Dlhodobo ma trápil určitý zdravotný problém, len sme nevedeli prísť na to, čo to môže byť. Žiaľ, na všetko bola odpoveď: to môže byť covid... Prešla som testami PCR, žiaden covid. Napriek neskutočným kŕčom v žalúdku, zlému tráveniu a problémy sa začali nabaľovať a nabaľovať. Sranda to prestávala byť už vo chvíli, keď moje diatelo prestávalo reagovať aj na inzulín, ktorý som si do tela aplikovala. Predstavte si hypoglykémiu, ktorá trvá 6 hodín, vypijete toľko džúsu, rýchlych sacharidov a vaše telo nereaguje vôbec na nič... Bolo mi do plaču. Pre človeka, ktorý necíti hypoglykémie, to bolo ťažké obdobie.
Trvalo to veľmi dlho
Začala sa moja cesta hľadania a pátrania, čo sa deje, a to tak, že som chodila od jedného lekára k druhému. Výsledok? Akútny zápal žalúdka, dvanástnika, žlčníka, tenkého a hrubého čreva, oslabená imunita a helikobakter ako zlatý klinec.
Začala sa liečba. Už som sa začala cítiť v poriadku. Pomaly sa moje telo dostávalo do formy. Prestal ma páliť žalúdok, moje telo už začalo opäť reagovať na hypoglykémie. Všetko je na dobrej ceste, myslela som si.
Všetko je v poriadku, až...
Až prišla bežná kontrola u gynekologičky, odobratie bežných vzoriek pre istotu a odchádzate so širokým úsmevom. Veď všetko je v poriadku. Cítim sa dobre, nemám už takmer žiadne problémy, čo by naznačovali, že sa niečo deje. Po nejakom čase prišiel telefonát, ktorý som vôbec nečakala... Pani Balušíková, potrebujeme urobiť ďalšie odbery, zatiaľ to nič neznamená, len výsledky nie sú také, ako by mali byť. Hovorím si: to bude omyl. Absolvovala som ďalšie odbery a testy a rozlúčila som sa s lekárkou, že sa vidíme o rok na preventívnej prehliadke...
S týmto som ani len v tom najhoršom sne nerátala...
Približne po desiatich dňoch mi môj úsmev zamrzol. Zvoní telefón, ale nevolá mi kamarátka ani manžel, ani moja mama... Volala mi sestrička od špecialistu. Už som cítila v kostiach, že toto nebudú dobré správy. Pani Balušíková, žiaľ, je potrebná operácia... V tom momente som prestala počúvať, čo hovorí ďalej. Úplné zatmenie. Toto som nečakala. V živote sú situácie, na ktoré nečakáte, s ktorými vôbec nerátate.
Čakala ma operácia
Nasledovalo objednanie na operáciu, so všetkými možnými vyšetreniami, v dnešných pandemických časoch ich bolo o trošku viac. Išlo len o jednodňovú chirurgiu, celkovú anestéziu a nesmela som zabudnúť na to najdôležitejšie: konzultáciu s diabetológom. Čo s inzulínovou pumpou? Odložiť ju, ponechať počas operácie, ako to bude s jedlom, inzulínom, bazálnou dávkou, čo robiť, ak dostanem hypoglykémiu? Samozrejme, nepiť, nejesť od polnoci...
Zákony schválnosti fungujú
Samozrejme, v deň operácie sa zobudíte a máte hypoglykémiu. No paráda...Vyriešila som ju troškou medu a glykémia sa dala do normálu. A tak beriem zdravotnú kartu, sadáme s manželom do auta a smerujeme do nemocnice. V tom strese som však zabudla na veci, ktoré si mám zobrať so sebou do nemocnice.
To sa už nestíhame vrátiť domov, a tak sme po ceste odbočili k našej babke, na ktorú sa môžem vždy spoľahnúť. Dala mi úplne všetko, od papučiek, nočnej košele, ponožiek, obväzov, hygienických potrieb, úplne všetko... Verte mi, v tej chvíli mi bolo úplne jedno, ako budem vyzerať, veď tam nejdem na módnu prehliadku, ale na operáciu.
Aj som si poplakala
Na operačnú sálu som sa dostala poobede o druhej hodine. Inzulínová pumpa bola počas operácie úplne odopnutá. Moje telo to zvládlo veľmi dobre a aj sa dobre zotavilo.
Nastalo opäť nekonečné čakanie na výsledky z histológie. Čakala som opäť na telefón, ktorý rozhodne o tom, aký bude môj rok 2022. Bolo to jedno z najťažších období pre mňa a moje telo a aj moju rodinu. Aj som si poplakala, čo mi ešte Pánbožko nadelí a s čím všetkým ešte musím bojovať. O tom, že sa také niečo deje, nevedela ani moja mama, ani najbližšia rodina. Nechcela som im pridávať starosti, aby sa netrápili. Jediný, kto o tom vedel, bol môj manžel a moja kamarátka.
Čakanie na výsledky
Výsledky mali prísť približne o desať dní. Neprišli. Nie sme predsa v americkom filme, aby všetko išlo podľa plánu. Neprišli ani na 11., 12. ani 13. deň. Pocit bezmocnosti, neistoty, strachu sa stupňoval... Prišli až na ten štrnásty... Prišiel očakávaný telefonát a rada by som sa videla, keď mi sestrička oznámila dobré správy a dobré výsledky.
Po veľmi dlhom a náročnom období mám opäť dôvod na úsmev. Uvedomila som si, akú veľkú hodnotu má život a ako rýchlo sa dokáže zmeniť na boj.
Ďakujem všetkým, čo ste pri mne stáli a podporovali ma, či už počas operácie, počas nekonečného čakania na výsledky, počas obdobia, ktoré bolo pre mňa jedno z najťažších.
Martina Balušíková