Motiváciou bol zvyšujúci sa vek obyvateľov a rastúce náklady na zdravotníctvo.
Definícia funkčných potravín
Washingtonský Úrad pre potraviny a výživu (FNB) a Lekársky inštitút (IOM) roku 1994 definovali funkčné potraviny ako „akékoľvek potraviny alebo zložky potravín, ktoré môžu poskytovať zdravotný úžitok ako tradičné živiny, ktoré potravina obsahuje“.
V poslednom desaťročí sa pojem funkčné potraviny vzťahuje na potraviny, ktoré poskytujú ďalšie fyziologické výhody nad rámec uspokojenia základných výživových potrieb.
Zo začiatku koncepcia funkčných potravín narazila na protest lekárov, no nakoniec pod vplyvom záujmu spotrebiteľov získala mimoriadnu podporu. V roku 1992 bolo uskutočnených 200 epidemiologických štúdií, ktoré okrem iného ukázali, že riziko rakoviny znižuje konzumácia stravy s vysokým obsahom ovocia a zeleniny. Odvtedy bolo identifikovaných viac ako dvanásť tried biologicky aktívnych rastlinných látok, pomenovaných ako fytochemikálie. Vôbec však nejde o nepoznané látky. Už slávny lekár Hippokrates pred takmer 2500 rokmi upozorňoval: Nech jedlo je tvoj liek a liek tvojím jedlom.
Šesť kníh o rastlinných liečivách
Ešte pred ním však v 6. storočí pred n. l. v Indii zostavil autor systému lekárstva Sušruta šesť kníh s názvom Sušruta-sanhitá, ktoré sa zaoberajú medikamentmi, anatómiou, patológiou i terapiou a podávajú prehľad o širokých lekárskych a prírodovedeckých poznatkoch. Je zrejmé, že niektoré poznatky boli získané pri pitvách aj napriek tomu, že oficiálne povolené neboli. V indických knihách je popísaných viac ako 760 väčšinou rastlinných liečiv, medzi inými aj sladidlo vhodné pre chorých na cukrovku.
Sladidlo pre diabetikov už pred mnohými storočiami?
V Európe bola známa diagnóza cukrovky podľa obsahu cukru v moči až v 17. storočí. Pôvod vtedajšieho sladidla sa dá ťažko zistiť, pravdepodobne išlo o rastlinu podobnú stévii, hoci história uvádza jej pôvod z Paraguaja. Listy stévie cukrovej rozdrvenej na prášok používal indiánsky kmeň Guaraní v Paraguaji na sladenie nápojov. Oficiálne správy o nej sú až z roku 1887 a roku 1900 paraguajský chemik Dr. Rabaudi publikoval v Buenos Aires prvú chemickú analýzu tejto rastliny, 300-krát sladšej ako cukor. Skôr by však mohlo ísť o sladovku hladkoplodú, ktorej koreň je jedným z najrozšírenejších produktov na svete. Vo veľkej miere sa používa už tisíce rokov na východe aj západe ako dochucovadlo jedál a na prekrytie pachov niektorých liekov. Práve v tradičnej čínskej a indickej medicíne má mnohostranné využitie.
V Sušruta-sanhitá sa spomína aj preslávené zázračné orientálne liečivo mumio, ktoré ako prírodné antibiotikum lieči rôzne zápalové procesy, posilňuje imunitu a spomaľuje starnutie organizmu.
Prvopočiatky herbálnej medicíny majú pravdepodobne korene v starej Číne, kde liečiteľ Shen Nong už pred 4700 rokmi učil ľudí využívať liečivé účinky rastlín.
Projekt PROEUHEALTH
V roku 2001 založila Európska únia (EÚ) združenie s názvom PROEUHEALTH – Potraviny, funkčnosť GI (zažívacieho traktu) a zdravie človeka, ktorého cieľom bol vedecký prieskum úlohy niektorých probiotických (živých kultúr) baktérií pri zabezpečovaní našej pohody. Do projektu sa v priebehu 4 rokov zapojili výskumní pracovníci zo 16 európskych krajín a sústredili prekvapivé výsledky o zdravotných účinkoch niektorých probiotických kmeňov a účinných látok. Výskum potvrdil dôležitosť baktérií mliečneho kvasenia, kyseliny mliečnej, omega-3-nenasýtených mastných kyselín, ale aj potrebu ďalších užitočných látok prítomných v našej potrave.
Výsledky štúdií
Uvádzame niektoré pozoruhodné výsledky spomínaného európskeho projektu a viacerých epidemiologických štúdií:
Ovos obsahuje betaglukán (rozpustnú vlákninu), ktorý znižuje celkový cholesterol a LDL cholesterol o 5 %. Účinok sa prejaví už pri konzumácii 60 g vločiek alebo 40 g ovsených otrúb denne (suchá hmotnosť).
Sója má podobné účinky, uvádza sa prahová hranica 25 g. Konzumácia 40 g izolovanej sójovej bielkoviny po 6 mesiacoch výrazne zvýši obsah kostného minerálu hlavne v oblasti bedrovej chrbtice, o 45 % zníži ťažkosti počas klimaktéria (návaly, potenie a pod.).
Ľanové semeno obsahuje lignany, ktoré pôsobia na zníženie cholesterolu už pri konzumácii 10 g semena denne.
Lykopén izolovaný z rajčín (patrí k rastlinným farbivám, karotenoidom) môže podstatne znížiť riziko karcinómu prostaty. Konzumácia 10-krát za týždeň v rôznej forme alebo denná dávka 40 mg (2 poháre paradajkového džúsu) pôsobí ako prevencia proti rôznym druhom rakoviny, ale aj proti srdcovo-cievnym ochoreniam.
Cesnak preslávili jeho sírne zlúčeniny ako výborný antimikrobiálny a antivírusový prostriedok. V začiatkoch projektu bol cesnak druhou najpredávanejšou rastlinou v USA.
Brokolica a iné kapustovité druhy zeleniny vďaka obsahu glukosinolátov, hlavne sulforafanu, znižujú riziko nádorov zažívacieho traktu. Počas štúdie v Japonsku sa osobám, ktoré konzumovali počas jedného týždňa denne 100 g brokolice, znížila hladina cholesterolu.
Brusnice priniesli odpoveď na otázku, akým spôsobom pôsobia pri zápaloch močového mechúra. Brusnicová a čučoriedková šťava obsahuje látky, ktoré majú schopnosť brániť priľnavosti Escherichia coli na uroepitelové bunky.
Tri podmienky funkčných potravín
V Japonsku, ktoré bolo na čele vo vývoji, výrobe a spotrebe funkčných potravín, musí funkčná potravina spĺňať tri podmienky:
1. Je to potravina vyrobená z prirodzene sa vyskytujúcich prísad, nie tabletky, prášok, kapsule.
2. Mala by sa konzumovať ako súčasť dennej stravy.
3. Ak sa konzumuje, má špecifickú funkciu, ktorá spočíva v regulácii určitých procesov v tele:
- posilňuje prirodzené ochranné mechanizmy,
- zamedzuje špecifickému ochoreniu,
- napomáha uzdravovaniu,
- spomaľuje starnutie,
- usmerňuje fyzické a duševné stavy.
Prospešné probiotiká
V súčasnej dobe sa okrem antioxidantov a rastlinných sterolov zaraďujú k funkčným potravinám aj zdraviu prospešné živé kultúry baktérií – probiotiká. K zdraviu prospešnej mikroflóre patria kmene Lactobacillus, Bifidobacter, Streptococcus. Tieto baktérie stimulujú rast a zlepšenie činnosti črevných mikroorganizmov, zlepšujú mikrobiálnu rovnováhu, zlepšujú tvorbu vitamínov skupiny B, K, B12. Priaznivé sú aj ich účinky v prevencii a liečbe ochorení tráviacej sústavy a tzv. civilizačných ochorení, pretože potláčajú rast patogénnych mikroorganizmov, pôsobia imunostimulačne a zvyšujú vstrebávanie a lepšie využitie viacerých minerálnych látok z potravy.
Akreditácia zdravotných tvrdení
V roku 2007 nadobudlo platnosť nariadenie EÚ (1924/2006/ES) o výživových a zdravotných tvrdeniach. Jednou z najdôležitejších zmien bola skutočnosť, že výrobca probiotík musí predložiť všetky zdravotné tvrdenia Európskej komisii, ktorá ich postúpi Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) na vedecké posúdenie a následne ich odsúhlasí alebo zamietne. Do roku 2010 mali byť týmto procesom akreditované všetky zdravotné tvrdenia o probiotických výrobkoch, čo poskytne spotrebiteľovi spoľahlivú záruku o ich potenciálnych zdravotných účinkoch.
Ing. Mária Kleňová, PhD.