S farbami vedel „čarovať” ako nikto iný, a keď svojím obrazom venoval viac času, vznikli umelecké diela. Takmer každý, kto sa dnes čo i len okrajovo zaujíma o maliarstvo, pozná jeho špecifické zobrazenie zátiší a krajiniek. Reč je o francúzskom umelcovi a predstaviteľovi impresionizmu Paulovi Cézannovi, ktorý bol takisto diabetikom.
Svetoznámy maliar Paul Cézanne sa narodil 19. januára 1839 v mestečku Aix-en-Provence na juhu Francúzska do zámožnej a vzdelanej rodiny. S kreslením začal už v desiatich rokoch na základnej škole pod vedením španielskeho mnícha Josepha Giberta. Neskôr študoval na internátnej škole Collége Bourbon v Provence, kde sa zoznámil so spisovateľom Émilom Zolom a po dlhé roky ich spájalo hlboké priateľstvo. Na otcove naliehanie začal mladý Paul v roku 1859 študovať právo v rodnom meste. Ku kresleniu ho to však ťahalo stále viac a zaplatil si súkromné hodiny u jedného z miestnych maliarov.
V mekke umenia
Napriek mnohým argumentom a hádkam s otcom, ktorý zo svojho jediného syna plánoval mať úspešného bankára, sa Cézanne rozhodol odísť do mekky umenia a kultúry - do Paríža. Vtedy ešte netušil, ako cesta do francúzskeho veľkomesta ovplyvní jeho umelecké smerovanie. V Paríži sa stretol s maliarom Camillom Pissarrom a ostatnými impresionistami a v roku 1873 sa spolu s Edgarom Degasom, Pissarrom a Claudom Monetom stal členom Anonymnej spoločnosti umelcov.
Salón odmietnutých
Už ako 25-ročný ponúkol svoje obrazy do parížskeho „salónu”, čo bola oficiálna výstava nových obrazov, ktoré prijímala komisia podľa konzervatívnych kritérií a starého konvenčného vkusu. Cézanna, podobne ako mnohých neskôr uznávaných impresionistov, odmietli. To viedlo k založeniu spolku „salóna odmietnutých” a Paul sa spolu s Camillom Pissarrom alebo Edouardom Manetom zúčastňoval na stretnutiach spolku.
Terčom ostrej kritiky
Paul Cézanne žil od roku 1869 striedavo v Paríži a rodnom Aix. Prvú veľkú lásku a šťastie našiel v mladučkej kníhviazačke Hortense Fiquet, ktorá občas pracovala ako jeho modelka. O niekoľko rokov po zoznámení sa Hortense narodil syn Paul, avšak Cézanne ich existenciu pred svojím otcom a rodinou tajil. V roku 1874 sa maliar zúčastnil prvej výstavy impresionistov, jeho diela sa však stretli s nepochopením a boli terčom ostrej kritiky. Aj to je jednou z príčin, prečo sa dištancoval od svojich kolegov a priateľov, stále viac sa uťahoval do seba a nakoniec odchádza spať do rodného Aixu.
Neprajné obdobie
V roku 1878 sa umelcova rodina dozvedela o existencii Paulovej priateľky Hortense a ich spoločného syna a Cézannov otec mu na určitý čas obmedzil svoju finančnú pomoc. Zlé obdobie vyvrcholí aj ostrou hádkou s dlhoročným priateľom Émilom Zolom, ktorý časť Paulovej komplikovanej povahy opísal v jednej z postáv svojho románu Dielo. To sa maliara dotklo natoľko, že aj napriek priateľským radám od Moneta a Pissarra na svojho priateľa zo strednej školy nadobro zanevrel.
Rozchod a izolácia
Do neveľmi úspešného obdobia priniesol kúsok svetla fakt, že začiatkom apríla 1886 sa Cézanne s Hortense Fiquet konečne oženil. Umelec dostal do vienka obrovský kus talentu, avšak rodinná spokojnosť ho obchádzala. V manželstve nebol veľmi šťastný a rodinný život nefungoval podľa jeho predstáv. Problémy mu tiež spôsobovalo chátrajúce zdravie a najmä začínajúci diabetes. Manželskú krízu sa nepodarilo napraviť ani na spoločnom výlete vo Švajčiarsku, a tak sa maliar s Hortense rozišiel a venoval jej a malému Paulovi dom, ktorý zdedil po smrti otca. Cézanne sa v tomto období stal čoraz viac osamelejším a kúpil si ateliér v milovanom Aix. Tam žil len v prítomnosti slúžky, pretože izoláciu považoval za prostriedok, ktorý mu umožňoval efektívne pracovať.
V kóme
Ani jeden októbrový deň v roku 1906 nemal byť v jeho osamelom živote výnimkou a Cézanne sa vybral do prírody namaľovať nový obraz. Počas kreslenia sa však strhla silná búrka a po ceste naspäť v dôsledku kómy z hyperglykémie upadol do bezvedomia. Po prevezení do nemocnice bol jeho stav veľmi vážny a doktorom sa ho vtedajšími lekárskymi prostriedkami nepodarilo zlepšiť. Svetoznámy maliar zomrel osem dní po nehode na zápal pľúc.
Nepochopený
Ako v mnohých iných prípadoch, ani Cézanne nebol počas svojho života považovaný za uznávaného umelca. Väčšinou sa stretával s nepochopením a výsmechom, pretože sa odlišoval od vtedy zaužívaných maliarov a jeho tvorba bola pre verejnosť nová a nepochopiteľná. Ako však ukazujú jeho obrazy, mal nesmierne nadanie. Okolo roku 1900 sa Cézannove diela stali známejšími po celej Európe.
Farebný svet
Vo svojej tvorbe sa zameriaval najmä na maľovanie krajiniek, portrétov a zátiší. Farebne posplietal protichodné motívy impresionizmu, urobil z nich fľaky a obodkoval ich. Pomocou tohto smeru nám priblížil spôsob, ako skutočne vyzerá farebný svet vnímaný cez trblietajúce svetlo. Prírodu zobrazoval cez hru tieňov a svetla a krajinu zjednodušoval do geometrických tvarov, preto by sa niektoré jeho diela mohli považovať za kubistické. Medzi jeho najznámejšie obrazy patrí napríklad „Zátišie s jablkami a pomarančmi”, „Kúpajúce sa ženy”, „Hráči kariet”, „Moderná Olympia” alebo „Obesencov dom”. V roku 1999 bol jeden z Cézannových obrazov predaný za vyše 60 miliónov amerických dolárov, čo jeho autora zaradilo medzi najúspešnejších maliarov všetkých čias.
(kk)
foto: internet