Zhruba o desať rokov by mali byť autá v USA prepojené systémom na báze GPS, ktorý zabráni nehodám automatickým uhýbacím manévrom, spomalením alebo zabrzdením auta.
Podľa denníka Financial Times automobilky Ford, General Motors, DaimlerChrysler, Toyota, Nissan, Honda, Volkswagen a BMW vytvorili konzorcium Vehicle Infrastructure Integration (VII) Consortium, ktoré má vytvoriť normy a protokoly pre zariadenia aktívnej bezpečnosti. Federálna komunikačná komisia pre projekt vyčlenila 75-megahertzové pásmo.
Pasívna bezpečnosť nestačí
V USA pri nehodách každý rok zahynie približne 42-tisíc ľudí a zrážky stoja hospodárstvo 230 miliárd dolárov, v prepočte takmer šesť biliónov korún, píše FT. A hoci miera nehodovosti v poslednom období klesá vďaka lepším bezpečnostným charakteristikám vozidiel, no pasívne systémy, ako airbagy či bezpečnostné pásy, nestačia. Keďže veľkú úlohu zohráva ľudský faktor, aktívna bezpečnosť má obmedziť jeho vplyv.
Nový systém umožní vodičovi včas zareagovať napríklad vtedy, ak vozidlo na čele kolóny alebo v neprehľadnej zákrute náhle zabrzdí. Vodiča v testovaných vozidlách zatiaľ upozorňuje varovné svetlo, no automobilky pracujú aj na automatickom brzdení.
Bezdrôtová sieť na krajniciach umožní vyberať mýtne, upozorní vodiča na rýchlostné obmedzenie, na stavenisko či školu. Systém môže vysielať aj reklamy, čo síce môže byť pre vodiča frustrujúcim zážitkom, no pomôže zaplatiť technické vybavenie. To môže stáť štyri až šesť miliárd dolárov, píše FT.
Ďalšou možnosťou je zbieranie údajov z vozidiel. Systém vyšle centru riadenia premávky údaje, napríklad ak priveľa vozidiel naraz zapne stierače alebo informácie o poľadovici zo senzorov v pneumatikách. Centrum tak bude môcť účinnejšie upozorňovať ostatných vodičov na situáciu na cestách.
Obavy o súkromie
No technológia môže naraziť na odpor motoristov v otázke ochrany súkromia a osobnej slobody. Právnici aj automobilové koncerny sa preto začali zaoberať otázkou právnej zodpovednosti, ak autá budú rozhodovať namiesto vodiča. Navyše celonárodný systém umožní sledovať pohyb áut nielen výkonným zložkám, ale aj nepovolaným osobám, napríklad hackerom.
Automobilky sa preto snažia hľadať spôsob, ako ochrániť súkromie motoristov. No oveľa horšie právne dôsledky sa nespájajú ani tak s prípadnými poruchami vo vozidlách, ako so spoľahlivosťou celonárodnej siete. O to viac, že technológia musí fungovať po celých USA od prvého dňa jej spustenia, upozorňuje FT.
Obavy vzbudzuje aj neochota Američanov investovať do bezpečnosti. Bežný americký vodič radšej zaplatí za rádio či prehrávač, no napríklad systém ABS sa stal povinným vybavením až pred desiatimi rokmi, keď to nariadil zákon.
Experti predpokladajú, že hoci vysielač a prijímač bude stať ani nie sto dolárov na auto, odmietnu ho najmä šetrní majitelia malých vozidiel. To môže prinútiť automobilky prevziať dodatočné náklady, a to v období, keď zápasia so zdražovaním surovín a ďalšími nákladmi.
Osem automobiliek a zodpovedné úrady by mali koncom budúceho roka rozhodnúť, či odporučia vytvorenie celonárodnej siete Kongresu. Ak získa zelenú, prístroje sa pri amerických cestách začnú objavovať v priebehu troch rokov.
Pionier Volvo S80
Niektoré automobilky už inštalujú do áut predchodcov VII. Napríklad najnovší model Volvo S80 je vybavený radarom, ktorý pomáha vodičom udržiavať bezpečnú vzdialenosť. Ak sa vozidlo zozadu priveľmi priblíži k inému, ozve sa varovný signál a aktivuje sa brzdný systém. Kamery pod spätnými zrkadlami zas upozorňujú vodiča na vozidlo v mŕtvom bode. Systém obsahuje aj spôsob jazdy a na základe údajov o rýchlosti, brzdení, pohyboch volantu a ďalších faktorov rozhodne, či prepojí prichádzajúci hovor na mobilný telefón.