Zabudnite na všetko, čo ste si doteraz o Amerike mysleli, roztrhajte publikácie servírujúce jej dejiny suchým, intelektuálno-historizujúcim spôsobom ako učebné osnovy. Minimálne z nich vytrhnite state o 50. rokoch, Američania totiž prišli opäť s niečím novým. Publicista David Halberstam vám v 700-stranovej publikácii Černobílé desetiletí, ktorú vydalo nakladateľstvo Prostor, bude rozprávať príbeh od pobrežia k pobrežiu, príbeh Ameriky ako dobrodružný román plný jasne kontrastujúcich charakterov. Pokiaľ ste o Amerike presvedčení, že je rodiskom gýča, rozrastajúceho sa imperializmu snažiaceho sa o medzinárodnú hegemóniu alebo vám jednoducho prekážajú symboly "štátov" ako napríklad hamburgery reprezentované sieťou fast-foodových reštaurácií typu McDonald´s, publikácia z pražského vydavateľstva Prostor je práve vašou knihou. Ak máte názory a pocity opačného charakteru, tiež vám nezaškodí ponoriť sa do príbehu od krásky Marilyn Monroe až po netvora Josepha McCarthyho.
Vďaka predčasnej smrti zostala pre nás Marilyn Monroe stále krásnou a mladou, Marlon Brando platil za dlhovekosť obezitou. Snímky archív |
Dielo je beletrizujúcou publicistikou kombinovanou s literatúrou faktu. Začína sa živým opisom USA krátko po druhej svetovej vojne o vytvorení úhlavného nepriateľa politického establishmentu vo Washingtone -- komunizmu zapúšťajúcim svoje korene prostredníctvom "neamerických živlov" aj na území USA. Práve v 50. rokoch sa rodí americká moderná politika, najničivejšie zbrane, ktoré keby poznal Adolf Hitler, vojna by skutočne bola blitzkriegom. Fascinujúco pôsobia pasáže, kde autor prezentuje udalosti plastickými obrazmi amerických médií a hodnotí ich. No nejde iba o tlač (dnes popredný spravodajský týždenník Time ju bez škrupúľ označuje ako "polooficiálnu hlásnu trúbu Republikánskej strany"), ale aj televíziu, ktorá sa práve v tomto období masovo rozšírila. Televíziu ako nástroj vysokej politiky, televíziu ako nástroj masovej zábavy Američanov. Halberstam teda nehovorí iba o politickom vývoji, snaží sa ho dávať do kontextu s radovým Američanom, s kultúrou, hospodárstvom a inými socializačnými prvkami spoločnosti. Halberstam dáva tomuto čiernobielemu desaťročiu farbu a dáva súčasnému čitateľovi zmysel nielen dejinným udalostiam.
Prináša nám príbeh počiatkov mrazivého konfliktu Východu so Západom, ktorý sa odohrával aj na bojisku, samozrejme, tretích krajín. Zobrazuje dosah kórejskej vojny na Ameriku, veľké víťazstvá generála Douglasa McArthura a jeho triumfálny návrat aj koniec. Zobrazuje krajinu názorovo rozpoltenú, nielen čo sa týka etnických menšín, ale aj spoločenských tried.
Nemenej významná je línia, v ktorej sa Amerika predstavuje ako rodisko globalizácie a jej symbolov. Od prvých počítačov, ktoré boli vtedy veľké a pomalé, boomu automobilového priemyslu, spomínaného McDonaldu a televízie či novodobého šoubiznisu reprezentovaného medzi hercami legendárnym Jamesom Deanom a Marlonom Brandom. Nezabudnuteľné sú tiež príbehy priamo zo života -- napríklad o satelitných mestách gýčovito postavených na základe identickej šablóny.
Hneď v úvode bývalý novinár New York Times, spisovateľ a historik oboznamuje s politickými intrigami vo Washingtone, so zákulisnými ťahmi a najpestrejšími manipuláciami. Ako sa republikáni pokúšali bojovať s odkazom legendy demokratického prezidenta Franklina Delana Roosevelta, otca Nového údelu -- hospodárskeho zázraku, prostredníctvom ambiciózneho newyorského guvernéra Thomasa Deweyho. Jeho víťazstvo bolo po dlhoročnej demokratickej nadvláde hotovou vecou, no skromný Harry Truman predsa prekvapil. Veľmi hodnotná je v tomto smere obrazová príloha, kde sa stretnete so snímkami slávnymi, aj na prvý pohľad obyčajnými, no rovnako významnými. "Dewey porazil Trumana," hlása palcový titulok novín Chicago Tribune, ktorých výtlačok drží v rukách víťaz volieb Truman. Aká trpká bola Deweyho prehra. Mnohým možno príde na um paralela s "headlinom" Miami Heraldu z novembra 2000 -- Gore porazil Busha, aké trpké bolo nakoniec Gorovo sklamanie.
Potom už Halberstam čitateľa katapultuje priamo do centra päťdesiatych rokov. Predstavuje spory na rokovaniach Výboru pre vyšetrovanie neamerickej činnosti, kde začínal aj mladý republikánsky politik z Kalifornie Richard Nixon, no tvár mu dal útočný Joseph McCarthy, najprominentnejší demagóg studenej vojny, symbol politickej honby na čarodejnice. Päťdesiate roky začína autor zmienkou o Nixonovi a ňou rovnako končí, tentoraz však jeho súbojom o prezidentské kreslo s Johnom F. Kennedym.