Odluka cirkví od štátu, presnejšie oddelenie financovania 11 registrovaných cirkví od každoročne schvaľovaného štátneho rozpočtu, nie je v SR aktuálnym problémom. Napriek tomu, že sa táto téma sporadicky vo verejnosti objavuje, ministerstvo kultúry, do ktorého kompetencie problematika patrí, ani vláda neuvažuje o zmene úhrady nákladov spojených s pôsobením cirkví a náboženských spoločností.
So spresnením či stanovením jasných pravidiel vo vzťahu štátu k rímskokatolíckej cirkvi však počíta medzištátna zmluva s Vatikánom, ktorú SR uzavrela v decembri minulého roka. Súčasťou parciálnych zmlúv má byť aj riešenie štátnych dotácií na platy a odvody do fondov za duchovných, financovanie administratívy spojenej s činnosťou cirkevných kancelárií, podpora charitatívnych a zdravotných aktivít i cirkevných škôl. Okrem toho má zmluva s Vatikánom spolu s novelizáciou zákona o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností riešiť nepriamu podporu štátu cirkvám vo forme daňových a colných úľav. Verejné zbierky na cirkevné účely by naďalej nemali byť zdaňované. Štandardizovať by sa malo aj spolufinancovanie rekonštrukcií a údržby národných kultúrnych pamiatok vo vlastníctve cirkví i medziročná valorizácia štátnych príspevkov.
Podľa hovorcu Konferencie biskupov Slovenska Mariána Gavendu je príprava čiastkovej zmluvy garantujúcej finančnú spoluúčasť štátu na pôsobení cirkvi veľmi zložitá. V súčasnosti štát financuje cirkvi podľa dvakrát novelizovaného zákona z roku 1949 o hospodárskom zabezpečení cirkví. Zmluva s Vatikánom teda podľa súčasného stavu návrhov úpravy nejde nad rámec jestvujúceho systému a bude pravdepodobne len konzervovať súčasný stav. Podľa riaditeľa cirkevného odboru ministerstva kultúry Jána Jurana však zákon nevyhovuje súčasným požiadavkám. Je pravdepodobné, že s novým návrhom najmä na výšku každoročných príspevkov cirkvám na platy duchovných príde ministerstvo financií.
Záujem o pôdu
Cirkvi neboli v roku 1989 pripravené na spoločenské a z toho vyplývajúce ekonomické zmeny. Po zmene režimu koncom 40. rokov bola v ČSR násilne prerušená kontinuita vývoja vzťahov cirkví a štátu. Hendikep sa prejavil, keď v roku 1993 vstúpil do platnosti zákon o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám po roku 1945, v prípade židovských obcí po roku 1938. Podľa prijatých princípov boli cirkvám vrátené objekty v aktuálnom stave bez peňažných či vecných náhrad. Mnohé zničené objekty cirkvi radšej previedli štátu či na samosprávy. O reštitúcie desiatok tisíc hektárov lesnej a poľnohospodárskej pôdy však cirkvi prejavili väčší záujem. Neexistujúce zoznamy zhabaného majetku však skomplikovali jej vydávanie, preto sa o reštitúcie cirkvi dodnes súdia.
Finančná závislosť
Zrušením dozoru štátu nad cirkvami v roku 1990 stratil štát prehľad o ich hospodárení. Dnes môže kontrolovať len použitie dotácií z rozpočtu. Popri pôvodnom účele a napriek tvrdeniam o nedostatku prostriedkov na prevádzku kostolov a fár sa cirkvi venujú aj charite či pôsobeniu na školách. I tieto aktivity však v rôznej forme spolufinancuje štát. Pri nedostatku "cirkevných manažérov" preto je súhlas cirkví s finančnou závislosťou od štátu pochopiteľný. Princíp samofinancovania pritom odmieta väčšina zo 16 v SR registrovaných cirkví. Každá z nich však zároveň odmieta akékoľvek štátne zásahy do ich vnútorných záležitostí.
Štátny príspevok cirkvám v roku 2003
Cirkev mil. Sk
Rímskokatolícka 378,95
Evanjelická a. v. 67,46
Gréckokatolícka 60
Pravoslávna 36,33
Reformovaná kresťanská 33,35
Apoštolská 6,55
Cirkev bratská 5,03
Bratská jednota baptistov 3,89
Židovské náboženské obce 3,11
Evanjelická cirkev metodistická 2,98
Starokatolícka 1,92
Cirkev československá husitská 1,06
Zdroj MK SR
StoryEditor
Dôslednej odluke od štátu sa bránia
Odluka cirkví od štátu, presnejšie oddelenie financovania 11 registrovaných cirkví od každoročne schvaľovaného štátneho rozpočtu, nie je v SR aktuálnym problémom.
Cirkvám vyhovuje terajší vzťah so štátom
Cirkev: Štát sa nechce zrieknuť sociálnych zariadení
>Na vieru platíme všetci