Obete okupácie v roku 1968 by mala odškodniť Ruská federácia. Taký je názor Ústavu pamäti národa. Šéf ústavu Ján Langoš preto vláde SR navrhne otvorenie rokovaní s Ruskou federáciou. "Medzi odškodnenými by mali byť v prvom rade osoby, ktoré boli počas okupácie zranené, a príbuzní usmrtených."
Rusko bez komentára
Výšku odškodnenia ÚPN stanoviť nechcel. Tá má byť predmetom rokovaní oboch vlád. Minister spravodlivosti Daniel Lipšic podporuje myšlienku odškodnenia obetí invázie vojsk Varšavskej zmluvy. "Máme kladný postoj aj k tomu, aby sa začali rokovania s Ruskou federáciou," reagoval hovorca ministra Richard Fides. Podľa štátneho tajomníka rezortu zahraničných vecí Józsefa Berényiho je takýto návrh ÚPN z morálneho hľadiska správny. Či je aj reálny, zatiaľ povedať nevedel. "Budeme musieť cez diplomatické kanály zistiť možnosti." Ruská strana zatiaľ na návrh ÚPN reagovať nevedela. "Teraz to ešte nemôžem komentovať," uviedol tlačový atašé veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku Sergej Čerkalin.
Odškodnenie nepravdepodobné
Historik SAV Jozef Žatkuliak považuje možnosť odškodnenia ruskou stranou za dosť nepravdepodobnú. "V ruskej armáde je ešte vždy časť predstaviteľov, ktorí vstup vojsk Varšavskej zmluvy na územie ČSSR považujú za správny krok." Zdôraznil, že Československo bolo pre Sovietsky zväz v tom čase strategicky dôležité. "Takýmto spôsobom sa im podarilo dosadiť vojská v ďalšom štáte strednej Európy a uzatvoriť železnú oponu pozdĺž hraníc so západným Nemeckom." Predseda Spoločnosti pre strednú a východnú Európu Juraj Marušiak pripomína: v 90. rokoch bolo Rusko naklonené ospravedlniť sa za tieto udalosti, čo sa stalo aj ústami vtedajšieho prezidenta Borisa Jeľcina. "Toto obdobie sa však skončilo nástupom Vladimira Putina na post prezidenta." Súčasné Rusko má podľa neho skôr tendenciu svoju minulosť rehabilitovať a nie je pripravené diskutovať o odškodnení ani s pobaltskými republikami. "Požiadavka estónskeho parlamentu o odškodnenie priniesla zmrazenie podpisu dohody o definitívnom vytýčení spoločných rusko-estónskych hraníc."
Milión pre pozostalých
Myšlienkou odškodniť slovenské obete okupácie Československa z obdobia od 20. 8. 1968 do 27. 6. 1991 sa už zaoberali aj poslanci NR SR. Robert Kaliňák (Smer-SD) pripravuje zákon, podľa ktorého by príbuzní tých, ktorí boli okupačnými vojskami usmrtení, dostali od SR miliónové odškodné. Návrh by mali poslanci prerokovať v prvom čítaní na septembrovej schôdzi. "Náš občan si nemá prečo pýtať odškodnenie z Ruska," tvrdí Kaliňák. Zodpovednosť by v tomto prípade podľa neho mala prevziať slovenská vláda. "Očakávam, že vláda si následne bude pýtať peniaze od všetkých krajín Varšavskej zmluvy, ktoré sa zapojili do invázie." Jeho návrh si osvojil aj poslanec Gustáv Krajči (nezávislý), ktorý sa v minulosti pokúsil v parlamente presadiť odškodnenie ľudí evidovaných na tzv. čiernej listine. Návrh ÚPN je podľa neho absurdný. "V okupačných vojskách v tom čase predsa neboli len Rusi. Čo ak to bol Maďar alebo východný Nemec, kto zastrelil toho nášho občana."
Obete okupácie
- počet zabitých: 19
- počet zranených: 130
- medzi obeťami bolo 17 mužov a dve ženy
- najčastejšou príčinou smrti boli strelné zranenia
- traja ľudia zahynuli po tom, ako ich prešla vojenská kolóna alebo tank
zdroj: ÚPN