Manažérka Slovenskej agentúry pre cestovný ruch Jana Horečná-Budinská pre HN
Agentúra sa zúčastňuje na aktivitách organizácie Die Donau združujúcej štáty, ktorými preteká Dunaj. Aký je v týchto oblastiach potenciál cestovného ruchu?
-- Na Slovensku neexistuje región bez potenciálu pre turizmus. Podľa kritérií združenia cestovného ruchu Die Donau sa za Podunajskú oblasť pokladá územie do 70 kilometrov od brehov rieky. Táto krajina s malými výškovými rozdielmi je ideálna na cykloturistiku a nenáročnú turistiku. Existuje tu tiež tradícia rybárstva, ako aj množstvo zaujímavých kultúrnych a historických pamiatok.
A čo kúpele a kúpaliská?
-- Zásoby termálnej vody v oblasti vytvárajú potenciál na rozvoj turizmu budovaného na báze termálnych a minerálnych vôd. Majú mimoriadne efektívne účinky pri liečení reumatizmu a iných kĺbových ochorení. Kúpaliská v Diakovciach, Dunajskej Strede, Komárne, Patinciach, Podhájskej, Vincovom Lese, Štúrove či vo Veľkom Mederi zaznamenávajú každý rok stúpajúcu návštevnosť. Dôležité je, že postupne sa skvalitňuje aj ich úroveň a doplnkové služby pre návštevníkov.
Na to treba investície.
-- Z hľadiska ich prílevu a dobudovania infraštruktúry, ktorá by pomohla rozvoju cestovného ruchu na juhu Slovenska, zostáva táto silne agrárna oblasť značne poddimenzovaná. Na juhu chýba veľká dopravná tepna, v mnohých obciach stále nedokončené verejné vodovodné a kanalizačné siete. Chýbajú tiež ubytovacie a stravovacie kapacity. Časť dokáže vykryť ubytovanie v súkromí, no v Podunajsku ešte tento spôsob nie je taký rozšírený ako v tatranských a liptovských osadách.
Dokáže vôbec južné Slovensko v povodí Dunaja pritiahnuť masy turistov?
-- Úroveň poskytovaných služieb je veľkou slabosťou slovenského cestovného ruchu vo všeobecnosti. Problémom je najmä nepomer úrovne služieb k ich cenám. Veľa sa dá dosiahnuť neustálym vzdelávaním pracovníkov v hotelierstve a službách cestovného ruchu. Takisto majitelia podnikov musia dokázať svojich pracovníkov motivovať a stotožniť ich s víziou a smerovaním podniku.
Každý počul o Strečnianskom hrade, málokto však vie, či sa za niečím konkrétnym oplatí cestovať aj na juh a ako sa tam dostať.
-- Na mnohých miestach Podunajska chýba značenie, smerovky alebo pútače vedúce k atrakcii, nie sú v ponuke doplnkové služby, bufety s občerstvením, neexistujú požičovne a opravovane bicyklov. Napríklad k cyklotrase neexistuje mapa a na trase nie je ani značenie. Ak turista o konkrétnej pamiatke vie z vlastných zdrojov, s najväčšou pravdepodobnosťou sa k pamiatke dostane, ale nájde ju zatvorenú bez oznamu, kedy a kde sa dá návšteva ohlásiť.
Na severe je to lepšie?
-- V regiónoch s dobre fungujúcimi združeniami cestovného ruchu, napríklad na Liptove, vo Vysokých Tatrách, na Donovaloch, vidieť posun k profesionálnejšie vypracovaným balíkom služieb s rôznymi možnosťami trávenia voľného času. V informačných kanceláriách a recepciách hotelov turisti nachádzajú týždenne letáky s ponukami výletov do okolia alebo organizovaných podujatí. Takýto typ servisu by sa postupne mal presadiť aj v regiónoch, ktoré síce nemajú hory, ale majú čo ponúknuť.
Čo pre zviditeľnenie podunajského regiónu robí štátna agentúra pre cestovný ruch?
-- Podunajsko už propagujeme viacerými marketingovými prostriedkami a nástrojmi. V rámci združenia Die Donau je to napríklad vydávanie prospektov, cestovných poriadkov lodí, kalendár hudobných podujatí "Hudobný Duna", či webová stránka www.danube-river.org. Agentúra vlani na jeseň pripravila deviatu plavebnú konferenciu a špecializovaný medzinárodný veľtrh cestovného ruchu Dunajská burza. Podunajsko je aj jednou z tém propagácie na veľtrhoch a výstavách cestovného ruchu.