Bratislavčania si môžu už dlhší čas dopriať viac ako ich susedia v Burgenlandsku alebo vo Weinvierteli (časť Dolného Rakúska priliehajúca k južnej Morave). Slovenské hlavné mesto za posledné roky rástlo enormným tempom a podľa Eurostatu je Bratislava medzi východoeurópskymi hlavnými mestami v kúpnej sile a produktivite na 2. mieste hneď za Prahou.
Človek však za pár hodín cestovania vlakom smerom k Ukrajine dostane do druhej krajiny: východné Slovensko patrí medzi najchudobnejšie regióny EÚ. Podľa výšky HDP tam pripadá na obyvateľa len 39 percent priemeru únie, kým Bratislava je nad ním 16 percent.
Rakúsky denník Die Presse uvádza, že zlosť zanedbávaných sa občas prejavuje v zdanlivo nepolitických reakciách. Na autá s bratislavskými poznávacími značkami sa na východe bezdôvodné trúbi, alebo dochádza až prepichovaniu ich pneumatík. Na vidieku sa čoraz častejšie prejavuje nevôľa, napríklad pri obmene označenia Bratislavy za "krásavicu na Dunaji" na "pažrošku na Dunaji". Denník uvádza, že v regiónoch, v ktorých sú najvyššie mzdy, majú aj ich najvyšší prírastok, kým v chudobných regiónoch nedochádza takmer k nijakému ich rastu. Rozdiel medzi západným a východným Slovenskom sa zvyšuje predovšetkým preto, lebo zahraničné investície prichádzajú do Bratislavy a niekoľkých ďalších oáz blahobytu. Do väčšiny miest a obcí na východe zahraničné firmy neprichádzajú napriek tomu, že sa im núka podpora, lebo je tam zlá infraštruktúra.
Denník dodáva, že na východnom Slovensku sa medzi obyvateľstvom rozmáha frustrácia. Mladí kvalifikovaní ľudia opúšťajú ťažko skúšané východné okresy a smerujú do hlavného mesta. Kým v centre Bratislavy udávajú tón úspešní mladí ľudia v módnych odevoch, a na každom rohu sa stavajú nové bytovky a administratívne budovy, na východe krajiny zostávajú starí a neperspektívni nekvalifikovaní ľudia, ktorí civejú na nepredajné a prázdne fabrické haly a nemôžu si dovoliť, aby si zrenovovali svoje chátrajúce domy.
StoryEditor