Ak vás zamestnávateľ posiela na pracovnú cestu, máte teda nárok na cestovnú náhradu. Ak idete na pracovnú cestu v rámci Slovenska, môžete ho požiadať o preddavok na cestovné, stravné, ubytovanie a prípadne ďalšie výdavky, ktoré s cestou súvisia. Pri zahraničnej ceste je zamestnávateľ povinný vám poskytnúť preddavok v primeranej výške a v cudzej mene bez toho, aby ste ho o to najprv požiadali.
Výška cestovných náhrad, o ktorých hovorí zákon, je len zákonným minimom. "Zamestnávateľ môže tieto výdavky zvýšiť. V pracovnom predpise uvedie alebo v pracovnej zmluve dohodne, že cestovné náhrady sa poskytujú nad rozsah, ktorý je stanovený v zákone. V niektorých prípadoch, ktoré sú odôvodnené častým cestovaním a pri ktorých by administrácia bola veľmi zložitá, môže dohodnúť paušálnu sumu (napríklad ako priemer z predchádzajúcich ciest)," hovorí advokátka Dagmar Zukalová. Zamestnávateľ sa nemusí držať iba zákona, v interných predpisoch si môže určiť aj ďalšie náhrady. "Treba si však overiť, či ide o daňovo uznateľné výdavky," upozorňuje Zukalová.
Pracovná cesta na Slovensku
Ak idete na pracovnú cestu v rámci Slovenska, zamestnávateľ vám poskytne náhradu za preukázateľné výdavky (cestovné, ubytovanie, vedľajšie výdavky, cestovné výdavky za cesty na návštevu rodiny) a náhradu za stravné. Pri tuzemskej pracovnej ceste musí byť splnená základná podmienka vzniku nároku, a tou je spodná časová hranica päť hodín. Ak cesta netrvá päť hodín, zamestnávateľ môže pracovníkovi fakultatívne poskytnúť plnenie do výšky pre časové pásmo päť až 12 hodín, teda 89 korún, ale aj menej. Ak stravné poskytne zamestnancovi v plnom rozsahu iný subjekt, zamestnávateľ mu už neposkytne náhradu za stravné v peňažnom plnení. Ak ide len o čiastočné plnenie, napríklad o raňajky v hoteli, zamestnanec má nárok na stravné znížené o raňajky (podľa zákona o 25 percent).
Zahraničná pracovná cesta
Pri pracovnej ceste do zahraničia sa čas strávený na území Slovenska posudzuje samostatne. Ak ste na území Slovenska v rámci jedného kalendárneho dňa päť a viac hodín, vzniká vám nárok na stravné v slovenských korunách. Nárok na stravné v cudzej mene sa posudzuje od rozhodného času, ktorý závisí od spôsobu dopravy do zahraničia. Ak napríklad cestujete letecky z územia Slovenska, rozhodujúcim momentom je čas odletu lietadla. Ak idete autom, autobusom alebo vlakom, je to čas prechodu slovenskej hranice. Pri lodi je rozhodným časom čas odchodu lode z prístavu.
Cestovné poistenie
Zamestnanec má pri zahraničnej pracovnej ceste nárok na poistenie liečebných nákladov, náhradu výdavkov povinného alebo odporúčaného očkovania. Ďalej na stravné, vreckové a ak sa dohodne so zamestnávateľom, aj na náhradu výdavkov za návštevu rodiny. Náhrady cestovných a ubytovacích výdavkov a potrebných vedľajších výdavkov sa pri zahraničnej ceste poskytujú za tých istých podmienok ako pri tuzemskej ceste. Tieto výdavky však treba zdokladovať.
Nárok na stravné sa posudzuje podľa troch časových pásiem, pri zahraničnej ceste však nie je určená dolná hranica časového pásma na vznik nároku na stravné. O výške vreckového rozhoduje zamestnávateľ, zákon hovorí len o dolnej a hornej hranici (daňovo uznanej). Minimálne je to päť percent, najviac 40 percent. Zamestnávateľ môže určiť konkrétnejšie podmienky pre vreckové formou predpisu, napríklad podľa časových pásiem, krajín alebo podľa dĺžky cesty.
Pracovná cesta vlastným autom
Ak zamestnanec ide na zahraničnú pracovnú cestu vlastným motorovým vozidlom, treba posúdiť aj to, kedy sa zamestnancovi poskytne náhrada výdavkov za pohonné látky v cudzej mene. Platí, že náhrada za pohonné látky sa mu vyplatí v slovenských korunách za kilometre, ktoré prejde na Slovensku, ďalej za 350 kilometrov, ktoré prejazdí v zahraničí a za kilometre, ktoré prejde od prechodu slovenských hraníc do miesta ukončenia pracovnej cesty. Za všetky kilometre v cudzine, ktoré prejde nad limit 350 kilometrov, mu patrí náhrada v cudzej mene. Zákon hovorí aj o sume základnej náhrady (6,20 Sk za každý kilometer), ktorá sa mu vždy vyplatí v slovenských korunách.
Vyúčtovanie cesty
Pracovnú cestu treba vyúčtovať do desiatich pracovných dní od jej skončenia. Počas tejto lehoty zamestnanec predloží potrebné doklady, na základe ktorých sa môže cesta vyúčtovať. "Ak zamestnanec nepreukáže výdavky, zamestnávateľ mu môže poskytnúť náhrady v ním uznanej sume s prihliadnutím na určené podmienky pracovnej cesty," hovorí Zukalová. Zamestnávateľ má potom ďalších desať pracovných dní na zúčtovanie cesty a uspokojenie nárokov zamestnanca (dovtedy mu vyplatí aj peniaze, ak zamestnancovi vznikol na ne nárok).
Žiadne tlačivo na vyslanie zamestnanca na pracovnú cestu a jej vyúčtovanie (cestovný príkaz) nie je pre zamestnávateľa záväzné. Môže si vypracovať vlastné tlačivo. Zaradí si ho do obehu účtovných dokladov a bude ho používať. Ak ho chce používať ako účtovný doklad, formulár musí mať vypovedaciu schopnosť aj podľa účtovných predpisov. Väčšina tlačív cestovných príkazov obsahuje aj kolónku s údajom o predpokladanej výške nákladov a o poskytnutom preddavku.
StoryEditor