Inzulín "má asistenta"
Acunori Fukuhara z Ósackej univerzity v Japonsku s kolegami objavil nový hormón. Nazvali ho visfatín. Produkujú ho bunky "zlého" tukového tkaniva v brušnej oblasti. Toho, ktorého nadbytok zvyšuje pravdepodobnosť diabetického ochorenia a ďalších porúch látkovej výmeny. Visfatín má prekvapivo podobné niektoré prospešné účinky ako inzulín, najmä znižovanie hladiny cukru v krvi. Tukové bunky vylučujú do krvného obehu viac hormónov. Predstavujú kľúčovú spojitosť medzi tukom a zdravotnými rizikami obezity. Visfatín bol známy už v minulosti. No nie ako hormón, ale ako krvná bielkovina, považovaná za zložku imunitnej sústavy. Viaže sa na inzulínové receptory (akési "lapacie" molekuly) na povrchoch buniek a aktivuje inzulínovú biochemickú signálnu dráhu v organizme. Celková úloha visfatínu zatiaľ nie je jasná. Mal by však pomôcť pri výskume a liečbe diabetu. (Zdroj: Science)
Klimatická repríza?
Slová starozákonného autora "Čo bolo, to i bude, a čo sa dialo, to sa i bude diať," platia podľa Lonnieho Thompsona z Ohijskej štátnej univerzity v USA aj pre klimatický vývoj posledných storočí. Zhruba v rokoch 1450 až 1850 vládla "malá doba ľadová" -- zvlášť tuhé zimy a celkové ochladenie. Slnečná aktivita a žiarenie boli vtedy dvakrát v minime. Od polovice 19. storočia až dodnes sa otepľuje. Thompson to prirovnáva k udalosti pred približne 5 200 rokmi. Podľa zvyškov rastlín spod ľadovca v Peru zistil, že úroveň slnečného žiarenia vtedy klesla, aby následne počas krátkeho obdobia strmo stúpala. Podporujú to údaje, ktoré získal v Európe, Afrike a v polárnych oblastiach. Výsledná oscilácia klímy silne poznamenala rozvoj skorých civilizácií. (Zdroj: Ohio State University)
Dôsledky úpadku vtákov
Do roku 2100 môže vymrieť desatina vtáčích druhov. Ďalšia štvrtina môže funkčne vymrieť, čiže byť vážne ohrozená alebo zlikvidovaná, v divočine. Buď priamo -- lovom, alebo nepriamo -- odlesňovaním, znečisťovaním prírody ju ohrozuje človek. Tvrdia to Cagan Sekercioglu, Gretchen Dailyová a Paul Ehrlich zo Stanfordovej univerzity v USA. Vtáčí úpadok sa prejaví škodami na ekosystémoch, v ktorých vtáky plnia významné služby. Napríklad ako mrchožrúty, regulátory bezstavovcov, opeľovače a šíritelia semien rastlín. Ich úbytok spôsobí aj veľké ekonomické škody. Niektoré ohrozené vtáčie druhy sú kľúčovými poskytovateľmi ekosystémových služieb. Dnes je ohrozená pätina všetkých a tretina až polovica kľúčových druhov. Ešte ohrozenejšie ako vtáky, 1,7- až 2,5-krát, sú iné veľké triedy stavovcov: ryby, obojživelníky, plazy a cicavce. (Zdroj: Proceedings of the National Academy of Sciences USA)
Zdeněk Urban, autor je stály spolupracovník hn