StoryEditor

Príbeh Pim: Nikdy nechcela byť prostitútkou

27.02.2007, 10:38
Autor:
SITASITA

Thajský Bangkok je notoricky známy ako lákavá destinácia pre sex turistov. Životy väčšiny prostitútok sú však plné nebezpečenstva, chorôb a pocitu zodpovednosti posielať domov peniaze. Príbeh Pim, ktorá nedávno odišla z go-go baru je z tohto uhla úplne normálny. Vyrástla na vidieku v provincii Phetchabun vo farmárskej rodine. Celú svoju mladosť pomáhala rodičom na poli. "Boli sme síce chudobní, no vždy sme mali dosť na to, aby sme nejako vyšli," spresnila. Keď mala asi 15, rodina sa jej rozpadla. Napriek tomu, že otec vždy veľa pil, bolo to stále horšie a horšie. Začal byť násilný. "Mama, sestra a ja sme sa napokon rozhodli odísť," priznala Pim, ktorá pôvodne chcela študovať a stať sa zdravotnou sestrou. Keď sa však jej rodičia rozišli, musela zo školy odísť a nájsť si prácu. "Zbierala som úrodu pre miestnych farmárov. Nemala som to príliš rada a dostávala som iba 100 bahtov (77 Sk) za deň," uviedla. Približne v tom období sa jej najlepšia kamarátka presťahovala do Bangkoku. Keď sa vrátila, povedala jej, že ako čašníčka zarobila v meste množstvo peňazí. Po dedine sa šírili klebety, že robila niečo iné a domov každý mesiac posiela 10-tisíc bahtov (7 700 Sk). Vždy to však popierala.
"Opýtala sa ma, či nechcem ísť s ňou. Mala som iba 16 a bola som príliš vystrašená. O niekoľko rokov neskôr, keď som porodila svoju dcérku a rozviedla sa s manželom, zmenila som názor," spresnila. Pim nechala svojho malého potomka v Phetchabune s matkou a vysvetlila jej, že potrebuje zarobiť v Bangkoku viac peňazí. Odišla. "Nikdy som jej však nepovedala čo robím. Veľmi by sa hanbila," priznala. Keď ju v thajskom veľkomeste po prvýkrát zobrala kamarátka do baru na námestí Nana, bola šokovaná. "Nikdy som nebola na takom mieste. Zo začiatku som tiež ani len netušila, čo všetko tie tanečníčky musia robiť," spresnila. Keď to zistila, nedokázala to uniesť a odišla. Stále pritom rozmýšľala nad tým, či také niečo vôbec môže urobiť. "Rozhodla som sa, že budem iba servírovať nápoje. Tanečníčky však zarábali omnoho viac peňazí, a tak som napokon pristúpila," priznala Pim. Prvý mesiac dovolili majitelia baru dievčatám nechať si všetky peniaze, aj keď iba pracovali. Neskôr však už museli mať sex najmenej s desiatimi zákazníkmi, inak im ich výplatu znížili.
Prostitúcia je v Thajsku nelegálna. Tento zákon však dodržiava iba málokto. Štatistiky hovoria o počte od tridsaťtisíc do viac ako milióna prostitútok. Väčšina z nich sa sústredí radšej na miestnych obyvateľov ako na sex turistov. Najčastejšie pritom pochádzajú zo severného Thajska, kým iné z Laosu alebo z Mjanmarska.
"Môj prvý zákazník bol tridsiatnik zo západu. Bola som veľmi vystrašená a naozaj som to nechcela, no myslela som na peniaze. Nemohla som sa dočkať kým odíde. Keď sa tak konečne stalo, dala som si poriadne dlhú sprchu. Rozplakala som sa. Myslela som na to, čo by si asi tak pomysleli moji rodička, keby vedeli, čo robím," uviedla Pim. Žiaden zo zákazníkov sa jej nikdy nepýtal na jej život. Nestarali sa. Raz sa jej jeden muž opýtal, či je "OK". "Nevedela som však čo povedať. Iba som sa pozrela inam," spresnila. Keď pracovala v baroch, často sa bála chorôb, aj o svoju bezpečnosť. Niektoré dievčatá si zvykli zarobiť niečo bokom a s niektorými mužmi odišli z podniku. Pim sa však toto riziko nikdy neodhodlala podstúpiť. "Jedna kamarátka raz išla s nejakým chlapom do jeho hotelovej izby. Keď dorazili, zistila, že tam na ňu čakajú ďalší muži. Nikdy mi nepovedala, čo sa stalo. Keď však prišla domov, ešte dlho sa triasla," uviedla. Hrozivé zážitky sa nevyhli ani Pim. Raz ju jeden Japonec sledoval celú cestu domov, pričom na ňu neustále kričal. "Aj taxikári dokážu byť niekedy veľmi nepríjemní. Odvážime sa preto ísť domov iba v skupinách," priznala.
Aj napriek týmto problémom, sa prúd nových dievčat nikdy nezastavil. Mnohí zákazníci uprednostňujú mladé dievčatá. Majitelia barov svoje zamestnankyne neustále vyzývajú, aby na túto prácu nalákali ďalšie tínedžerky z ich dediny. "Svojím spôsobom som si na to zvykla. Vždy som neznášala prácu v baroch. Našla som si však zopár dobrých kamarátok. No na živote, ktorý som viedla nebolo nič dobré," prezradila. Napriek tomu, že vždy, keď poslala domov peniaze, sa cítila ako v siedmom nebi, zvyšok času sa dobre necítila. "Už som skoro dostala pokutu, pretože som nemala dosť zákazníkov. Bolo to v čase, keď mi jedna kamarátka povedala o Nightlight (Kresťanská charita, ktorá ponúka školenia a zamestnanie bývalým prostitútkam pri výrobe klenotov). Hneď som tam začala pracovať a môj život sa zlepšil. Nezarobím síce toľko ako v baroch, no ľudia ma tu počúvajú a starajú sa o mňa," uviedla Pim, ktorej sa otvorili nové možnosti, ako svoj život posunúť vpred. Teraz chce dokončiť školu a študovať účtovníctvo.
Ako na záver pripomenula, prostitútkou sa nikdy stať nechcela: "Mnohí zahraniční turisti si myslia, že je v poriadku zaplatiť v Thajsku za sex. Myslia si, že tie dievčatá to naozaj chcú. V skutočnosti však nevedia, že nemáme na výber. Snažíme sa iba zarobiť peniaze pre naše rodiny a čakáme na prvú príležitosť dostať sa odtiaľto". Rozhovor agentúra SITA spracovala z internetovej stránky spoločnosti BBC.

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
15. november 2024 02:03