Župy sa nevedia dohodnúť ani na jednotnom cestovnom a na zľavách, hoci tak pôvodne chceli urobiť. Podnikom Slovenskej autobusovej dopravy to robí problémy pri prekračovaní hraníc okresov. Preto tlačia na župy, aby tento problém do konca júla vyriešili. Dopravcovia nie sú ochotní niesť neprimerané finančné bremeno. Jedinou cestou sa ukazuje zvýšenie cestovného, ale keďže mnohí terajší župani budú kandidovať v jesenných komunálnych voľbách, bude to len ťažko priechodné.
Okrem toho samosprávam pribudli aj starosti s cestnou sieťou. Minulý rok prebrali od štátu takmer 14-tisíc kilometrov ciest II. a III. triedy, čo je 78,7 percenta celej cestnej siete. Mnohé sú vo veľmi zlom stave. Napríklad Žilinský kraj prevzal 1 426 kilometrov týchto ciest a až 29 percent z nich potrebuje opravu. "Do septembra by sme chceli opraviť 180 kilometrov, čo nás vyjde na 500 miliónov korún," povedal vedúci odboru dopravy a komunikácií kraja Daniel Škerda. Podobne sú na tom aj iné kraje. Banskobystrický prevzal 2 564 kilometrov ciest II. a III. triedy a z nich je podľa vedúceho odboru dopravy Milana Ozdinca 26,8 percenta v nevyhovujúcom a 1,3 percenta v havarijnom stave. "Na ich opravu budeme potrebovať 3,3 miliardy korún," dodal.
Problémom je aj legislatíva. Ani cestný zákon totiž nezohľadňuje vlastnícke zmeny v cestnom hospodárstve. Doteraz túto činnosť zabezpečoval štát prostredníctvom cestných správ, ktorých bolo aj niekoľko v jednom kraji. V Žilinskom kraji by túto kompetenciu po nich mala prevziať krajská správa ciest, tá však zatiaľ neexistuje. Podobne je to aj inde.
"Je to jeden z najstarších zákonov v doprave, veľakrát bol novelizovaný, čo ho značne skomplikovalo. Nie je do neho zapracovaná ani legislatíva Európskej únie," vysvetlil Ján Šedivý z Výskumného ústavu dopravného v Žiline. "Vypracovali sme pre rezort dopravy legislatívny zámer nového cestného zákona, kedy však bude schválený, nevieme," dodal riaditeľ ústavu Ľubomír Palčák. Podľa hovorcu ministerstva Tomáša Šarlušku nový cestný zákon bude najskôr pripravený na jeseň a potom pôjde do parlamentu.
Osobné autá budú konkurovať verejnej doprave
Pri súčasných problémoch verejnej dopravy je čoraz viac ľudí odkázaných na vlastné autá. Vo väčšine nových členských krajín je zatiaľ motorizmus pod priemerom Európskej únie. Podľa Výskumného ústavu dopravného by v SR do roku 2020 pri nízkom variante malo pripadať na tisíc obyvateľov 280 osobných automobilov. V súčasnosti je na tom takto napríklad Portugalsko. Pri strednom variante na tisíc obyvateľov bude pripadať 342 áut. Tak je to dnes v Slovinsku. Pri vysokom variante by to malo byť 427 áut, čo je súčasná úroveň Francúzska. Jednotlivé varianty ústav spracoval v závislosti od predpokladaného rastu HDP, cien pohonných látok, osobných automobilov a príjmov obyvateľstva.
| Cestné komunikácie vo vlastníctve samosprávnych krajov | |
| Kraje | Dĺžka (km) |
| Banská Bystrica |
2 564 |
| Trenčín |
1 487 |
| Nitra |
2 041 |
| Trnava |
1 589 |
| Bratislava |
563 |
| Košice |
2 007 |
| Prešov |
2 439 |
| Žilina |
1 426 |
| Zdroj: VÚD Žilina | |