Prečo nie?
Alfou a omegou sú kritériá, podľa ktorých sa školy porovnávajú a ktoré sú zároveň dôležité aj z hľadiska potrieb budúceho študenta. Hodnotí sa napríklad kvalita výskumu, otvorenosť školy voči zahraničným študentom, kvalita vyučujúcich, priemerný nástupný plat po ukončení školy, obľúbenosť školy absolventmi i firmami. Každý si môže vybrať školu podľa kritéria, ktoré sa mu najviac pozdáva.
Jan Lunter z Bratislavy vo Francúzsku študoval "classe préparatoire", čo je ekvivalent prvých dvoch ročníkov inžinierskych vysokých škôl. Po dvoch rokoch robil prijímačky na vysokú školu, takzvanú "Grandes Ecoles". "Na výber sme mali viac ako dvesto škôl. Väčšina išla podľa rebríčkov, ktoré sú vo Francúzsku všeobecne uznávané," hovorí tento dnes už technický riaditeľ firmy Innovatrics. Jan sa pri výbere školy sústredil na inžinierske štúdium informačných technológií. Po úspešne zvládnutých prijímačkách nastúpil na Telecom Paris.
Výhody aj nevýhody
Rebríčky podľa mladého podnikateľa majú zmysel, pretože nútia školy, aby skvalitnili štúdium, mali lepšie meno, väčší výber študentov, viac sponzorov a lepšie vzťahy s firmami. Nevýhodou však z pohľadu študenta je, že na najlepšie v rebríčkoch umiestnené školy sa hlási neporovnateľne viac študentov ako na tie, čo skončili v hodnotení horšie, prípadne sa do nich nedostali. "V podstate stále vyhrávajú tie isté školy, ktoré si len medzi sebou vymieňajú miesta," hovorí Jano. Pre študenta môže byť aj ťažké posúdiť objektivitu hodnotenia.
Čo dá rebríček študentovi?
Prvé porovnanie škôl, na ktoré sa môže prihlásiť. Druhým krokom by malo byť preveriť si, do akej miery kritériá hodnotenia zodpovedajú vlastným prioritám budúceho študenta.
Najznámejšie zahraničné rebríčky
Inštitút vyššieho vzdelávania šanghajskej univerzity Jiao Tong
US News and World Report
The Times
Stern
Webové linky na zahraničné rebríčky vysokých škôl
http://ed.sjtu.edu.cn/rank/2004/Resources.htm
Slovenský rebríček - www.arra.sk
Hodnotenie ekonomických univerzít a vedeckovýskumných ústavov v SR - www.fem.uniag.sk/hodnotenie-univerzit
Projekt zmapovania stavu a úrovne fyzikálneho výskumu na Slovensku - www.quniverse.org/ias
TOP 10 európskych univerzít | |||
názov | krajina | poradie v svetovom rebríčku | |
1. | Univerzita Cambridge | UK | 2 |
2. | Univerzita Oxford | UK | 10 |
3. | Imperial College London | UK | 23 |
4. | Univerzita College London | UK | 26 |
5. | Swiss Federal Institute of technology | Switzerland | 27 |
6. | Univerzita Utrecht | Holandsko | 40 |
7. | Univerzita Pierre & Marie Curie | Francúzsko | 45 |
8. | Karolinska Institutet | Švédsko | 48 |
9. | Univerzita Manchester | UK | 50 |
10. | Univerzita Ludwig - Maximilians Mníchov | Nemecko | 51 |
TOP 10 svetových univerzít | ||
názov | krajina | |
1. | Harvardská univerzita | USA |
2. | Univerzita Cambridge | UK |
3. | Univerzita Stanford | USA |
4. | Kalifornská univerzita - Berkeley | USA |
5. | Massachusetts Inst. Tech. (MIT) | USA |
6. | California Inst. Tech. | USA |
7. | Kolumbijská univerzita | USA |
8. | Univerzita Princeton | USA |
9. | Univerzita Chicago | USA |
10. | Oxfordova univerzita | UK |
Zdroj: Inštitút vyššieho vzdelávania Jiao Tong University |