Na srdce s koenzýmom Q 10
Účinným antioxidantom schopným vychytať voľné radikály je koenzým Q 10, ktorý sa niekedy nazýva aj ubichinol. Jeho tvorba vo všetkých bunkách ľudského tela vekom klesá, a keďže sa zúčastňuje na metabolických procesoch prebiehajúcich v srdci, je potrebné ho dopĺňať v strave. Jeho podávanie zlepšuje činnosť srdca pri chronickej srdcovej nedostatočnosti či ischémii. Prirodzene sa vyskytuje v našej potrave, najmä v bravčovom mäse, vo vnútornostiach, v rybách, predovšetkým v makrele či sardinkách, v menších množstvách v pšeničných klíčkoch a ryžových otrubách, sóji a sójovom oleji či arašidoch.
Nájdeme ho takmer vo všetkých bunkách ľudského tela, najmä v priečne pruhovaných svaloch, pečeni a obličkách. Najväčšiu koncentráciu zaznamenávame v srdci. Má špecifickú funkciu v nervových bunkách (čo má význam pri ochrane nervovo ohrozených vysokou hladinou glukózy v krvi), v srdci a v mozgu a je veľmi aktívny v pečeni, kde spolupôsobí pri tvorbe enzýmov a likvidácii toxínov.
Ubichinol zohráva dôležitú úlohu v metabolických procesoch prebiehajúcich v srdci, pretože bez neho nie je možná tvorba energie v tomto orgáne, a teda ani normálna funkcia srdca. Preto je dôležitý jeho príjem potravou, či dokonca vo forme výživových doplnkov. Potrebné je to pri niektorých chorobách, ako je napríklad ateroskleróza, keď jeho nedostatok preukážu laboratórne testy. Viaceré výskumy potvrdili, že príjem potravou býva často nedostatočný. Vekom jeho množstvo v tele klesá (pokles sa začína zhruba okolo 25. roku života).
Predpokladá sa, že priemerný Európan prijme denne v potrave asi 3 až 5 mg koenzýmu Q10, pričom za optimálne hodnoty sa považujú množstvá v rozmedzí od 10 do 30 mg denne. Koenzým Q10 má okrem antioxidačných účinkov aj výrazné protizápalové účinky. Zastavuje produkciu niektorých zápalových cytokínov a chemokínov, čo tiež môže viesť k spomaleniu procesu aterogenézy – kôrnatenia tepien.
Riziko vysokého krvného tlaku a infarktu znižuje draslík
Je známe, že vysoký príjem soli v strave vyvoláva alebo má svoj podiel na hypertenzii a kardiovaskulárnom poškodení, zatiaľ čo dostatočný príjem draslíka má opačný efekt. Hoci presný mechanizmus tohto pôsobenia nie je ešte objasnený, schopnosť draslíka znižovať krvný tlak súvisí s jeho antioxidačnou schopnosťou. Podľa niektorých poznatkov dokonca dostatočný príjem draslíka prispieva k tomu, že sa artérie nezanášajú aterosklerotickými plátmi, pričom zohráva svoju rolu aj nadmerná produkcia voľných radikálov. V našich telách je dostatok draslíka nevyhnutný na reguláciu enzymatických reakcií, ale napríklad aj na prenášanie impulzov nervovej sústavy. Dostatok draslíka nájdeme napríklad v banánoch, zemiakoch, špenáte, dyniach, rajčiakoch, celozrnných produktoch, vo fazuli, v cereáliách a citrusovej šťave.
Srdcu prospieva selén
Selén, rovnako ako aj draslík, patrí medzi minerály s vysokou antioxidačnou schopnosťou. Zistilo sa, že pacienti s akútnym infarktom myokardu mali už rok predtým znížené hladiny selénu. Podávanie 50 µg selénu na osobu a deň spoločne s vitamínom E a betakaroténom znižuje úmrtnosť spôsobenú mozgovou porážkou. Selén má aj iné pozitívne účinky na zdravie: chráni kožné bunky pred škodlivými účinkami UVB žiarenia. Z hľadiska prevencie sú optimálne koncentrácie nad 100 μg/l séra. Rovnako je užitočný pre srdce, pretože pomáha znižovať poškodenie stien artérií pôsobením voľných radikálov a zamedzuje hromadeniu tuku, ktorý sa ukladá v stenách tepien a zužuje ich priesvit. Množstvo tohto prvku v potravinách závisí od jeho výskytu v pôde. Slovensko aj Česká republika patria v Európe medzi štáty s najnižším zásobením selénom. Na príčine je jeho nízky obsah v pôde (0,2 – 0,33 mg/kg) a v obilí. Svetová zdravotnícka organizácia a Ministerstvo zdravotníctva SR uvádzajú dennú odporučenú dávku selénu 70 μg pre mužov a 55 μg pre ženy. Na Slovensku je priemerný denný príjem selénu 37 μg, čo je extrémne nízky príjem. Obyvatelia európskych krajín majú v krvnom sére hladiny od 50 do 110 μg/l. Zo živočíšnych potravín sa nachádza v mäse, vo vajciach, vnútornostiach, v morských rybách a mliečnych výrobkoch. Obsahujú ho obilniny, zelenina, ovocie, strukoviny a orechy para. Nedostatok sa prejavuje vyčerpaním, svalovou slabosťou, poruchami rastu a infekciami. Nadbytok môže spôsobiť nekrózu pečene a poškodenie svaloviny srdca.
Katechíny udržujú cievy v dobrej kondícii
Nachádzajú sa v čaji, najmä zelenom, čokoláde či hrozne. Pomáhajú udržiavať v dobrej kondícii nielen cievy a srdce, ale vyrovnávajú tiež hladinu krvného cukru. Čaj obsahuje približne 130 chemických látok. Patria sem triesloviny, flavonoidy, niektoré vitamíny a minerálne látky, katechíny, enzýmy, teín, kofeín a iné. Pri konzumácii čaju je významný súčasný príjem flavonoidov (najmä v zelenom čaji) s antioxidačným účinkom. Podobne ako v prípade kakaa dokážu tieto látky zabrániť oxidácii LDL cholesterolu v krvi, ktorý spôsobuje vytváranie usadenín na stenách ciev. Typ a množstvo flavonoidov v čaji sa mení v závislosti od druhu listu, prostredia, v ktorom čajovník rastie, spracovania, výroby a iných faktorov. Zelené čaje obsahujú viac jednoduchých flavonoidov – katechínov, zatiaľ čo oxidácii vystavené listy na výrobu čierneho čaju menia jednoduché flavonoidy na viac komplexné druhy zvané teaflavíny a tearubigíny. Šálka čaju obsahuje približne 140 mg flavonoidov. Čím dlhšie sa čaj lúhuje, tým je toto množstvo vyššie. Čajové flavonoidy vykazujú veľkú antioxidačnú aktivitu. V mnohých štúdiách sa antioxidačná sila čaju porovnáva s ovocím a so zeleninou. Zistilo sa, že denná konzumácia troch šálok čaju má rovnaké antioxidačné účinky ako denná konzumácia šiestich jabĺk. Ochranný účinok flavonoidov z kakaa zasa spočíva v ich schopnosti ovplyvniť priebeh patologických procesov spojených s vývojom aterosklerózy a napríklad aj s rozšírením krvných ciev a zvýšenou mikrocirkuláciou.