Film o španielskej inkvizícii túžil Miloš Forman nakrútiť už počas svojich vysokoškolských štúdií. Spracovať tému o odsúdení nevinného človeka však vo vtedajšom komunistickom Československu bolo prakticky nemožné. K vysnívanej téme sa opätovane vrátil až po premiére filmu Amadeus v roku 1984, keď v rámci propagačnej kampane strávil nejaký čas v Madride.
V svetoznámej galérii Prado zostal očarený obrazmi španielskeho maliara Francisca Goyu, ktorý bol portrétistom inkvizície aj svedkom francúzskeho vpádu do Španielska. "Chcel som o Goyovi a jeho dobe nakrútiť film viac než kedykoľvek predtým," vyhlásil Forman.
Prízrak sovietskej okupácie
Snímka sa dočkala prvej klapky na jeseň v roku 2005. Dostala názov Goyove prízraky, napriek tomu, že Francisco Goya sa hlavnou postavou príbehu napokon nestal. Vedúce miesto tvorcovia po úvahách prenechali Lorenzovi, mladému ambicióznemu inkvizítorovi, ktorý verí, že cirkev vybuduje lepší svet. Goyovi zostala nemenej dôležitá funkcia pozorovateľa, ktorý sa radšej ukrýva za svoje plátna.
Medzi dva mužské protiklady vsadil Forman ženu Inés - Goyovu múzu a Lorenzov predmet túžby. V pozadí ich osobného konfliktu striehnu zlovestné prízraky inkvizície a francúzskych vojsk. Kritici vo filme našli niekoľko paralel s vpádom sovietskych vojsk na naše územie v roku 1968 a Forman sa k nim otvorene priznáva. S historickými faktmi rád narába voľne.
Herecká rošáda
Postavu Francisca Goyu mal pôvodne stvárniť obľúbený španielsky herec Javier Bardem (Kým sa zotmie). Po spomínanom prepracovaní scenára mu však Forman ponúkol úlohu Lorenza. Javier nezaváhal: "Lorenzo nie je zloduch ani šialenec, iba muž plný vášne, ktorý sa občas nedokáže kontrolovať," vyjadril sa o svojej postave. Goyu napokon trochu prekvapujúco stvárnil švédsky herec Stellan Skarsgard (Prelomiť vlny, Dobrý Will Hunting), ktorý bol Formanovou ponukou šokovaný.
Natalie Portman, ktorá vo filme stvárňuje trojúlohu, si režisér vybral na základe jej podobnosti s Mliekarkou z Bordeaux, ktorú Goya namaľoval. Ako herečku ju vôbec nepoznal. Forman je však známy svojím citom pre správny výber hercov - Jackovi Nicholsonovi vyniesol Prelet nad kukučím hniezdom Oscara, Andy Kaufman zas Jimovi Carreymu Zlatý Glóbus a veľké uznanie kritiky.
Formanovské čaro je preč
Miloš Forman vraj nemá rád životopisy. Napriek tomu sa väčšina jeho snímok inšpirovala skutočnými životmi a udalosťami - Mozartom, komikom Andym Kaufmanom či pornografickým mágom Larrym Flyntom. Od väčšiny ostatných životopisných filmov sa však tieto filmy odlišujú spôsobom uchopenia príbehu, vyzdvihnutím príťažlivých momentov zo života a charakteru hlavnej postavy. Nie chronológia, ale rebélia, boj za slobodu, vzdor voči autoritám, vlastnému osudu, spoločnosti. Formanovi hrdinovia vždy zaváňali kontroverznosťou a boli silnejší než príbeh.
V Goyových prízrakoch prichádza k opaku. Filmu v podstate chýba dominantná osobnosť (hoci Lorenzo mierne vytŕča) a aj tým stráca podľa kritikov formanovské čaro. Patrí mu obdiv za veľkolepú výpravu, presvedčivé herecké výkony, pôsobivú hudbu, avšak kvalitu predchádzajúcich Formanových snímok nedosahuje. Dôkazom toho je aj fakt, že na španielsku národnú filmovú cenu s názvom Goya je film nominovaný len v technických kategóriách a v Amerike ešte nenašiel distribútora.
Na Slovensku má film premiéru 10. mája 2007.
StoryEditor
Nie je Forman ako Forman
Svetoznámy režisér sa po siedmich rokoch vracia s novým filmom. To "formanovské" v ňom však chýba.