V stredu zostaneme doma - budeme oslavovať spolu s cirkvou a so štátom sviatok svätých Cyrila a Metoda. Alebo tiež nie. Bude teplo, bude treba upratať a vlastne ani nevieme, kto to tí dvaja vôbec boli. A ako to máme vedieť, keď ich každý opisoval inak? Buditelia ich považovali za niečo iné ako čechoslovakisti. Komunisti sa s kresťanmi zhodli takmer len na ich krstných menách. Cyril a Metod - vždy s ručením ideologicky obmedzeným.
Postavy z bankovky
Príbehy z histórie sú lákavé. Dodávajú národu, štátu či cirkvi legitimitu, ospravedlňujú ich existenciu, vysvetľujú ich činy. Čím hlbšie v dejinách, tým viac možností na možnú interpretáciu. Čím ďalej od osobnej skúsenosti, tým viac možností na vznik mýtov.
Solúnski bratia Konštantín (ten si po vstupe do kláštora zvolil meno Cyril) a Metod nám niekedy môžu pripadať ako mýtické postavy, ktoré žijú len na bankovkách (50-korunáčkach), v názvoch ulíc a v ústredí Matice slovenskej. Ich odkaz, na ktorý sa odvoláva ústava štátu, v hlavách ľudí nežije. Vplyv na jazyk a kultúru však cítiť dodnes.
Rozoznať skutočné pôsobenie Cyrila a Metoda od neskorších interpretácií je ťažké. Z písomných prameňov z druhej polovice 9. storočia sa nám dochovali najmä spisy, ktoré napísali ich žiaci - oboch bratov opisovali ako svätých dávno pred ich svätorečením. Záznamy z pôsobenia franských misionárov a nitrianskeho biskupa Wichinga by nám takýto pohľad umožnili. Tie však nemáme. A preto si dnes myslíme, že to boli Cyril a Metod, ktorí priniesli kresťanstvo, ktorí jediní
|
Proglasu jesmi svetu jevngeliju: (Otvorte dvere ducha svojho pozorne, |
Pravda a jej ohýbanie
Na odlišovanie dvoch línií cyrilometodskej tradície upozorňuje aj historik Vincent Mucska z Filozofickej fakulty UK. Prvá línia je "čisto historická". Vedie po skutočných stopách oboch bratov a aspoň sčasti odkrýva ich pôsobenie u nás. Spadajú pod ňu preklady bohoslužobných kníh, pokresťančovanie obyvateľstva, výchova kňazov. Po tejto ceste môžeme sledovať vzťah slovanských vierozvestov k Rímu i napätie, ktoré na Veľkej Morave, v súvislosti so vzťahom k Frankom, panovalo.
Druhá línia nám odkrýva skôr pokusy o pozmeňovanie histórie zo strany mocných. Prekvapivo sa začína už u žiakov misionárov. Počas stredoveku je utlmená, ale v 19. storočí opäť prepukne a neutícha dodnes.
Problém je v nedostatku a tendenčnosti písomných prameňov. Tvrdí to aj archeológ Vladimír Turčan zo Slovenského národného múzea. Cyril a Metod z nich vychádzajú ako vždy dobrí a wichingovci ako zlí. "Žiaľ, nemôžeme ich porovnávať so zápismi druhej strany. Sú to tendenčné pramene, ktoré mali za úlohu postaviť misiu do dobrého svetla." To, že si autori primýšľali, sa v tom čase dialo bežne a dezinterpretácia ani nemusela byť zámerná. Autori podľa Turčana jednoducho neopisovali, ako sa niečo stalo, ale ako sa to malo stať. Ergo idealizovali. Chybou však je, že túto idealizovanú podobu prebrali aj neskorší bádatelia i obyčajní ľudia, ktorí si z dvojice vyberali len to, čo sa im hodilo.
Starší berie
Písomné pramene, zapadnuté kláštoroch, neboli predmetom záujmu dlhé storočia a nikomu ani neprišlo na um ich koncepčne zabudovať do dejín štátu a národa. Ostatne, nič také ako národy ani neexistovalo. Až s ich prebúdzaním nastala doba veľkého záujmu. Každý národ hľadal v minulosti nejaké pevné body. A čím hlbšie ich podľa Turčana našiel, tým boli vzácnejšie. Cyril a Metod tak boli objavení a zapadali do mýtu Veľkej Moravy a počiatku národa.
Ozajstný boom záujmu preto nastal až v 19. storočí, ktoré bolo plné nadšenia pre národné dejiny a pre skúmanie národnej minulosti. V historických prameňoch sa hľadali argumenty proti maďarskému nacionalizmu. Podľa Turčana pojem cyrilometodská tradícia pravdepodobne ako prvý zakomponoval do dejín Juraj Papánek (1738 - 1802). Nevychádzal pritom z historického povedomia ľudu. "Naopak, bola to konštrukcia bez reálnej obsahovej náplne."
Podobne však postupovali aj iné národy. Napríklad Maďari, ktorí chceli dokázať, že tu boli skôr ako Slovania, prišli s dnes vedecky neudržateľným tvrdením, že sú potomkami Avarov.
Spor o slovíčko
Ani 20. storočie nie je na bájky skúpe. Každá vznikla z reálneho základu a nereálnych prísad. Nacionalistickí historici, ktorí názov Veľkomoravská ríša menia za názov Veľkoslovenská ríša, vyhlásili Cyrila a Metoda takmer za čistokrvných Slovákov. Naopak, dejepisné učebnice z čias komunizmu zámerne vynechávali nosný náboženský rozmer misie a písali len o kultúrnom vplyve na Veľkú Moravu ako prvý spoločný štát Čechov a Slovákov. Existujú aj iné vyhranené interpretácie - išlo o čisto náboženskú misiu, respektíve o misiu, ktorá mala zabrániť prenikaniu germánstva.
Dva rozdielne názory sa stretli 7. júla 1985 v moravskom Velehrade, považovanom za sídlo arcibiskupa Metoda. Štátna moc vtedy zmarila snahu pražského kardinála Františka Tomáška pozvať na oslavu tisícstého výročia Metodovej smrti pápeža. Samotné oslavy však zakázať nemohla. Komunisti dúfali, že sa im ich podarí udržať vo vlastnej réžii, a tak ich mienili poňať ako mierovú slávnosť a snažili sa čo najviac obmedziť počet účastníkov. Podľa českého historika Františka X. Halasa však komunistov priebeh osláv zaskočil. Účastníci dali najavo, že sa nedajú zahnať do podzemia a v súlade s rozdielnou interpretáciou dejín vypískali ministra kultúry, ktorý v prejave uprel solúnskym bratom prívlastok "svätí".
Niekoľko faktov
Každý berie niečo iné. Základ sa však nemení: Cyril a Metod prišli na územie Veľkej Moravy v roku 863. Prišli na žiadosť kniežaťa Rastislava po tom, čo ho odmietol rímsky biskup. Prišli na územie, ktoré už bolo christianizované kňazmi západného obradu. Neboli teda jediní a zrejme ani jediní spravodliví. Priniesli však písmo a preklady evanjelií a ako bohoslužobný jazyk používali staroslovienčinu. Vďaka ich pôsobeniu sa aj Veľká Morava na čas dostala do sporu medzi východnou a západnou časťou cirkvi, teda do centra európskeho diania.
Pápež a slovanskí apoštoli
Pokiaľ ide o vzťah pápežstva k cyrilometodskému odkazu, dá sa povedať, že po stáročiach nepriazne, ktorú voči nemu prejavili bezprostrední i neskorší nástupcovia Jána VIII. (872 - 882), začalo v Ríme dielo slovanských apoštolov budiť rastúci záujem. Klement VI. sa v 14. storočí obmedzil na schválenie slávenia ich sviatku v českých krajinách, Lev XIII. rozšíril v roku 1880 ich oslavu na celú cirkev, zatiaľ čo Ján Pavol II. ich v roku 1985 vyhlásil za spolupatrónov Európy. Poľaský pápež mal však pochopenie nielen pre "slovanský" rozmer cyrilometodskej misie, ale vidí v osobnostiach a diele oboch bratov predovšetkým veľký vzor pre pestovanie porozumenia medzi západnými a východnými kresťanmi.František X. Halas: Fenomén Vatikán