Veľké fabriky sú znepokojené. Európska komisia skresala našu požiadavku na národnú kvótu emisií oxidu uhličitého vypúšťaného z komínov. Vyjednávači v Bruseli tlmočili potreby našich fabrík v rokoch 2008 až 2012 zodpovedajúce ročnému objemu 41,3 milióna ton emisií, Európska komisia nám priznala 30,9 milióna ton.
Sklamanie
"Sme hlboko sklamaní. Úroveň alokácie vážne obmedzí globálnu konkurencieschopnosť slovenských podnikov a bude brániť rastu slovenskej ekonomiky," konštatuje Ján Bača, hovorca košických oceliarní U.S. Steel, ktoré sú bezkonkurenčným lídrom slovenských podnikov v rebríčku zoradenom podľa vypúšťana CO2.
Znížením emisných kvót však asi najviac utrpia Slovenské elektrárne, ktoré požadovali najvýraznejší rast. "Zatiaľ sme neanalyzovali dopady," tvrdí hovorca elektrární Rastislav Petrech.
Ministerstvo životného prostredia zatiaľ nezverejnilo, ako bude prideľovať znížené kvóty jednotlivým firmám. "Preto ešte nevieme odhadnúť konečný dopad zníženia emisných kvót," krčí ramenami hovorkyňa rafinérie Slovnaft Hana Šimková. Spoločnosť však podľa nej verí, že ministerstvo prizve na prípadné rokovania o tejto otázke všetkých kľúčových účastníkov schémy obchodovania so skleníkovými plynmi.
Bude treba miliardy
Národný limit emisií rozpisuje rezort jednotlivým podnikom. Ak by im nestačil, môžu si svoju kvótu prilepšiť dokúpením emisií prostredníctvom firiem, ktoré s nimi obchodujú, alebo na burzách. To je však značne nákladné, lebo jedna tona emisií môže stáť od niekoľkých až po desiatky eur.
Pri dnešnej cene osem eur za tonu by za päť rokov museli firmy investovať do nákupu emisií viac ako osemdesiat miliónov eur, čo predstavuje takmer tri miliardy korún. Pri najvyššej tohtoročnej cene 29 eur za tonu by to bolo viac ako desať miliárd korún.
"Pre chemické firmy je zníženie emisných limitov neprijateľné. Znamenalo by stratu stoviek miliónov korún," vyhlásil prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu Roman Karlubík.
Akceptovanie požiadavky Bruselu by podľa neho postihlo najmä veľké firmy, ktoré sú ťahúňmi celého hospodárstva. To by mohlo viesť až k obmedzeniu zamestnanosti a prehodnoteniu investičných zámerov rozvoja chemických výrobní náročných na emisie.
Na ťahu je vláda
Rozhodnutie Európskej komisie bude ministerstvo životného prostredia analyzovať, tvrdí rezortný hovorca Peter Višváder. Situáciou sa má na najbližšom rokovaní zaoberať aj vláda. Ministerstvo čaká, že kabinet zaujme "definitívne stanovisko a rozhodne, či limit stanovený komisiou akceptuje alebo nie".
Zvýšenie ročnej kvóty len o 400-tisíc ton oxidov uhlíka v porovnaní s limitmi stanovenými na roky 2005 až 2007 nepovažuje ministerstvo za dostatočné. Nezohľadňuje to súčasný a predpokladaný rast hrubého domáceho produktu Slovenska ani prírastok nových energetických zdrojov a odstavenie dvoch blokov jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach, ktoré by mali byť čiastočne nahradené zvýšenou produkciou tepelných elektrární. Tým by však vzrástlo aj množstvo vypúšťaných skleníkových plynov.
Postup Bruselu pri určovaní kvót považuje ministerstvo za "nevyhovujúci", lebo nezodpovedá ich významu pre rýchlo rastúce ekonomiky členských štátov únie. Kým v minulosti rokovala Európska komisia s ich zástupcami o národných emisných limitoch aj ústne, tento rok sa rozhodla direktívne, len na základe písomných podkladov.
Emisné kvóty najväčších znečisťovateľov (v mil. t)
Podnik 2005 - 2007 Ročný priemer Návrh 2008 - 2012 Ročný priemer
U.S. Steel 31,1 10,37 58,66 11,73
Slovenské elektrárne 17,6 5,87 46 9,2
SPP 9,3 3,1 10,9 2,18
Slovnaft 7,6 2,53 14,9 2,98
Carmeuse Slovakia 2,36 0,79 4,8 0,96
Paroplynový cyklus 2,34 0,78 3,66 0,73
Zdroj: Ministerstvo životného prostredia SR
StoryEditor
Limity zbrzdia priemysel
Veľké fabriky sú znepokojené. Európska komisia skresala našu požiadavku na národnú kvótu emisií oxidu uhličitého vypúšťaného z komínov.