V bratislavskom kine Istota sa dnes večer začne 7. ročník Medzinárodného festivalu frankofónneho filmu. Podujatie v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi rastie a expanduje. Po prvý raz prekročí hranice hlavného mesta -- projekcie budú aj v Košiciach a Žiline. Opäť prinesie dávku filmov, ktoré by za iných okolností slovenské publikum nevidelo. Naopak, ďalším filmom "vydláždi" cestu do našej distribúcie. V súvislosti s touto udalosťou bude azda namieste krátke rozjímanie nad postavením európskeho filmu (do kontextu ktorého ten frankofónny nesporne patrí) v celosvetovej kinematografickej produkcii.
Zábava, kultúra a... diváci
Hoci je kvalita európskych titulov často neodškriepiteľná, potvrdená hlasmi kritikov či ocenená porotami na medzinárodných festivaloch, predsa sa ich návštevnosť nedá porovnať s diváckym úspechom amerických blockbusterov. "V kinodistribúcii sa deje presne to, čo všade inde. Bežný návštevník kina je ovplyvnený silnou reklamou, ktorá spravidla sprevádza americké kasové trháky," hovorí PR manažérka distribučnej spoločnosti SPI International Dagmar Krepopová. Masívnej propagácii hollywoodskych projektov pripisuje kľúčový význam aj Viera Ďuricová zo Slovenského filmového ústavu. "Pri každom novom americkom filme útočia na potenciálneho diváka médiá zo všetkých strán. Poznajú svoju cieľovú skupinu, vedia, aké efekty očakáva. Najmä však disponujú obrovskými finančnými prostriedkami."
Prodekanka Vysokej školy múzických umení Zuzana Gindl Tatárová hľadá príčiny v rozdielnej návštevnosti aj vo filmárskom prístupe. "Európa má dramatické príbehy, kde sa človek dostáva do istých udalostí, sledujeme jeho príbeh a dôsledky, ktoré jeho konanie prináša. Európsky film sa snaží zobrazovať každodenné bytie, odraz skutočnosti. Americký film je založený na hrdinovi, ktorý je predstavený vo svojej dileme, a rozhodne sa zle, čo je prvý bod zlomu. Druhý bod zlomu nastáva, keď zistí, že spravil chybu a chce to napraviť. Film pomaly speje k vrcholu, hrdina chybu napraví, prizná si vinu, veci sa dajú do normálu a je happy end. Americký hrdina vždy dostane druhú šancu. Život druhé šance nedáva. Okrem toho, Európa pokladala film za kultúrny fenomén, za umenie. V Amerike film znamená entertainment -- zábavu. Americkí producenti nepotrebujú diváka, ktorý rozmýšľa, ale diváka, ktorý konzumuje."
Láska -- kľúč k úspechu
Európska kinematografia je teda divácky náročnejšia, vyžaduje si viac trpezlivosti, ochotu prežívať nepredvídateľnejšie zvraty. Distribučné spoločnosti ju pritom neignorujú. Z celkového počtu vlaňajších premiér spoločnosti SPI International bolo osemnásť titulov z Európy, trinásť z USA. "Keď sa povie európsky film, ako keby ste povedali ,náročnejší´ alebo ,artový´, preto si len ťažko získa masy. Na druhej strane -- na Slovensku sa veľakrát stáva, že je takýto titul úspešnejší ako americký trhák. Publikum je jednoducho nevyspytateľné," prízvukuje Krepopová.
Kedy môže aj európsky film očakávať nadšené reakcie publika? Do istej miery záujem divákov závisí od kvality filmu, resp. dodatočného zvýznamnenia prostredníctvom úspechu na festivaloch. Odborníci sa zhodujú -- funguje v tom aj fenomén castingu. Herecká osobnosť typu Jeana Renoa či v súčasnosti populárnej Audrey Tautou je takmer vždy zárukou komerčného úspechu. Dôležitú úlohu zohráva aj zvolený obsah. "Téma lásky či medziľudských vzťahov je stále najžiadanejšia, čo festivaly každoročne potvrdzujú. Napríklad otvárací film aktuálneho ročníka frankofónnej prehliadky Keď more stúpa nemá nijaké špeciálne efekty či vzrušujúce scény. Je to vlastne klasický milostný príbeh, no v Belgicku i vo Francúzsku sa stretol s veľkým uznaním," dodáva Ďuricová.
Koľko ľudí, toľko chutí
Podľa programového riaditeľa SPI Tona Ondrejka potenciálny úspech európskej produkcie na medzinárodnej scéne závisí aj od kombinácie prvkov, šitej na mieru mentalite konkrétnej krajiny: "Slováci napríklad uprednostňujú bláznivé komédie či romantické filmy pred horormi, pretože drvivú väčšinu publika tvoria ľudia do 35 rokov. V Maďarsku či vo Francúzsku zase prevládajú štyridsiatnici, dominantný žáner je tam teda iný. Jean Reno je pre Slováka prototyp európskeho akčného herca, v romantickej snímke neakceptovateľný."
Najvhodnejší spôsob preniknutia európskych filmov za hranice krajín svojho vzniku vidia odborníci najmä v činnosti filmových klubov. Gindl Tatárová priznáva, že existujú aj iné cesty: "Treba hľadať spôsob, naučiť sa od amerických firiem, ako európsky film predať divákom, ponúknuť obsahy, ktoré nie sú americké. Začínajú sa podporovať európske filmy a koprodukcie špeciálnymi európskymi grantmi, ktorých súčasťou je podmienka budúcej distribúcie. Nikto vám však nedá peniaze, ak neviete, akému divákovi je film určený, komu ho chcete ukázať."
Ťarcha problému medzinárodných filmových presahov teda -- zdá sa -- leží na pleciach domácich producentov a distribútorov tej-ktorej krajiny. Ani divák by však nemal ostať iba pasívnou zložkou systému. Od jeho chutí predsa závisí, čím ho nakŕmia. Svoj hlad môže demonštrovať niekoľkými spôsobmi. Prečo nie návštevou aktuálneho festivalu?
Tohtoročný 7. Medzinárodný festival frankofónneho filmu sa uskutoční v Bratislave (11. -- 19. marec), v Žiline (21. -- 23. marec) a v Košiciach (14. -- 20. marec). Mottom podujatia je otázka: Odkiaľ pochádzaš? Každý deň programu sa zaoberá jednou potenciálnou odpoveďou: Odtiaľto a odinakiaľ, Z nás, Z nej, Z viery, Z druhého brehu, Zo zeme, Z detstva, Zo včera a zo zajtra. Celkovo ponúkne festival štyri desiatky filmov, z toho štyri krátkometrážne. Dvadsaťdva titulov pochádza z Francúzska, ostatné z Belgicka, Rumunska, Bulharska, Kanady či zo Švajčiarska. Pripravených je niekoľko predpremiér filmov, ktoré zakúpila slovenská distribúcia a onedlho prídu aj do kín. Medzi nimi je francúzsko-kanadská snímka Clean, francúzsky Exil či film Super prehnití. Podujatie dnes večer otvorí európskymi cenami ovenčený belgický titul Keď more stúpa. Návštevníkov čaká aj belgický, kanadský a švajčiarsky večer či zajtrajšia párty v bratislavskom klube Spojka. Festival ukončí tradičná filmová noc z piatka na sobotu. Viac informácií nájdete na www.fiff-bratislava.sk.