Vyhodnocovanie metabolického stavu kompenzácie sa uskutočňuje posudzovaním hladiny glykovaného hemoglobínu. Dobrá kompenzácia je 6 percent. Vieme, že veľmi vysoké hladiny má značné percento diabetikov. Je to veľká percentuálna škála pacientov, ktorí sú liečení orálnymi antidiabetikami buď v monoterapii, alebo majú kombináciu dvoch-troch liekov. Toto je skupina pacientov, ktorá by mala byť prestavená na liečbu inzulínom. Je to pomerne veľké množstvo pacientov a dosahujú dlhodobo zlé výsledky metabolickej kompenzácie, často aj niekoľko rokov.
Prečo je to tak? Pre každého pacienta je jednoduchšie užívať lieky, ako si pichať inzulín. Táto situácia je v istom zmysle pre diabetológa jednoduchšia, pretože má menej starostí ako pri pacientoch, ktorí si inzulín pichajú. Je však nevyhnutné veľmi intenzívne edukovať pacienta a vysvetliť mu základné veci. Pichanie inzulínu nie je žiadny strašiak a dokonca, keď sa výsledky
pacienta výrazne upravia, môžesa kedykoľvek vrátiť späť na liečbu tabletkami.
Obavy a motivácia
Stále funguje niekoľko mýtov, že keď si začnem pichať inzulín, je to už na celý život. Pacientom to musíme stále vysvetľovať. Ak má pacient dlhodobo zlú hladinu glykovaného hemoglobínu, rozvíjajú sa chronické komplikácie, ktoré sa na Slovensku vyskytujú pomerne bežne. Je to poškodenie očí, poškodenie obličiek, poškodenie nôh. Netreba zabúdať, že zle kompenzovaní diabetici sú ohrození srdcovým infarktom a mozgovou cievnou príhodou. Toto sú argumenty, ktoré musíme pri edukácii využiť a včas prestaviť pacienta na liečbu inzulínom.
Ak niektorému pacientovi nezáleží na tom, či bude žiť bez zraku alebo nôh, možno ho bude motivovať aspoň to, že po dosiahnutí liečebných výsledkov sa môže vrátiť na liečbu tabletkami. Ako diabetológ viem, že ak pacienta metabolicky kompenzujem, urobil som takmer všetko z hľadiska medicíny, aby sa uňho neobjavili alebo nerozvíjali chronické komplikácie.
Psychologická bariéra
Pacient sa môže spýtať, ako sa bude pichať. Máme aj v zmysle liečebného poriadku celú škálu možností. Pacient si môže jedenkrát denne pichať bazálny inzulín a k nemu môže dostať tabletky. Je na posúdení diabetológa, či odporučí pichanie inzulínu ráno alebo večer. V prípade, že to nestačí, pridáva sa ešte jedna dávka rýchlo účinkujúceho inzulínu. Na začiatku je dôležité pacienta poučiť a pomôcť mu prekonať psychologickú bariéru, spojenú s pichnutím inzulínu. Po adaptácii na novú liečbu už pacienti často sú prístupní aj pichaniu inzulínu viackrát denne.
Pacienti sa po upravení celkového stavu, telesnej vitality a vedľajších príznakov cítia subjektívne omnoho lepšie. Takže veľkou úlohou je prekonať bariéru pichania. Pacienti napokon ani nevidia dôvod na prechod na tabletky a zvyknú si na aplikáciu
inzulínu.
Čo je najdôležitejšie
Treba veľmi intenzívne pracovať s diabetikom, edukovať ho, vysvetľovať, čo znamená liečba diabetu, že liečba nie je len o pohodlnom užívaní tabletiek. V súčasnosti používame takmer výhradne inzulínové perá, vďaka ktorým vpichovanie inzulínu ani necítiť. Platí zásada, že pacient si všetko musí vyskúšať na vlastnej koži. Stále sa obávajú a podliehajú pretrvávajúcim legendám. Preto ako diabetológovia máme stále veľký priestor na edukáciu pacientov a zvyšovanie ich liečebného a životného komfortu.
MUDr. Jaroslav Fábry, diabetológ