Napriek sľubom domácich politikov, že sa v preberaní európskych noriem krajina polepší, zostáva Česko jedným z najpomalších štátov celej Európskej únie.
Z desiatich nových členov, ktorí majú za sebou rok v EÚ, preberá smernice z oblasti vnútorného trhu Praha najpomalšie. Vyplýva to zo správy, ktorú zverejnila Európska komisia. Pri Česku sú v správe dokonca výkričníky.
Komisia skúmala, ako členovia dvadsaťpäťky prebrali do svojich zákonov 1 604 smerníc. Najlepšie si počínala Litva, ktorej zostáva už len jedenásť noriem. Naopak, najhoršie dopadli Taliani, ktorým chýba ešte 66. Česi skončili štvrtí od konca, do zákonov doteraz nezapracovali 57 predpisov z Bruselu. Z nových krajín sú na tom podobne iba Lotyši, ktorým zostáva prevziať 40 smerníc. V priemere sa celá EÚ polepšila -- na čo komisia zvlášť upozorňuje: ešte vlani členské štáty neprebrali v priemere viac než sedem percent smerníc, v tomto roku sú to necelé dve percentá. "Ide o druhý najlepší výsledok v histórii," podotkol komisár pre vnútorný trh Charlie McCreevy.
Český sklz odôvodňujú experti, ktorí majú preberanie smerníc na starosti, už tradične pomalou prácou parlamentu. A ministerstiev. Napríklad ministerstvo práce a sociálnych vecí malo do českých noriem zapracovať štyridsať smerníc. Na desať stále ešte ani nesiahlo. Ministerstvo zdravotníctva má na konte rovnako desať neprevzatých smerníc, ku ktorým nedodalo do Bruselu žiadne podklady -- ale rezort ich musel zapracovať už takmer tristo.
Prácu poslancov a senátorov možno ilustrovať na jednoduchom príklade. Česku teraz hrozia sankcie za chýbajúcu ochranu ľudí pred hlukom; komisia už do Česka poslala list, ktorým s členskými krajinami začína správne konanie. Príslušný zákon už poslanci pred časom schválili. Úrad vlády ho označil za dôležitý, lebo do praxe uvádza bruselskú smernicu o hluku, ktorá v Česku už mala platiť. Poslanci ČSSD a KSČM však v poslednej chvíli k zákonu pridali paragraf, ktorý nemá s hlukom nič spoločné: týkal sa zákazu prevodu nemocníc na obchodné spoločnosti. S tým zásadne nesúhlasil prezident Václav Klaus a celý zákon vrátil do parlamentu.
"Všeobecne možno povedať, že väčšina položiek, ktoré sme doteraz nemohli do Bruselu nahlásiť ako hotové, leží na stoloch v snemovni," potvrdzuje Dušan Uher z vládneho odboru kompatibility s európskym právom.
StoryEditor