Europeniaze by mali pomôcť najmä regiónom

Diskusia na HNClube -- Klube Hospodárskych novín, ktorý včera v Banskej Bystrici nadviazal na otvorenie výstav For Arch a For Region, ukázala, že problematika rozvoja regiónov a podpora jeho financovania z fondov EÚ sa veľmi živo dotýka najmä tých oblastí Slovenska, ktoré majú diametrálne odlišné podmienky na prilákanie zahraničných investorov ako Bratislavský kraj s vyššou životnou úrovňou.

Azda preto tvorili väčšinu zo 160 účastníkov diskusného podujatia zástupcovia regionálnej samosprávy a štátnej správy, ktorí sa netaja tým, že bez tejto podpory by rozvoj ich miest a obcí bol často otázny a neistý. V rozsiahlej diskusii a vo vystúpeniach potenciálnych prijímateľov europeňazí dominovala teda otázka dobudovania infraštruktúry juhu Banskobystrického a Košického kraja, ale aj problému, kto môže byť žiadateľom jednotlivých projektov či problematika ich kofinancovania. Podľa primátora Banskej Bystrice Jána Králika majú mestá a obce pripravených množstvo projektov, len nemajú dostatok informácií o tom, kto môže byť žiadateľom, napríklad, na projekt severného obchvatu metropoly stredného Slovenska či rýchlostných komunikácií a ďalšej infraštruktúry, ktoré by dokázali vzbudiť záujem potenciálnych investorov aj v južných okresoch SR s nadpriemernou mierou nezamestnanosti. Ako príklad uviedol pozitívny prístup maďarskej vlády k hraničnému mestečku Salgótárján, kde by do roku 2006 mala viesť cesta diaľničného typu aj s obchvatom mesta z Hatvanu až po hranice so SR.

"Nášmu partnerskému mestu možno len závidieť, že tamojšia vláda dokázala pochopiť, že pre rozvoj tohto regiónu je cestná infraštruktúra otázkou jeho existencie," konštatoval. K problému spolufinancovania uviedol, že všetky projekty okrem cestných, ktoré má mesto k dispozícii, majú hodnotu vyše 15 mld. Sk. Na ich rozpracovanie vrátane realizačného projektu potrebuje samospráva 10 percent, v lepšom prípade 5 percent z tejto sumy. Je to tak veľa, že mestá a obce podľa neho nemôžu byť žiadateľmi. Podľa poslanca Banskobystrického samosprávneho kraja Pavla Daniša žiadateľom o europeniaze v prípade projektov týkajúcich sa infraštruktúry by mal byť najmä štát. Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Milan Marčok zasa upozornil na závažnú disproporciu zodpovednosti vyšších územných celkov za rozvoj regiónov, ktorú zakladajú dve platné legislatívne normy -- zákon č. 302 a č. 416. Kým podľa prvého je VÚC zodpovedný za rozvoj kraja, podľa kompetenčného zákona nemá žiadne právomoci v súvislosti s rozvojovými aktivitami napríklad v oblasti pôdohospodárstva.
Stále nedoriešený problém výstavby južnej trasy rýchlostnej komunikácie od Trnavy cez Nitru, Zvolen, Banskú Bystricu smerom na Košice dominoval aj vo vystúpení primátora Zvolena Vladimíra Maňku. Konštatoval, že slovenské normy na výstavbu diaľnic sú prísnejšie ako v únii a keby sa upravili, zvýšilo by 60 mld. Sk aj na výstavbu južnej trasy. Skúsenosti troch regionálnych rozvojových agentúr (RRA) z Rimavskej Soboty, Lučenca a Banskej Bystrice, ktoré v rámci projektu, financovaného Ministerstvom zahraničných vecí Spojeného kráľovstva vytvorili spoločne s BBSK pilotný model konzorčnej agentúry RRA 3 plus hovoria, že spoločne sa ľahšie tvoria i vyhrávajú projekty, na ktoré sa môžu čerpať peniaze z fondov EÚ. Podľa riaditeľa RRA v Rimavskej Sobote Štefana Koósa sú lepšie pripravení aj na čerpanie štrukturálnych i kohéznych fondov.
Diskusia napriek niektorým závažným pripomienkam potenciálnych prijímateľov europeňazí ukázala, že miera schopnosti absorbovať finančnú pomoc z EÚ sa bude zvyšovať nielen úmerne doterajším skúsenostiam z čerpania predvstupovej pomoci, ale aj schopnosti pripraviť kvalitný národný operačný a sektorové plány, z ktorých potom môžu vznikať aj kvalitné projekty miest, obcí a regiónov.