Chorvátsko považujete za svoj druhý domov. Kedy ste si k tejto krajine vytvorili takú silnú väzbu?
- Bývalá Juhoslávia bola prvá krajina, ktorú som ako 18-ročný navštívil. Spieval som vyše mesiaca hore na Istrii, pri Pule. Samozrejme, okrem "kapitalistického" spôsobu života ma fascinoval Jadran a hlavne tamojší ľudia. A potom som sa tam vracal každý rok. Najprv len s kapelou, neskôr s manželkou a deťmi. Trávili sme tak vždy mesiac trinásť rokov za sebou. Potom sme skúsili Dalmáciu a tej sme verní dosiaľ. Od roku 1995 v Chorvátsku podnikám. Tamojšie zákony nedovoľujú kupovať cudzincovi, ako fyzickej osobe, nehnuteľnosti. Všetko, čo tam mám, vlastním prostredníctvom tamojšej firmy Konárik d.o. Tá kúpila na ostrove Iž vilu, jachtu, kúpila i predala Božavu a má aj veľké plány do budúcnosti.
Prezraďte, aké...
- V prvom rade víkendové domčeky. Nemci, Holanďania, ale aj našinci sú zbláznení do kamenných kučí. Budeme ich stavať na ostrove Iž, ale aj pri Paklenici. Momentálne sa pracuje na projektoch a rôznych povoleniach. Pozemky sme už získali. Prvých desať domčekov začneme stavať na jeseň, aby sme chytili budúcoročnú sezónu. Budeme ich núkať cez internet a pokiaľ sa nezmenia zákony, umožňujúce vlastníctvo nehnuteľností aj cudzincom, budú majitelia krytí našou firmou. Domčeky budú mať tak do 70 štvorcových metrov - dve spálne, dve kúpeľne a toalety, halu s kuchynským kútom, kozubom a terasu. A hlavne budú blízko mora. Nepredpokladám, že by boli drahšie ako 100-tisíc eur. Bol by nezmysel stavať veľké domy. Druhým zámerom je výstavba prístavu pre rekreačné lode. Mal by mať kapacitu 120 -130 lodí od šesťmetrových až po 15-metrové. Bude stáť na Iži a využívať by ho mali hlavne tí, čo sa plavia od Rijeky smerom na Dubrovník. Za deň neprejdú celú vzdialenosť, večer chcú stráviť v prístave a ráno sa pohnúť ďalej. Viem, o čom hovorím - na Iži už stojí marina asi pre 60 lodí, no cez leto nemáte šancu zaparkovať.
Prečo práve výstavba prístavu? Dá sa na tom zarobiť?
- Pátral som po tom, prečo práve zahraničné firmy skupujú podobné prístavy. Prišiel som na to. Keď postavíte hotel, musíte robiť marketing, aby ste zohnali klientov. Treba sa starať o majetok, o ľudí, variť, riadiť, modernizovať... Keď však postavíte prístav, ľudia prídu za vami sami. Dnes tadiaľ pláva toľko súkromných lodí a charterových spoločností, až je to neuveriteľné. Keď prístav stojí, potrebujete už len pár ľudí, ktorí vám pomôžu priviazať loď, napojiť vodu a elektrinu či ukázať vám miesto pre vaše auto. To je všetko, a to je aj odpoveď na vaše otázky. Okrem toho by nový prístav mal slúžiť aj pre nových majiteľov katamaránov, ktoré sme začali vo Vlkanovej vyrábať. To bude pre nich výhoda, pretože voľné miesto na prezimovanie lode v Chorvátsku už veľmi ťažko nájdete.
Kedy by mal byť nový prístav v prevádzke?
-Ťažko povedať. Aj napriek tomu, že ho moja firma bude stavať spolu s tamojšou samosprávou, nie je jednoduché zohnať všetky povolenia. Zajednica bude vlastniť 35 percent majetku prístavu. Nestačí však mať len kapitál, musíte dobre vychádzať s tamojšími ľuďmi. Prijali ma ako svojho, a to je čo povedať. Tam nerozhoduje, kto má aké auto, dom, loď. Snob v Dalmácii nemá šancu. Sú to Slovania, sú nám blízki, ale nemajú radi, keď sa im v krajine rozťahujú cudzinci. Platia tu však aj veľmi prísne zákony "pomorského dobra", ktoré okrem iného zakazujú stavať na 70-metrovom území od brehu mora. Ak všetko dobre pôjde, na budúci rok začneme stavať.
Asi viete, o čom hovoríte. Štyri roky ste vlastnili hotelový komplex Božava. Prečo ste sa ho vzdali?
- Všetko, čo sa v biznise vybuduje, sa dá aj predať. Je to len otázka ceny. Božavu sme za tie roky zveľadili, ale aj tak potrebovala ďalšie investície. Podľa mňa takých 200 miliónov korún. Nebol by problém ich získať od banky, nechcelo sa mi však investovať ďalšie veľké peniaze do hotela v cudzine. Prišiel správny kupec v pravú chvíľu, tak som to predal. Mne smutno za ňou nie je, možno, že ešte tak za zamestnancami, s ktorými som mal veľmi dobré vzťahy. Možno to nový majiteľ zveľadí a ďalej predá. Kapitál treba točiť.
To je vaša podnikateľská filozofia?
- Čo je na nej zlé? Keď mi ekonomické prepočty ukážu, že je výhodnejšie investovať do novej aktivity, tak tú predchádzajúcu predám. Urobil som to s Petrochemou, s pivovarom Martin, s malou fabričkou na minerálnu vodu Svety Rog v Chorvátsku, do prenájmu som dal svoje reštauračné zariadenie Tiger v Banskej Bystrici. Taký je biznis. Niečo postavím, zveľadím, niečo predám. Vždy si dobre zrátam, do čoho môžem ísť. Aj cez úvery. Len treba vedieť, z čoho a za aký čas som to schopný vrátiť. Ekonomika je neúprosná. Keď ju uctievaš, dostane ťa na výslnie. Kto však nemá sociálne cítenie, nemôže podnikať. Nie je to len o majetkoch, ale predovšetkým o ľuďoch
Aké firmy teda v súčasnosti vlastníte?
- KK Company ako matka sa v súčasnosti prebudováva na spoločnosť holdingového typu. Je 100-percentným akcionárom v Pivovare Bytča a Slovenke Banská Bystrica, ktorá je v súčasnosti v konkurze, v chorvátskej firme Konárik d.o., 50-percentným v banskobystrickom Priore, vlastní nový wellness hotel Kaskády v Sielnici, minilaby a najnovšie divíziu na výrobu katamaránov.
Ako ste vlastne prišli na myšlienku výroby rekreačných lodí?
- Plavím sa už niekoľko rokov po Jadrane a viem, že to nádherné pobrežie má obrovskú budúcnosť. Úplnou náhodou som našiel v Banskej Bystrici úžasného odborníka na rekreačné lode, ktoré vyrába na zákazku. Videl som jeho prácu a skutočne ma uchvátila. Potom som sa stretol v Zadare s priateľom, ktorý začal stavať veľké haly na výrobu lodí. Všeličo mi o výrobe povysvetľoval a ja som si uvedomil, že nielenže mám vo Vlkanovej nevyužité haly, ale poznám aj odborníka na ich stavbu. Na najväčšej lodiarskej výstave v talianskom Janove som videl nádhernú francúzsku loď. Len bola veľká a ťažko by ju bolo prepraviť z Vlkanovej na more. Začal som uvažovať o menšom type. Tak som sa opäť s pánom Toluňákom stretol, ale už s konkrétnejšou predstavou. Dali sme na papier našu víziu - stabilný 12 metrov dlhý a 4,9 metra široký katamarán, predložili sme ju renomovanej slovinskej projekčnej kancelárii. Podpísali sme kontrakt a v súčasnosti sa už stavia prototyp. Dali sme prácu 30 ľuďom.
Je nanajvýš zaujímavé, že sa do stavby lodí pustil suchozemec. Na čo si vlastne v tomto smere trúfate?
- To je prežitá predstava, že lode môžu stavať len ľudia z prímorských krajín. Ja som investor, pán Toluňák so svojou partiou naslovovzatí odborníci, na trhu je o tento typ lodí je veľký záujem, tak prečo by sme ich nevyrábali? Trúfame si vyrábať ročne desať luxusných rekreačných katamaránov, výlučne na objednávku. Prototyp by mal byť hotový do augusta tohto roku a vo Vlkanovej by sme ju chceli aj pokrstiť. Krstným otcom prvej lode z radu K One bude náš prezident Ivan Gašparovič. Potom ju prevezieme na prvú výstavu do Chorvátska a v októbri pôjde po vlastnej osi na janovskú výstavu. Verím, že bude mať úspech.
Čo je pri stavbe takejto lode najdôležitejšie?
- Prototyp, ktorý sa robí celý z dreva. Podľa neho sa odleje forma z plastu, preto to musí byť veľmi presná a precízna práca. Keď je čosi len o milimeter nepresné, už je zle. Plastové dielce nám bude robiť firma z Topoľčian, interiér z tíkového dreva aj nábytok na mieru ako subdodávky tiež slovenská firma. Motory budú japonské, elektroniku budeme odoberať od európskeho producenta s platným európskym certifikátom. Naše lode budú spĺňať všetky európske i svetové kritériá na tento typ.
Ako bude teda K One vyzerať?
- Katamarány majú dva ramená, preto sú na vode veľmi stabilné. Budeme ich vyrábať najskôr v 12-metrovej verzii. Ak sa bude dariť, urobíme ešte 10-metrovú a 7,5-metrovú verziu, aby na mori dosahovali vyššie rýchlosti, nižšiu spotrebu a aby bola lacnejšia prevádzka a údržba. Bude to typicky rodinná loď pre osem až desať ľudí so štyrmi spálňami, štyrmi kúpeľňami so sprchovacími kútmi a so salónom s kuchyňou. Každý klient si bude môcť vybrať materiál do kúpeľní, farbu nábytku či kuchynské vybavenie. Najpodstatnejšie je, že jej prevádzka bude úsporná. Bez problémov prejde 800 míľ až do Egypta a ešte má 20-percentnú rezervu.
Prezraďte, koľko bude takýto komfort stáť?
- To je náš ďalší tromf. Bude o 50 percent lacnejšia, ako na trhu dosiaľ ponúkané podobné lode. Umožňuje nám to lacnejšia pracovná sila i lacnejšie subdodávky od slovenských producentov. Kým pracovná sila stojí vo Francúzsku tritisíc eur, na Slovensku je to podstatne menej. Naša cena pokryje všetko, čo má, vrátane prepravy lode na more.
Prečo si myslíte, že práve vy prerazíte na trhu?
- Uvedomujeme si, že konkurencia je obrovská. Ale nik nerobí menšie katamarány s takým svojským dizajnom a takými prednosťami ako my. Stretol som sa už s niekoľkými predstaviteľmi veľkých charterových spoločností v Chorvátsku i Taliansku, teraz cestujem do egyptskej Alexandrie. Existuje tam skupina, ktorá prejavila záujem distribuovať naše lode na americký trh. Na to sú potrebné nové certifikáty na elektroniku. Záujem už prejavili aj veľké charterové spoločnosti. Tie ju ponúknu partii ôsmich - desiatich ľudí na týždňovú dovolenku, povedzme, za štyritisíc eur. To vôbec nie je veľa pre ľudí, ktorí si takýto typ dovolenky zvolia.
Koho teda považujete za svoju cieľovú skupinu?
- Na Slovensku už máme päť konkrétnych záujemcov, ktorým by sme mali tieto lode robiť na objednávku. Veľký záujem aj z Poľska, Chorvátska, Rakúska či Talianska. Ide o ľudí, ktorí sa v našich podmienkach radia k slušne zarábajúcim. Úspešní podnikatelia, manažéri, ktorí hľadajú kvalitu, ale pritom pozerajú aj na cenu. Skupinu veľmi bohatých ľudí neoslovujeme. Nedávno som bol na výstave v Splite a bolo na neuverenie, aké jachty sa tam kupujú. Jednu si kúpil aj môj známy, advokát zo Záhrebu. Vyrazil mi dych nielen vzhľad lode a jej interiér, ale hlavne cena.
Vy by ste si takú loď nemohli dovoliť?
- Treba rozmýšľať ekonomicky. Na takú veľkú loď potrebujete kapitána. Toho musíte platiť nielen mesiac, keď sa plavíte vy, ale celý rok. To utiahnete iba vtedy, keď sa loď využije na prenájmy ďalších osem mesiacov. Ani keby som mal nadbytok peňazí, nekúpim ju. Veď za 7,5 milióna eur, čo je približne 285 miliónov korún, sa dajú na Slovensku, kdesi na Orave, postaviť druhé Kaskády!
Skončíme vlastne tým, čím sme začali. Posilní táto nová aktivita vaše väzby na Chorvátsko?
- Chorvátsko je krajina, ktorá má veľkú budúcnosť. Nielen v cestovnom ruchu. Je pochopiteľné, že sa moje väzby na ňu posilňujú každou novou podnikateľskou aktivitou. Ale aj stretnutiami s novými ľuďmi a každým dňom pobytu. Možno raz príde deň, keď sa sem presťahujeme natrvalo.
StoryEditor