Jediným riešením problému Kosova je "rozdelenie pod medzinárodným dozorom" popri rieke Ibar. Na konferencii GLOBSEC v Bratislave to dnes vyhlásil americký profesor Steven E. Meyer, bývalý analytik CIA pôsobiaci na National Defence University vo Washingtone.
Meyer narážal na plán osobitného vyslanca Marttiho Ahtisaariho, ktorý pre Kosovo minulý rok navrhol "nezávislosť pod medzinárodným dozorom". Ahtisaariho plán a nezávislosť prevažne Albáncami obývaného Kosova rozhodne odmietajú Srbsko a Rusko. Meyer počas diskusie uviedol, že Ahtisaarim navrhnuté riešenie, ktoré si osvojili západné mocnosti, nie je kompromisom a aj preto je rozdelenie Kosova legitímne.
Meyer tiež vyhlásil, že "nie je nič zlé" na zmene hraníc na Balkáne v prípade dohody zainteresovaných strán.
"Musíme uznať, že na hraniciach nie je nič sväté. Ide o ľudské konštrukcie vytvorené za určitými účelmi a z určitých dôvodov. Na zmene hraníc nie je nič zlé. Nie je nič zlé na etnicky stanovených hraniciach, ak je to to, čo si ľudia želajú - a to sa dá zistiť referendom," povedal. Zároveň vyjadril presvedčenie, že "multietnicita na Balkáne je v zásade mŕtva" a Ahtisaariho plán, ktorý obsahuje prvky ochrany srbskej menšiny, sa Kosovu nedá vnútiť.
Západ potrebuje uznať, že veľa toho, čo na Balkáne urobil, nefunguje, povedal Meyer. Ako príklad uviedol Bosnu, ktorú označil za umelý štát vytvorený zvonku. Kritizoval rozhodnutie západných krajín, ktoré v roku 1992 uznali Bosnu v administratívnych hraniciach vytvorených za vlády komunistického juhoslovanského lídra Josipa Broza Tita. V Bosne následne prepukol 3,5-ročný etnický konflikt medzi tamojšími Srbmi, Moslimami a Chorvátmi, ktorý si vyžiadal asi 100 000 mŕtvych.
"Prečo Bosna, prečo tieto hranice, pýtal som sa v roku 1992, keď som pôsobil v CIA. A doteraz som nedostal uspokojivú odpoveď," uviedol.
Meyer sa stotožnil s názormi, že regiónu nehrozí veľký konflikt, bolo by však príliš optimistické myslieť si, že v Kosove nedôjde k násilnostiam - a to bez ohľadu na to, akým spôsobom sa otázka štatútu vyrieši.
Opačný názor v otázke prípadného oddelenia severu Kosova od zvyšku regiónu prezentoval bývalý veľvyslanec v Juhoslávii František Lipka, podľa ktorého by pokus o pripojenie severu Kosova k Srbsku bol najväčším negatívnym dopadom vyhlásenia nezávislosti.
Okrem toho, že Kosovo by tak zostalo srbským vnútropolitickým problémom, rozdelenie by mohlo podnietiť Albáncov v Preševskom údolí na juhu Srbska a Albáncov v Macedónsku k snahám o pripojenie ku Kosovu a tiež podporiť idey tzv. Veľkého Albánska.
Na západnom Balkáne, ktorý označil za "nestabilnú súčasť Európy" je podľa Lipku potrebná zvýšená úloha NATO, ako aj "silná a cieľavedomá" pozícia EÚ, ktorá musí vyriešiť štyri problémy: samotné Kosovo, ako aj dopady vyhlásenia nezávislosti na Bosnu, stabilitu Macedónska a na Srbsko.
Pokrok v regióne bude závisieť aj od toho, ako sa EÚ podarí vtiahnuť krajiny do procesu integrácie, uviedol Lipka. V súvislosti s Bosnou povedal, že "politika je umením možného" a naznačil, že EÚ v "prvej etape (integračného procesu) prispôsobí kritériá možnostiam krajiny".
EÚ môže pri stabilizácii Balkánu zohrať svoju úlohu tým, že preukáže "flexibilitu v otázke kritérií". Stabilitu by posilnilo aj rozhodnutie NATO pozvať na aprílovom summite do aliancie všetky krajiny, ktoré majú o členstvo záujem, bez ohľadu na to, či v momentálne plnia kritériá.
Lipka vyslovil názor, že nezávislosť Kosova bude lepšia aj pre samotné Srbsko. V rámci diskusie pripustil, že Srbi sa so stratou Kosova nezmieria, "ale naučia sa s tým žiť".
"Dejiny sú cynické, ale tak fungujú dejiny," povedal s tým, že "Srbi sú už unavení a chcú žiť svoje životy".
"Balkánske národy boli vždy v konflikte, ktoré vždy riešili mocnosti. Teraz je to medzinárodné spoločenstvo," pokračoval Lipka. Tento názor odmietol Meyer, podľa ktorého to boli práve mocnosti, ktoré konflikt do regiónu vniesli a ktoré v "sude prachu" zohrali úlohu rozbušky.
StoryEditor