Ekonomika Slovenska dosiahla vlani pomerne silný rast, keď medziročne vzrástla o šesť percent. Ide o najvyšší rast od roku 1996 a je o 0,5 percentuálneho bodu vyšší ako v roku 2004. V poslednom vlaňajšom štvrťroku dokonca rast HDP dosiahol 7,6 percenta (odhad ŠÚ SR bol o 10 bázických bodov nižší), čo je najvyšší medziročný rast v histórii samostatnej Slovenskej republiky. Rast ekonomiky tak už viac ako dva roky neklesol pod päť percent. Slovensko je taktiež už dlhší čas lídrom regiónu v dynamike vývoja hospodárstva, hoci v tomto roku rovnaký rast dosiahla aj Česká republika. Pri porovnaní v rámci celej Európskej únii dosiahli vyšší rast iba pobaltské krajiny.
Z hľadiska štruktúry sa pod rast HDP najvýraznejšie podpísala tvorba hrubého kapitálu, keď medziročne vzrástla o 17 percent. Jej príspevok k rastu dosiahol 3,4 percentuálneho bodu. Pomerne rýchlo rástla vlani aj spotreba domácností, ktorá vlani vzrástla o 5,8 percenta, hoci po rýchlom 6,2-percentnom raste v treťom štvrťroku sme v poslednom kvartáli zaznamenali mierne spomalenie rastu spotreby. I tak pomerne dynamický rast spotrebných výdavkov bol výsledkom hlavne rýchlo rastúcich reálnych miezd v hospodárstve, ako aj rastu zamestnanosti.
Negatívny príspevok vonkajšieho prostredia pokračoval aj vlani, hoci sa zmenšil. Zahraničný dopyt sa síce oproti roku 2004 znížil, stále však dosiahol pomerne slušný 11-percentný rast. Treba však dodať, že vývoj cenových deflátorov pri prepočte na stále ceny zmenil záporný čistý export v bežných cenách na kladné saldo v stálych cenách. Na vývoj cien dovozov vplýval rast energetických komodít, ktoré majú významné zastúpenie medzi dovážanými tovarmi.
Dynamika ekonomiky sa už prejavuje aj vo vývoji na trhu práce. Miera nezamestnanosti je síce stále jedna z najvyšších v rámci únie, ale Slovensko je aj krajinou s najväčšou dynamikou poklesu nezamestnanosti v rámci rozšírenej únie. Miera nezamestnanosti meraná výberovým zisťovaním pracovných síl sa vlani znížila na 16,2 percenta a oproti roku 2004 klesla o 1,9 percentuálneho bodu. Taktiež dochádza k rastu miery zamestnanosti, ktorá dosiahla najvyššiu úroveň od roka 1999. Oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšila o 0,8 percentuálneho bodu.
Pomerne rýchlo rástli vlani aj mzdy. Národná banka Slovenska už v prvom polroku upozorňovala, že vyšší rast reálnych miezd pred produktivitou práce nie je dlhodobo udržateľný. Reálna mzda rástla najrýchlejšie od roku 1997, i keď treba dodať, že v poslednom štvrťroku 2005 už rast produktivity práce prevyšoval nárast miezd v hospodárstve. Po roku 2002 znova došlo k situácii, že reálne mzdy v neobchodovateľnom sektore rástli rýchlejšie ako mzdy v obchodovateľnom sektore. Problémom, samozrejme, zostávajú rozdiely medzi jednotlivými regiónmi vo výške i v rýchlosti zmeny parametrov. Je však potešiteľné, že vo všetkých regiónoch Slovenska oproti roku 2004 klesla miera nezamestnanosti, i keď najrýchlejšie klesala práve v Bratislave (o 3 percentuálne body) a najmenej zhodne v Košickom a Trenčianskom, ale aj Prešovskom kraji (o 0,5, resp. 1,4 percentuálneho bodu).
Inflácia sa v prvých troch štvrťrokoch vyvíjala nadmieru dobre a dosiahla minimálne hodnoty počas existencie samostatnej Slovenskej republiky. Vzhľadom na zvyšovanie cien plynu sa však od októbra miera inflácie znova zvyšuje a koncoročná miera rastu cenovej hladiny dosiahla 3,7 percenta, teda hodnotu v hornej časti intervalu určenú národnou bankou. Pre budúci vývoj inflácie je dôležitá aj skutočnosť, že rast reálnych miezd v neobchodovateľnom sektore prekročil rast produktivity práce v tomto sektore. Rast miezd v obchodovateľnom sektore bol síce nižší ako rast produktivity práce, ale menším pomerom ako to bolo počas predchádzajúcich rokov.
Saldo zahraničného obchodu sa v roku 2005 zvýšilo o viac ako 50 percent a dosiahlo 76 miliárd korún. V decembri sme pritom zaznamenali rekordný schodok zahraničného obchodu 26 miliárd. Tradične vysoké kladné saldo zahraničného obchodu si udržiavame s krajinami EÚ, naopak, záporné saldo máme s Ruskou federáciou pre závislosť od energetických surovín a ázijských krajín.
Budúce ciele hospodárskej politiky by sa mali zamerať hlavne na hladký prechod na euro a na splnenie nominálnych maastrichtských kritérií na vstup do eurozóny. Hlavným problémom je v súčasnosti zníženie miery inflácie na prijateľnú hranicu a udržanie schodku verejných financií pod tri percentá HDP (hoci v roku 2005 bol schodok nižší ako táto hranica).
| Rast HDP a zmena počtu pracujúcich v hospodárstve SR (v %) | ||
| Rok |
Rast HDP |
Zmena počtu pracujúcich |
|
2000 |
2 | -1,4 |
|
2001 |
3,8 | 1 |
|
2002 |
4,6 | 0,2 |
|
2003 |
4,5 | 1,8 |
|
2004 |
5,5 | 0,3 |
|
2005 |
6 | 2,1 |