnej práce? Podľa môjho názoru nie, veď aj na Slovensku máme viacero diabetikov na intenzívnej inzulínovej terapii, ktorí pracujú v noci. Viem napríklad o zamestnancovi mestskej polície, ktorý dohliada na kamerový systém, osobne poznám lekárku na nemocničnom oddelení, ktorá si podáva inzulín nie iba 4x denne (čo vadilo posudkovej lekárke v Robovom prípade), ale pomocou inzulínovej pumpy nepretržite 24 hodín denne. Diabetikov pracujúcich na nočných zmenách je veľa ako v priemysle, tak v zdravotníctve a iných pracovných odvetviach.
Problémy so zamestnaním nemajú iba diabetici u nás. V zahraničí je však právne povedomie ľudí oveľa väčšie a aj vymožiteľnosť práva silnejšia ako na Slovensku. Preto sa v niektorých krajinách podarilo diabetikom vymôcť si možnosť zamestnať sa aj na takých pozíciách, ktoré sú u nás pre diabetikov zatiaľ tabuizované.
Policajt i agent
Pracovať ako policajt alebo dokonca ako zvláštny agent, je snom nejedného chlapca, ktorý má rád detektívne príbehy. Viacerým však diabetes zabránil v prihlásení sa na policajnú akadémiu a v aktívnej službe v policajnom zbore.
Podobnú situáciu zažil aj Jeffrey Kapche, detektív úradu šerifa v texaskom meste Fort Bend County, ktorý dvakrát vyhral boj proti diskriminácii v štátnych inštitúciách USA z dôvodu diabetu 1. typu.
Prvý krát, keď ho kvôli diabetu nechceli prijať do policajného zboru v San Antoniu. Súdny proces trval šesť rokov. Skončil verdiktom, že policajný úrad v San Antoniu porušil jeho práva tým, že neposudzoval jeho schopnosť vykonávať prácu u polície na základe jeho individuálnych schopností, ale iba podľa diagnózy a stereotypných predstáv laikov o diabete.
Druhýkrát Jeff Kapche vyhral spor s Federálnym úradom vyšetrovania (FBI), ktorý tvrdil, že Jeff nemôže pracovať ako zvláštny agent FBI pre diabetes 1. typu, ktorý si lieči pichaním inzulínu pomocou striekačiek. Zástupcovia FBI tvrdili, že politika úradu vyžaduje, aby zvláštny agenti s diabetom 1. typu používali inzulínovú pumpu pre nepredvídateľný charakter práce agenta.
Právny tím Kapcha, ktorý viedol podpredseda predstavenstva Americkej diabetickej asociácie (ADA) J. Griffin junior a Kathy Butler, členka právneho výboru ADA, presvedčil porotu, že pri prijímaní do zamestnania v FBI nie je možné žiadateľa posudzovať plošne podľa vžitých stereotypov, ale individuálne na základe jeho schopností. Dôkazom, ktorý presvedčil porotu, boli lekárske výsledky a dlhodobé osobné záznamy Jeffa Kapcha. Tie svedčili o jeho oveľa lepšej dlhodobej kompenzácii diabetu ako dosahovali slúžiaci agenti FBI s inzulínovými pumpami.
U nás len sen?
Po prečítaní príbehu detektíva Kapcha vás možno napadnú otázky, či by takýto právny spor s políciou, alebo štátnymi úradmi mohol vyhrať diabetik na Slovensku. Mal by ho kto odborne zastupovať v súdnom procese? Dokázali by občianske združenia diabetikov na Slovensku zostaviť taký tím lekárskych a právnych expertov, ktorý by dokázal diskrimináciu diabetikov v Zákone o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície č. 346/2005 Z. z.?
Profesionálni hasiči
V mnohých krajinách, Slovensko nevynímajúc, existuje celoplošný zákaz zamestnať diabetikov aj v iných povolaniach, napríklad ako profesionálnych hasičov, o ktorých u nás rozhoduje Zákon o hasičskom a záchrannom zbore č. 315/2001 Z.z.
Je celoplošný zákaz zamestnať diabetika v profesii hasiča postavený na stopercentne pevných základoch, alebo je spochybniteľný podobným spôsobom ako bol spochybnený zákaz zamestnať detektíva Jeffreya Kapcha ako zvláštneho agenta FBI?
Skúsenosti z Anglicka
Anglický hasič Terry Adams sa po diagnostikovaní diabetu v roku 1985 odvolal proti rozhodnutiu, že nemôže profesionálne pracovať v hasičskom zbore. Svoj spor vyhral a mohol pokračovať vo svojom povolaní, síce nie naplno, ale už iba spoza stola v tréningovom centre brigády. V tom čase bola aj práca vo výcvikovom stredisku významným pokrokom a pre Terryho Adamsa znamenala zachovanie jeho profesie.
Jeho nasledovník Tim Hoy, hasič z Londýnskeho hasičského zboru, sa po zistení diabetu pustil do boja proti diskriminácii a za svoj návrat do aktívnej služby.
Počas pomerne dlhého procesu dokazovania a presviedčania získal informácie aj o iných hasičoch s diabetom, ktorí tiež museli prejsť súdnou cestou a ostali činní v službe. Zároveň spoznal prípady hasičoch, ktorí boli po diagnostikovaní diabetu nútení odísť zo služby zo zdravotných dôvodov.
Register hasičov s diabetom
Tim Hoy po návrate do aktívnej služby vytvoril národný register hasičov s diabetom, z ktorého neskôr vznikol medzinárodný register - International Register of Firefighters with Diabetes (IRFD). Má svoje pobočky v Kanade, Austrálii, Južnej Afrike a v USA. Táto aktivitou oslovila a presvedčila aj zákonodarcov. Výsledkom je zmena celoplošného tabuľkového posudzovania hasičov, ktorí dostanú diabetes počas aktívnej služby, na individuálne zhodnotenie ich schopností pokračovať v práci. Zmenili sa aj podmienky prijímania diabetikov do hasičského zboru. Ich schopnosť manažovať svoj diabetes a fyzické a psychické predpoklady sa posudzujú individuálne.
Podľa dostupných údajov bolo v spomínanom registri v roku 2006 celkovo 250 hasičov s diabetom z celého sveta, z toho 140 z Európy a 120 priamo z územia Veľkej Británie (strana 46 dokumentu Diabetes and the fire service - Survey Report, vydanom Diabetes UK v roku 2007).
Profesionálni vojaci
Keď môže diabetik pracovať ako hasič, hoci na Slovensku ešte nie, mohol by byť aj profesionálnym vojakom a zúčastňovať sa vojenských misií? Prvý zbežný pohľad do dokumentu Výnos Ministerstva obrany SR z 27. októbra 2007 č. SELPP/K-32/5-173 o podmienkach posudzovania zdravotnej spôsobilosti profesionálneho vojaka na výkon štátnej služby alebo na výkon funkcie a jej kritériá napovie, že slovenský diabetik môže na vojenskú kariéru zabudnúť.
Paragraf č. 2 výnosu SELPP/K-32/5-173 definuje zdravotnú spôsobilosť vykonávať povolanie vojaka z povolania nasledovne, citujem:
„§2
(1) Zdravotná spôsobilosť zistená na základe výsledkov lekárskej prehliadky sa v rozhodnutí prieskumnej komisie1) označuje touto zdravotnou klasifikáciou:
a) „A" - „spôsobilý vykonávať štátnu službu",
b) „B" - „nespôsobilý vykonávať funkciu",
c) „C" - „dočasne nespôsobilý vykonávať štátnu službu",
d) „D" - „nespôsobilý vykonávať štátnu službu".“
Podľa tabuľky č. IV. Choroby žliaz s vnútorným vylučovaním, výživy a premeny látok (E00 – E90) v časti Diabetes mellitus (E 10 – E 14), napísanej na strane č. 25 tohto dokumentu, je pri diagnóze E14 – Nešpecifikovaný diabetes mellitus, napísané hodnotenie spôsobilosti takto, citujem:
“E 14 Nešpecifikovaný diabetes mellitus
Ťažké formy pri trvalej liečbe liekmi a inzulínom. Pridružené orgánové poškodenia (retinopatia, vazopatia) – zdravotná spôsobilosť typu D
Stredne ťažké formy s potrebou liečby liekmi a inzulínom, s počínajúcimi známkami orgánového poškodenia a s odôvodneným predpokladom nadobudnutia spôsobilosti vykonávať štátnu službu najneskôr pred uplynutím 24 mesiacov - zdravotná spôsobilosť typu C
Ľahké formy kompenzované diétou pri dobrom celkovom stave a bez známok orgánového poškodenia - zdravotná spôsobilosť typu B”
Pri ostatných medzinárodných označeniach typu diabetu E10, E11, E12 a E13 nie je v tejto tabuľke žiadna špecifikácia zdravotnej spôsobilosti. Čo znamená vynechanie zdravotnej spôsobilosti pri týchto troch diagnózach? Dohady nechávam na čitateľoch. Diabetikom so záujmom o kariéru profesionálnych vojakov iba odporučím, nech si poriadne prečítajú špecifikáciu v tabuľke č. IV a nech si pokojne podajú žiadosť o prijatie. Ak splnia fyzické testy a neprijmú ich, môžu zamietavé rozhodnutie napadnúť na súde. O podaní na súd sa však treba poradiť s naozaj dobrým právnikom. Citované ustanovenie výnosu Ministerstva obrany je síce napadnuteľné, ale vzhľadom na vymožiteľnosť práva u nás sa výsledok súdneho konania predpovedať nedá. Určitá nádej na úspech tu je, pretože celá časť tabuľky IV. výnosu Ministerstva obrany SR č. SELPP/K-32/5-173 obsahuje faktické nedostatky. Tie vychádzajú zo zažitých stereotypov o diabete v našej spoločnosti, na ktoré som upozorňoval aj v časopise Diabetik 1-2/2013 v článku Ťažká cukrovka versus Diabetes Light. Aj preto je citovaný výnos Ministerstva obrany v celej časti venovanej diabetu právne spochybniteľný.
Seržant Mark Thompson
Dôkazom toho, že aj diabetik s diabetom 1. typu liečený intenzívnou inzulínovou terapiou (aplikácia inzulínu 3 a viackrát denne, alebo pomocou inzulínovej pumpy) môže byť profesionálnym vojakom a dokonca môže byť nasadený aj do tých najnáročnejších úloh, je seržant Mark Thompson. Diabetes mu diagnostikovali po štyri a pol roku služby v armáde USA, keď mal 23 rokov. Najprv klasifikovali jeho diabetes ako 2. typ, podľa vžitého presvedčenia, že 1. typ sa vyskytuje iba u detí. neskôr ho preklasifikovali na diabetes typu LADA.
Mark Thompson na začiatku nevedel o diabete veľa. Naštudoval si všetko čo potreboval vedieť, naučil sa porozumieť diabetu a manažovať ho takým spôsobom, že mu nespôsoboval problémy v povolaní. Svoje vedomosti musel prezentovať pred komisiou vo Washingthone, ktorá nakoniec súhlasila, aby ostal v aktívnej službe.
Od zeleného stola
Spomínané povolania, v ktorých diabetici u nás majú dištanc, môžu v niektorých iných krajinách diabetici vykonávať napriek liečbe inzulínom. Na Slovensku sa nevychádza z toho, či má diabetik predpoklady a vzdelanie na danú profesiu. Zákaz je výsledkom konania ľudí, ktorí, ako sa hovorí, od zeleného stola rozhodujú o tom, s čím nemajú osobnú skúsenosť. Ich informácie o diabete sú skreslené, ovplyvnené rokmi nemennými stereotypmi a neprofesionálnymi článkami bulvárnych periodík.
Viac pozornosti
Priznajme si a nahlas to hovorme všetkým okolo seba, že život s diabetom nie je prechádzka rajskou záhradou. Preto každý, kto sa snaží dobre manažovať svoj diabetes, je víťazom olympiády života s diabetom a zaslúži si viac pozornosti zo strany zdravotných poisťovní a tvorcov zákonov, ktoré diabetikom obmedzujú prístup k moderným zdravotníckym pomôckam pre aplikáciu inzulínu a kontrolu glykémie a zároveň nedostatočne limitujú množstvo pomôcok, ktoré slúžia na kontrolu hladiny glykémie.
Všetkým diabetikom želám dobré glykémie, a tým, čo sa uchádzajú o zamestnanie, pevné nervy a veľa síl pre boj s predsudkami.
Ivan Studenič