Sedenie je pre človeka nefyziologická činnosť a hoci sme si zvykli využívať všetky technologické vymoženosti na to, aby sme si život uľahčili, svojmu zdraviu tak neprospievame. Niekomu sa 10 000 krokov môže zdať priveľa, pravda však je, že tento údaj pochádza z Japonska. Japonci sú menšieho vzrastu a majú trocha kratší krok, v našich podmienkach sa odporúča prejsť denne okolo 7 500 krokov, čo je asi päť kilometrov.
Ak sa nám tento limit podarí zaradiť do bežných denných aktivít, môže sa stať dobrým indikátorom zdravého životného štýlu a dobrého zdravia. Trocha námahy isto stojí za to. Ľudia, ktorým sa to podarí, majú v tele menej tuku a nižšiu hodnotu krvného tlaku v porovnaní s tými, ktorí celé dni presedia a hýbu sa oveľa menej. A koľko je naozaj málo? Človek „sedavého typu“ prejde v priemere menej ako 5000 krokov denne. Pohybová aktivita pritom zohráva v liečbe obezity, rovnako ako aj cukrovky 2. typu zásadnú úlohu, porovnateľnú s úlohou diéty. Okrem dobrého pocitu prináša aj zdravotné benefity.
Prečo je pohyb pre diabetika taký dôležitý?
Na otázku odpovedá MUDr. Barbara Ukropcová, PhD. z Biomedicínskeho centra SAV. Venuje sa štúdiu chorobných mechanizmov, ktoré sa podieľajú na vzniku obezity a diabetu 2. typu a účinkom pohybovej aktivity na metabolizmus a mozgové funkcie:
„Známe je, že diabetes 2. typu je typická choroba vznikajúca na podklade nezdravého životného štýlu, predovšetkým nedostatku fyzickej aktivity. Nemyslím tým teda len málo cvičenia či športových aktivít, ale nedostatok úplne bežného pohybu, napríklad pri ceste do práce či v samotnom zamestnaní. Vozíme sa autom, sedíme za počítačom, oddychujeme pred televízorom – skrátka podstatnú časť svojho pracovného či voľného času strávime činnosťami, ktoré sa spájajú s minimálnym výdajom energie. Keď k tomu prirátame priveľa skonzumovaných kalórií, je jasné, že naša energetická bilancia je pozitívna a vedie k ukladaniu kalorického nadbytku. Je teda logické, že v prvej línii liečby cukrovky by sme sa mali zamerať na zmenu životného štýlu. Rovnako to platí aj pre tzv. prediabetes, kedy sa porucha metabolizmu dá úpravou životného štýlu úplne upraviť. Pre prevenciu diabetu 2. typu, kardiovaskulárnych či dokonca aj neurodegeneratívnych ochorení (napríklad Alzheimerova choroba), je dávka pohybu veľmi dôležitá. Podobne ako diabetes 2. typu aj tieto chronické ochorenia totiž často súvisia s metabolickým syndrómom, a teda aj s prítomnosťou viacerých rizikových faktorov (okrem poruchy metabolizmu cukrov je to najmä porucha metabolizmu tukov, abdominálna obezita a hypertenzia), ktorým v súčasnosti trpí vyše tretiny dospelých.“
Viac sa o zdravom pohybe a mnohých iných zaujímavých témach dočítate v najnovšom čísle časopisu Diabetik 7-8/2017, ktoré bude už čoskoro v predaji.