V súčasnom období sa veľa píše a diskutuje o zlých stravovacích návykoch modernej doby, náraste obezity a s tým súvisiacich tzv. civilizačných ochorení. Zdalo by sa, že táto problematika sa týka výlučne našej generácie. Opak je však pravdou.
Podľa zachovaných dokumentov problematika výživy bola od vynájdenia tlače stále pomerne obšírne a často pertraktovaná. Okrem rôznych herbárov a kuchárskych kníh sa kritika spôsobu stravovania dostala aj na stránky vydávaných časopisov. To, čo sa dnes predkladá čitateľom vo forme modernej prevencie, nájdeme už pred 100 a viac rokmi, len bez podrobnejšieho vedeckého zdôvodnenia a v jednoduchšej jazykovej úprave. Texty predkladáme v pôvodnej interpretácii:
Zeleniny. In: Živa, časopis přírodnícký , roč. VII, 1859:
V našem mírnem podnebí jest maso spojené se zeleninou tak velice rozšíreno, že se člověk nemůže ubránit domněnce, jakoby jedno bez druhého obstáti nemohouc vzájemne se doplňovalo. Když se váha masa našeho obědu dílem zeleninami chudými na bílkovinu dosazuje: dodávání bílkovitých látek se zmirňuje a trávení požitého usnadňuje. Z takových žilkovitých pletiv se tvoří méně dusíkových zplodin rozkladu, a ve čtyrech a dvaceti hodinách jest vyloučení močoviny a kyseliny močovité znamenitě uskrovneno.
Názor súčasnej medicíny: veľké množstvo živočíšnych bielkovín zvyšuje záťaž zažívacieho traktu, spôsobuje hnilobnú dyspepsiu, preťažuje pečeň a obličky, zvyšuje tvorbu močoviny, spôsobuje odbúravanie vápnika z kostí a tým prispieva ku mnohým závažným civilizačným ochoreniam ako sú cukrovka, dna, osteoporóza a iné. Z celkového denného kalorického príjmu by bielkoviny mali predstavovať len 10– 15 %.
Ľudu potrebné potravné články. In: Vlasť a svet, rok 1886:
Chemicky je dokázané, že čisté otruby majú veľmi mnoho záživnej látky v sebe, ba že sú o moc záživnejšie, než pšeničná múka. Millon, chýrečný parížsky lučbár (chemik) roku 1849-ho velké hnutie vzbudil s tým svojím vyzvaním, aby sa otruby viac neužívaly čo vytučujúci článok, lež pomiešané so pšeničnou múkou aby slúžily ľuďom za pokrm. Svojimi základnými vypočitaniami makave dokázal, že je takýto pokrm pre Európu skutočné požehnanie.
Názor súčasnej medicíny: otruby obsahujú nestráviteľnú vlákninu, ktorá vytvára pocit sýtosti, je veľmi potrebná pre črevnú peristaltiku, pre predchádzanie zápche a hemoroidom, pôsobí preventívne proti rakovine hrubého čreva, viaže na seba rôzne metabolity, toxické látky, ťažké kovy, reguluje hladinu krvného cukru, znižuje koncentráciu krvného cholesterolu.
V rozličných prívarkoch prichádzajú rozličné soly, o ktorých by sme ani neverili, že sa dajú sjesť, ponevádž sú kovy a patria ku kovovým slúčeninám, jako železo, jód a tieto hrajú v našom tele veľkú úlohu. Preto sa ani nečudujme, keď nám niektorý lekár miesto lieku predpíše prívarok, ba práve budeme tomu radi, že gazdinku radšej pošle na trh, než do lekárni, ponevádž je mnoho chorôb, ktoré sa pri začiatku dajú udusiť takými organickými liekami, ktoré nám sama príroda riadne o moc v účinlivejšom stave poskytuje, než ich je lučbár v stave pripraviť.
Názor súčasnej medicíny: zelenina obsahuje mnoho minerálnych látok a vitamínov, bez ktorých organizmus nemôže existovať. Niektoré látky sú iba v potravinách rastlinného pôvodu a syntetické a farmaceutické prípravky ich nemôžu nahradiť.
Hrach, fazula a šošovica majú v sebe takú látku, ktorá nahradzuje mäso, t.j. ktoré dodávajú telu asi tú samú silu jako mäso.
Strukoviny obsahujú pomerne veľa bielkovín (najviac sója). Výskum potvrdil, že správnou kombináciou strukovín, obilovín a orechov možno plne nahradiť mäso. Na tomto základe je postavený vegetariánsky spôsob stravovania. Práve lakto-ovo-vegetariánska výživa bola uznaná aj WHO (Svetovou zdravotníckou organizáciou) za rovnocennú klasickej výžive.
Jarné jedlá. In: Vlasť a svet , roč. X, 1895, č. 19
Mnohí, obzvlášte rolnícki ľudia domnievajú sa, že len tak rečené tvrdé jedlá sitia človeka, a preto ženy pelchajú chlapov svojich už hneď ráno haluškami, na poludnie fazuľou a na večer zemiakami. A predsa nám sama príroda zreteľne ukazuje čo na jar jedávať máme, aby sme zdraviu nášmu poslúžili. Veď aj zvieratá bystrým okom pozerajú z jari na krásnu zeleň, za ktorou sa trebárs aj od číreho sena a ovsa vďačne poberajú, lebo im je jemná tráva po zimne tvrdej krme veľmi užitočná. Ona prečistí útroby jejich, obnoví im a ovňadí takmer zmeravené údy. Len človek bočí od týchto darov prírody, ako by sa ich bál; v pravde ale len preto, že nevie jarné jedlá použiť, ženy nevedia ich záživne pripraviť a tak celej rodine nimi poslúžiť, ačkoľvek by všetci ľudia znať mali, že príroda nielen lichve, lež aj človeku dáva svoje dary na občerstvenie, prečistenie vnútorností, a obnovenie krvi.
Názor súčasnej medicíny: aj v ostatnom čase sú veľmi propagované rôzne očistné a detoxikačné kúry organizmu. Známe sú jarné očistné kúry s podporou rôznych byliniek. Tieto sú dôležité aj preto, že človek počas života skonzumuje okolo 5,5 kg rôznych chemických látok, ktoré sa pridávajú do potravín – stabilizátory, konzervanty, farbivá a pod., čo je veľká záťaž pre pečeň a metabolizmus. Vhodné je zaraďovať pravidelne do jedálneho lístka odľahčovacie ovocné dni.
Požívanie čerstvého ovocia. In: Vlasť a svet , roč. XI, 1896, č. 32
Najzdravšie je, keď ovocie jeme pol hodinou pred jedením a je-li ovocie vyzreté a čerstvé prechádza v jeho šťave obsažená kyselina hneď do krve. Najzdravším ovocím sú jablká snadno sa trávia, chladia a osviežujú telo, a udržujú výkony tela v dobrom poriadku.
Názor súčasnej medicíny: jablká obsahujú okrem vitamínov veľa pektínových látok, ktoré majú podobný účinok ako vláknina. Pomáhajú znížiť cholesterol, viažu na seba toxické látky a ovplyvňujú črevnú peristaltiku. Podobne ako vláknina, tieto látky sa nachádzajú len v ovocí a zelenine.
Ovsená múka. In: Vlasť a svet, roč. XI, 1896, č. 45
V najnovšej dobe sa odporučuje ovsená múka nielen ako živnosť, ale i ako liek veľmi dobre. Spolučiastky ovsa sú tak složené, že pôsobia čo najpriaznivejšie na ústroje tela ľudského. Ovsená múka sa podobá pravzoru našej potravy v materskom mlieku, áno ba jesto v nej niečo viacej bielkoviny. Všetkým slabým ľuďom doporučuje sa, aby denne dostávali kaše z ovsenej krupice a ovsenú krupovku.
Význam zeleniny pre výživu ľudí. In: Roľnícky kalendár pre slovenský roľnícky ľud, roč. I, 1925
V novej dobe zvlášte lekári venovali zelenine, ako potrave, svoj záujem a prišli k záveru, že zelenina je pre udržanie zdravia veľmi dôležitá a súčasne, že obsahuje veľké množstvo výživných látok, zvlášte bielkoviny, uhľohydrátov a solí, ktoré sú dôležité pre stavbu ľudského tela. Prílišné požívanie mäsa zapríčiňuje mnohé nepríjemnosti ako: zlé zažívanie, pocit preplneného žalúdku a taký človek dostáva skoro pocit telesnej únavy. Čerstvá a chutne pripravená zelenina spoločne s chlebom, mliekom a strukovinami celkom nahradí mäso, zvyšuje výkonnosť človeka a udržuje jeho zdravie.
PANÝREK, D. 1927. O krivici. In: Domácí lékař, roč. II, 1927
Krivice jest choroba výživy, věku kojeneckého a let následujících, způsobená nedostatečnou výživou, hlavne nedostatkem vitamínů. Již naše prababičky věděli, že jest ovoce dětem zdravé... kompot nenahradí syrového ovoce.
Výskumná práce o původu dny: Mezi příčinami, které zaviňují dnu, uvádí se právem hojné požívání masa.
Výživa dítěte kefírem: Kefír osvědčil se i jako lék u dětí pri poruchách výživy s páchnoucími (hnilobně) stolicemi a těžkými zmenami výživy. Úspěch dostaví se již po několika dnech, průjmy ustoupí hutnější stolici nezapáchající, koliky ustupují.
Podrobnejšie návody na zdravé stravovanie v podobe konzumácie surového ovocia a zeleniny nachádzame od začiatku minulého storočia v rôznych časopisoch aj s príslušným zdôvodnením.
Nevarená strava. In: Slovenské ovocinárstvo, roč. VI, 1929:
Jednou z význačných reforiem vo výžive je nevarená strava. Názov nevarená nie je dosť priliehavý. Nemci majú termín priliehavejší Rohkost (viac sa približuje významu hrubý, neupravený, pozn. autorky). Táto strava predkladaná v rôznej úprave a v najrôznejších surovinách je organizmu veľmi prospešná, ba tento ju dokonca vyžaduje. Takto dostane sa telu veľké množstvo vitamínov a zažívaciemu ústroju potravy dráždiacej k väčšej činnosti. Tiež zubom nevarená strava prospieva.
Jedzte ovocie a zeleninu . In: Roľnícke rozhľady, rok 1930, č. 2
Naša strava v poslednej dobe bola veľmi jednostranná. Nielen u mestského obyvateľstva a u obyvateľstva priemyselných stredísk, ale aj po našich dedinách medzi ľudom prevažne roľníckym. Prevládala a prevláda ešte vždy strava mäsitá, múčna a cukorná a zabudlo sa na stravu najprirodzenejšiu: na ovocie a zeleninu. Propagovalo sa a propaguje sa všetko vyvariť a vypiecť... A výsledok tejto neprirodzenej a pochybenej stravy? Odpoveď nájdete, keď sa obzriete okolo seba, alebo ju obdržíte, keď sa opýtate lekára. Nikdy nebolo toľko ľudí, čo trpia na rôzne žalúdočné nemoci, ako dnes. (Pozn.: ešte nevedeli, čo ich čaká o niekoľko desiatok rokov!) Hľadajúc príčinu tohto došlo sa k záveru, že všetko to zapríčinila jednostranná strava doterajšia... Prečo máme jesť ovocie a zeleninu? Nielen preto, že je to strava dobrá, chutná a ľahko stráviteľná, ale hlavne preto, že ju ľudský organizmus bezpodmienečne potrebuje k udržaniu zdravia. Najnovšie vedecké skúmanie dokázalo, že v ovocí a zelenine sú také látky, niektoré dnes ešte tajomné, bez ktorých človek žiť vôbec nemôže...
Tieto a množstvo ďalších článkov, ktorých by sme mohli uvádzať na stovky, nepotrebujú komentár. Mnoho tisícročí sa muselo ľudstvo učiť, čo je v potrave pre život bezpečné, čo je bezprostredne toxické a ktoré zložky sú často iba zdanlivo pre konzumáciu bezpečné. Ale pretože ľudia zažili hlad aj biedu, predstava dobrého jedla sa stala ich životným krédom a známkou blahobytu.
Za 100 rokov sa život zmenil od základu, od elektrifikácie obcí, vynájdenia rádia, telefónu, televízie, nastal obrovský rozmach techniky, lieta sa do vesmíru – a čo sa zmenilo na stravovacích návykoch? Prešlo 100 rokov a ľudstvo nepochopilo, do akej miery má v rukách svoj osud. Bohužiaľ, tu platí „kopem si hrob nožom a vidličkou“. Ak bude súčasný trend stravovacích návykov pokračovať, dá sa predpokladať, že o ďalších 100 rokov sa bude zase písať to isté, iba že s dodatkom: Hľadá sa zdravý človek.
Ing. Mária Kleňová
Foto: www.fotolia.com