Prečo je cukrovka vážne ochorenie?
Diabetes mellitus, hovorovo nazývaná cukrovka je poruchou metabolizmu cukrov, ale aj bielkovín a tukov. Postihuje človeka od hlavy po päty. Je ochorením ciev, ale aj tkanív celého organizmu. Človek môže následkom cukrovky prísť o zrak, o sluch, o obličky, o nohy. Má 3-4 násobne zvýšené riziko vzniku srdcovocievnych komplikácií ako sú infarkt srdca, cievne mozgové príhody, nedokrvenie dolných končatín. Poškodzujú sa aj nervové vlákna, ktoré riadia reguláciu činnosti srdca, rýchlosť vyprázdňovania žalúdka, činnosť čriev, pociťovanie bolesti, tepla, chladu, potenie.
Ako dlho trvá, kým sa človek dopracuje k cukrovke?
Cukrovka je ochorenie ktoré má viacero príčin a s tým súvisí aj čas vzniku diabetu. Pri autoimunitnej forme diabetu sa diabetes objaví náhle s výraznými prejavmi chudnutia, smädu, slabosti. V prípade diabetu 2. typu, ktorý predstavuje 92% z diabetu, sa diabetes môže vyvíjať dlhšie obdobie, rádovo niekoľko mesiacov aj rokov.
V čase, keď je možné tento diabetes diagnostikovať podľa hodnôt glykémií, je už funkčná rezerva beta buniek produkujúcich inzulín znížená na 70 percent.
Aké sú hlavné príznaky cukrovky?
Typické príznaky cukrovky sú: smäd, zvýšené močenie, úbytok telesnej hmotnosti. Môže byť prítomná slabosť, únava, infekcie močového traktu, gynekologické, poruchy potencie. Na diabetologické vyšetrenie často posiela pacienta napr. kožný lekár, urológ, či gynekológ.
Na cukrovku sa neraz príde až pri náhodnom vyšetrení iného zdravotného problému. Prečo je to tak?
Cukrovka môže ale nemusí mať výrazné prejavy. Môže sa prejaviť napr. len únavou, spavosťou, prípadne prejavmi kvasinkového ochorenia urogenitálnej oblasti. Mierne zvýšené hodnoty glykémií nad normu sa nemusia vôbec prejaviť a pacient ich nemusí nijako pociťovať.
Ako sa reagujú pacienti, ktorým diagnostikujete cukrovku?
Mnohí pacienti sa bránia, že majú zvýšenú glykémiu len preto, lebo včera, alebo posledné obdobie jedli sladené výrobky alebo konzumovali sladené nápoje.
Potrebujú vysvetliť aj princípy diagnostiky diabetu, pohovor s lekárom, kde si sami uvedomia, že majú napr. rodinný výskyt diabetu, že diabetes je časté ochorenie a môže ho dostať každý. Časť pacientov novodiagnostikovaný diabetes bagatelizuje a dokonca sú aj takí, ktorí po prvom vyšetrení prídu až po dvoch rokoch s plne rozvinutou cukrovkou, vysokými glykémiami, na ovplyvnenie ktorých už musíme použiť inzulínovú liečbu.
Pacient často nevie, čo má robiť, ako sa k ochoreniu postaviť. Čo im radíte?
Pacient vníma svoju novozistenú diagnózu rozdielne. Niekto dostane strach a veľké obavy. Spomínam si, že jeden pacient uvádzal, že manželka sa kvôli diabetu s ním chcela rozviesť. Sú ale pacienti ktorí naopak, berú novozistený diabetes na ľahkú váhu, nechcú si uvedomiť, že je to väčšinou celoživotná diagnóza, ktorá vyžaduje okamžitý zásah a úpravu stravovania a životného štýlu. Tých prvých pacientov je potrebné ukľudniť, tých druhých naopak rázne upozorniť na riziká a nevratné poškodenia zdravia ak cukrovku nebudú brať vážne. Pri rozhovore s pacientom využívam prirovnania, na základe ktorých mám vytvorené vlastné obrázkové tabule už v čakárni ambulancie. Obrázky a prirovnania si ľudia lepšie zapamätajú, ale aj ľahšie a bezprostrednejšie prijímajú ako množstvo rád a informácií, ktoré sa na nich pri prvej návšteve ambulancie zosypú.
Stáva sa vám v ambulancii, že spočiatku pacient pristupuje k liečbe oveľa zodpovednejšie a postupne tento prístup opadá?
Strata a pokles záujmu pacienta o svoju liečbu diabetu je často spojený so zhoršenými podmienkami, napr. zaradením a stresom v práci, problémami v rodinnom a osobnom živote. Každá kontrola na diabetologickej ambulancii je psychologickou a mentálnou vzpruhou a nasmerovaním pacienta na ďalšie obdobie v čom sa má zlepšiť, na čo sa má zamerať, aby si udržal, resp. zlepšil výsledky.
Ako často má chodiť pacient na pravidelné kontroly do diabetologickej ambulancie?
Frekvencia kontrol u diabetológa je odporúčaná odbornými odporúčaniami odbornej spoločnosti, ale závisí aj od zdravotného stavu a potrieb pacienta. Keď je pacient nastavovaný na novú liečbu, ako napr. na inzulín, prípadne inzulínovú pumpu, gravidná pacientka a iné, sú potrebné častejšie kontroly, frekvenciu ktorých posudzuje lekár.
Čo čaká pacienta v diabetologickej ambulancii pri pravidelnej kontrole?
V diabetologickej ambulancii diabetológ zisťuje rodinný výskyt diabetu, prípadne iných ochorení, liečbu a prítomné ochorenia. Zisťuje prípadné podmienky a príčiny, pri ktorých diabetes vznikol. Pýta sa na pohybový a stravovací režim, pracovné podmienky, ktoré by mohli priebeh diabetu a jeho liečbu ovplyvniť.
Meria sa krvný tlak, pulz, hmotnosť. Robí sa vyšetrenie celkové, alebo jedného orgánového systému. Lekár sa tiež pýta a vyšetruje príznaky komplikácií diabetu, na príznaky diabetickej neuropatie, poškodenie nôh. Sleduje a vyhodnocuje kardiovaskulárne riziko pacienta, edukuje ho o zdravom životnom štýle, o potrebných úpravách stravovania.
V prípade zistenia potreby odosiela pacienta na príslušné špecializované vyšetrenie.
Čo je cieľom vyšetrení u jednotlivých špecialistov?
Cieľom týchto vyšetrení je včas zistiť prípadný vznik, rozvoj a stupeň poškodenia očného pozadia, obličkových funkcií, srdcovo-cievneho systému, nervových vláken, prípadne aj centrálneho nervového systému.
Čo hrozí pacientom, ak by nedodržiavali liečbu a odporúčania lekárov?
Cukrovka je ochorenie ako som spomínala, ktoré postihuje celý organizmus. U DM1 typu pri zhoršení výživy pokožky sa môže zvýšiť vypadávanie vlasov, ale stúpa 2-4 násobne riziko infarktov, cievnych mozgových príhod. Môžu sa objaviť aj problémy s trávením, so zvýšenou pokojovou frekvenciou srdca, zvýšeným potením, stratou pociťovania tepla a bolesti na dolných končatinách, zvýšená nervozita, poruchy pamäti, zvýšený rozvoj osteoporózy, zhoršenie obličkových funkcií a mnohé ďalšie problémy spojené s diabetom. Pacient pri postihnutí tzv. autonómneho nervového systému môže stratiť aj pociťovanie hypoglykémií, čo môže viesť k strate sústredenosti, orientovanosti, zníženiu reakčného času napr. pri vedení motorového vozidla a môže dôjsť aj k strate vedomia.
Na rozdiel od mnohých iných závažných ochorení akým je, napr. aj rakovina, s cukrovkou sa dá žiť a komplikáciám cukrovky sa dá predchádzať správnou liečbou a dodržiavaním odporúčaní lekára.
Za ako dlho sa môžu u diabetika prejaviť komplikácie?
Až u jednej tretiny pacientov s diabetes 2. typu v čase jeho zistenia sú diabetické komplikácie prítomné. Preto podľa odporúčaní odborných spoločností je potrebné urobiť skríning na prítomnosť diabetických komplikácií hneď pri zistení diabetu.
Pri DM1 typu sa komplikácie vyvíjajú od vzniku diagnózy rádovo po 5 rokoch. Rýchlosť rozvoja komplikácií závisí od stupňa kompenzácie diabetu, ale aj od individuálnej genetickej predispozície. Preto žiadne príznaky netreba podceňovať.
Ktoré komplikácie sú tie najčastejšie? Ktoré komplikácie sú najnebezpečnejšie?
Komplikácie pri diabetes mellitus sa delia z hľadiska príčiny na makrovaskulárne a mikrovaskulárne.
Makrovaskulárne sú postihnutia veľkých ciev ako sú cievne mozgové príhody, zúženie krčných ciev, infarkty myokardu. Sú to všetko závažné, život ohrozujúce komplikácie.
Nemenej závažnejšie sú mikrovaskulárne komplikácie, medzi ktoré sa rátajú: diabetická retinopatia, diabetická nefropatia, diabetická neuropatia.
Všetky z nich sú nebezpečné, ťažko by sme si vybrali či chceme radšej oslepnúť alebo mať amputovanú nohu pre diabetickú neuropatiu.
Diabetická neuropatia a angiopatia sú hlavnou príčinou vzniku diabetickej nohy, ktorá sa vyskytuje až u 5% pacientov s diabetes mellitus a riziko vzniku diabetickej nohy má podľa štatistiky až do 25% pacientov.
Často sa stáva, že diabetik je na liečbe, napriek tomu, sa komplikácie postupne pridružia. Prečo je to tak?
Diabetes má takzvanú metabolickú pamäť. To znamená, že ak sa nezačne liečiť dostatočne od začiatku a zamešká sa obdobie prvých mesiacov, rokov, riziko vzniku komplikácií sa nezníži tak ako je tomu u pacientov, ktorí od zistenia diabetu dosahujú cieľové hodnoty liečby glykovaného hemoglobínu.
Druhou príčinou, prečo sa rozvíjajú diabetické komplikácie aj u liečeného pacienta je, že nedostatočne a nesprávne dodržiava stravovanie, pri tom o tom alebo nevie, alebo si monitoruje glykémie len keď práve diétu dodržiava. Je potrebné vedieť a vyvarovať sa najčastejším diétnym chybám. Častou príčinou výslovne zlej kompenzácie je konzumovanie sladených nápojov, alebo piva. Postačuje že pacient tieto nápoje úplne vynechá a glykovaný hemoglobín klesne aj o 2%.
Dôležité si je aj uvedomiť a správne odhadovať sacharidy v ovocí, nezabudnúť na to, že smoothy dvihne glykémie viac ako ovocie a zelenina konzumovaná v celku.
Mnohí pacienti žijú s cukrovkou roky bez toho, aby im pribudli komplikácie. Čím to je? Dá sa vôbec dosiahnuť takýto stav?
Niektorí pacienti príjmu s diabetom tak, že zmenia svoj životný štýl a to ako fyzický pohyb tak aj stravovanie. Je to reset pre metabolizmus, ktorý dáva pacientovi šancu a perspektívu oddialenia vzniku diabetických komplikácií. A áno máme takýchto pacientov, ktorí ako sa povie “nedajú cukrovke šancu“.
V súčasnosti zastávate post predsedu Slovenskej diabetologickej spoločnosti. Aké úlohy spoločnosť pod vaším vedením čakajú?
V prvom rade je potrebné zastabilizovať súkromné diabetologické ambulancie, aby mal kto a kde liečiť diabetických pacientov, pretože diabetológia je predovšetkým ambulantný odbor. Príchod nových technológií a liekov ho robí čoraz viac zložitejším a náročnejším na vedomosti a zručnosti. Vzhľadom na uvedené je nepredstaviteľné, aby v 21 storočí zabezpečil komplexnú starostlivosť o diabetického pacienta lekár prvého kontaktu. Je potrebné túto starostlivosť rozdeliť medzi diabetológa špecialistu a obvodného lekára. V tomto systéme nezastupiteľnú funkciu majú aj nemocničné lôžkové zariadenia, ktoré zabezpečujú diagnostiku a liečbu diabetu, ktorý si vyžaduje hospitalizáciu. Takéto pracoviská majú byť vybavené prístrojmi na úrovni súčasnej požadovanej klinickej praxe napr. v oblasti endokrinne podmienených diabetov, diabetickej nohy, transplantácií, genetickej diagnostiky
V akom stave je diabetológia na Slovensku?
Na Slovensku máme 250 ambulancií, ktoré sa starajú o cca 370-tisíc diabetikov. Máme vybudovaný systém vzdelávania, štruktúru poskytovania zdravotnej starostlivosti pre pacientov s diabetom, máme dostupnú kvalitnú liečbu. Máme dostupné aj nové technológie ako sú kontinuálne meranie glykémie (CGMS), tzv. hybridné inzulínové pumpy, ktoré dávkujú inzulín na základe hodnôt glykémií z CGMS. Rozsah využívania týchto technológií hlavne pre dospelých pacientov je nedostačujúci a potrebovali by sme ich úhradu rozšíriť na vyšší počet uhrádzaných senzorov.
Čo chýba ambulanciám na to, aby sa zlepšila/zjednodušila práca lekárov?
V rámci ďalšieho rozvoja diabetológie na Slovensku sme priniesli koncept „smart“ ambulancie. Smart ambulancia by mala zabezpečiť pre pacienta s diabetom na jednom mieste diagnostiku aj liečbu. Mala by mať moderné technické vybavenie na úrovni dnešnej doby a medicínskych možností vrátane telemedicíny. Kvalitný softvéry s ľahkou a rýchlou obsluhou, vyškolené a motivované zdravotné sestričky. Hlavným problémom súčasných diabetologických ambulancií sú rastúce náklady tak na priestory, tak na mzdové náklady, ktoré sa dostávajú na hladinu únosnosti. Ak túto situáciu nevyriešime, kolegovia v dôchodkovom veku prestanú svoje ambulancie prevádzkovať rovnako ako stratíme aj mladých lekárov, ktorí by v našom odbore chceli do budúcna pracovať.
Ako ste vy dostali k diabetológii?
Mojím snom bola kardiológia, pre ktorú som mala obrovskú vnútornú motiváciu. Napriek tomu som sa rozhodla pre diabetológiu, poruchy metabolizmu a výživy. Zaujal ma tento odbor tým, že metabolizmus je niečo, čo určuje celkové zdravie a videla som v diabetológii užší odbor, v ktorom som si trúfala sa stať jednou z najlepších.
Čo vás na tej práci zaujíma a teší?
V mojej práci je zaujímavé, že sa stretávam s ľuďmi rôzneho zamerania, rôzneho pohľadu na zdravie a diabetes. U niektorých pacientov ide o psychologický prístup, priblíženie sa ich mysleniu a podaniu problematiky liečby, zmyslu zmeny životného štýlu individuálnym špecifickým spôsobom.
Na práci ma teší každý výsledok, ktorý sa pacientovi podarí dosiahnuť, zlepšenie výsledkov, pokles hmotnosti, ale aj jeho záujem o svoje vlastné zdravie.
Lekár by mal byť vzorom pre svojich pacientov. Ako je to s vami? Venujete sa pohybu, kontrolujete si, čo si dáte na tanier? Aké je vaše obľúbené jedlo?
Nechodím pravidelne do posilňovne ani pravidelne necvičím. Chodím do záhrady, do vinice, bicyklujem, v lete plávam. A na tanier si dávam kuchyňu, ktorá sa v mojom myslení rodila a vyvíjala celý život. Mám množstvo fotiek jedál, ktoré som pripravila podľa svojej fantázie, niekedy aj neobvyklé a netradičné kombinácie, v ktorých dominuje zelenina. Známi a priatelia zo zahraničia vravia že som majstrom šalátov.
Aké sú vaše koníčky a čo rada robíte vo voľnom čase?
Rada maľujem. Rada chodím do prírody, do záhrady. Mám po rodičoch záhradu vo vinohradníckej oblasti, kde sa teším každému rozkvitnutému stromu a strapcu hrozna.
Rada sa rozprávam so svojimi dcérami a snažím sa naladiť na myslenie a ponímanie sveta mladými ľuďmi a rozšíriť si aj týmto smerom svoj pohľad na svet a život.
Milujem túry v prírode, v lese, v horských oblastiach. Rada plávam v mori a bicyklujem v prírode.