Vo východnej časti Nemecka pretrváva nostalgia po NDR. Vo východnom Berlíne stále demolujú symboly komunizmu. Tie sa týkajú napríklad známeho Paláca republiky. To, čo kedysi bývalo parlamentom Nemeckej demokratickej republiky, bolo pre súčasnú vládu príliš veľkou pripomienkou komunistickej éry. Súčasne sa však odohráva niečo zvláštne. Ako sa ikony bývalého východného Nemecka rúcajú, vzrastá nostalgia po NDR. Tento fenomén získal názov "ostalgia", pripomína spravodajský server BBC News. Niekoľko minút jazdy od demolovaného Paláca republiky sa nachádza tzv. Ostel -- nový hotel vybavený v štýle východného Nemecka. Je to prvý hotel postavený v štýle NDR v celom Nemecku. Keď človek vstúpi dnu, môže sa mu zdať, že Berlínsky múr ešte stále stojí. Sú tu lampy vyrobené v NDR a východonemecké telefóny. Z gramofónu sa ozývajú socialistické hity zo 70. rokov. Hodiny ukazujú čas v Berlíne, Moskve, Pekingu a Havane. Izby hotela sú vybavené východonemeckým nábytkom, ktorý majitelia zachránili z povál či nakúpili na blších trhoch. Aj pôvodné škaredé tapety dekorované hnedými a oranžovými kruhmi navodzujú atmosféru zaniknutej NDR. Celkový dojem potom dotvárajú portréty Ericha Honeckera v každej izbe. Hotel je tak skvelým miestom na ubytovanie pre kohokoľvek, kto by sa vybral na nostalgický výlet po pamätihodnostiach Nemeckej demokratickej republiky. "Osemnásť rokov po páde Berlínskeho múra cíti veľa ľudí nostalgiu," hovorí obchodný manažér Ostelu Oliver Zander. "Keď múr padol, vyhadzovali svoje staré veci. Teraz ich chcú späť. Ľudia, ktorí sem prichádzajú, hovoria: "Pozrite sa, rovnakú posteľ mala moja babička alebo takú istú skriňu," Nie je to však iba tento hotel, ktorý žije z minulosti. Niektoré berlínske obchody robia to isté. Takzvaný Ostkost je naplnený tovarom z obdobia NDR -- od komunistickej kokakoly po východonemecké pracie prášky. Dá sa tu kúpiť aj socialistická instantná kaša alebo horčica. Ešte väčšiu porciu nostalgie ponúka múzeum NDR. Premietajú sa tu filmy s usmievavými východnými Nemcami, ktorí pochodujú na prvomájových prehliadkach, užívajú si popoludňajšieho tanca alebo odpočívajú na nudistických plážach. Vcelku hrejivý obrázok života za železnou oponou. Je však samozrejmé, že ľudia, ktorí navštevujú hotely štylizované do éry NDR alebo nakupujú východonemeckú horčicu, netúžia po obnovení Berlínskeho múra. Je totiž veľký rozdiel medzi politickým zmýšľaním a vecami, ktoré ľuďom občas chýbajú. Niektorí Nemci však tvrdia, že ostalgia skutočne skrýva určité nebezpečenstvo. Obávajú sa, že všetky tieto nostalgie by mohli z pamäti ľudí vymazať temné stránky života v komunistickom režime. Diktátorský režim je pre obyčajných ľudí skutočným nebezpečenstvom a táto skutočnosť by nemala byť zabudnutá. Vera Lengsfeldová nezabudne nikdy. Kedysi bývala z politických dôvodov väznená, teraz je sprievodkyňou vo svojom bývalom väzení -- Hohenschönhausene, berlínskej väznici, kedysi riadenej tajnou službou východného Nemecka Stasi. Po štyroch desaťročiach tu bolo väznených niekoľko desiatok tisíc ľudí, ktorí boli podrobení stálemu psychickému mučeniu. Aby väzňov morálne zlomili, zakázali im pozerať sa na seba navzájom. Systém zelených a červených svetiel zabezpečoval, že väzni nemohli niekoho vidieť, keď ich odvádzali na výsluch. Toto miesto žiadnu nostalgiu nevyvoláva, iba pocit stiesnenosti. Vera po páde Berlínskeho múra zistila, že jej vlastný manžel ju sledoval a informoval o nej Stasi. Nie je preto prekvapujúce, že odsudzuje akýkoľvek pokus o nostalgický pohľad na NDR. "Nebezpečenstvo spočíva v tom, že ostalgia vytvára dojem neškodnosti diktátorského režimu," hovorí. "Avšak žiadny totalitarizmus nie je neškodný. Diktátorský režim je skutočným nebezpečenstvom pre ľudstvo a na tento fakt by sa nemalo zabúdať." Vera si preto želá, aby čo najviac Nemcov videlo cely a vypočúvacie miestnosti Hohenschönhausenu, ako určitý protiklad k nostalgii po východnom Nemecku. Dúfa, že by to mohlo zastaviť vzrastajúcu sentimentalitu či sa týka minulosti.